Minho

Logistika prednasky

1. Prednáška – Pojem logistika
   Pojem logistika
    z franc. logistique – termín zaviedol švajčiarsky dôstojník barón Antoine-Henri Jomini v 18.st.
    Odvodené od termínu maréchal de logis – ubytovateľ (v širšom význame zásobovateľ vojsk)
    umenie logiky (veda zaoberajúca sa vyplývaním, skúma, aké formy môžu mať úsudky,
    súvisí s pojmom logika a pochádza od G.W.Leibniza – odvodený od gréckeho „logos“ – slovo, reč, myšlienka, pojem, rozum, zmysel, tvorivé myslenie, postupnosť, poriadok, princíp, systém.
   Význam slova:
    súbor tylových zariadení pre výcvik armády; sklad zásob, skladové hospodárstvo; systém zásobovania; plánovanie, implementácia a koordinácia podrobností obchodnej alebo inej operácie; riadenie tokov materiálu cez organizáciu, od surovín po hotové výrobky; podrobné plánovanie a organizácia akejkoľvek rozsiahlej komplexnej prevádzky; neinterpretovaný počet alebo systém symbolickej logiky.

Vývoj logistiky
 9. st. – v súčasnom význame slova bol pojem využívaný vo vojenstve: mužstvo zaplatiť, príslušne vyzbrojiť a vybaviť ochrannou muníciou, včas a dôsledne sa postarať o jeho potreby a každú akciu v poľnom ťažení príslušne pripraviť, tzn. určiť čas a priestor, správne ohodnotiť terén z hľadiska pohybu vojska, možnosti protivníkovho odporu a tieto funkcie zvládnuť z hľadiska pohybu vojska aj v prípade nutnosti ich rozdelenia;
 50 – te roky 20. st. – v USA v hospodárstve;
 60 – te roky 20.st. – uplatnenie v civilných odvetviach:
-v podnikovej ekonomike, doprave a informatike;
-v matematike – matematická logika;
 80 – te roky – rozmach, impulzom bol prechod od trhu výrobcu, k trhu zákazníka;

Faktory logistiky a vývojové trendy

 požiadavky trhu a konkurenčné prostredie

• konkurenti (podiel na trhu, konkurenčná situáciu)
• zákazníci (rozdelenie trhu, nákupné zvyklosti)
   výrobný program (druh, kvalita, sortiment, variantnosť, životný cyklus)
   geografické rozmiestnenie trhu (spôsob dopravy a možnosti vytvárania logistických reťazcov), dopravné a telekomunikačné spojenie so záujmovými regiónmi;
   ekonomické podmienky (kapitálová náročnosť)
   technologické podmienky (výrobná náročnosť)
   právne podmienky (zákony v oblasti logistiky)

Trendy 21. storočia

Globalizácia Technologický rozvoj Rozširovanie sortimentu výrobkov Kratší životný cyklus výrobkov Individualizácia produktov Rastúci význam služieb Tlak na znižovanie nákladov

Zmenšuje sa podiel výrobcu na pridanej hodnote
Vplyv na logistiku

Globálna distribúcia Kľúčový význam informácií Rastúce množstvo tovaru Kratšie časy uvedenia výrobku na trh Menšie veľkosti dodávok Vysoká frekvencia dodávok Kratšie dodacie lehoty Užšie časové okná Tvorba dodávateľských sietí

Najdôležitejšie globálne trendy podľa prieskumov Ohio State University:
globalizácia, rozvoj IT a riadenie dodávateľských reťazcov

Definície logistiky:

 integrované plánovanie, formovanie, realizácia a kontrolovanie hmotných a s nimi spojených informačných tokov od nákupných organizácií do podniku, vo vnútri podniku a od podniku na predajné trhy.

Definícia Európskej logistickej asociácie

• organizovanie, plánovanie, riadenie výkonu tokov začínajúc vývojom a nákupom, končiac výrobou a distribúciou podľa objednávky finálneho zákazníka tak, aby boli splnené všetky požiadavky trhu pri minimálnych nákladoch a minimálnych kapitálových výdavkoch.

Členenie logistiky v zmysle definície Európskej logistickej asociácie:
 výrobná logistika
 distribučná a dopravná logistika
 skladová a obstarávacia logistika

Objekt logistiky
 všetky druhy materiálu a produktov, ktoré vstupujú do výrobného procesu (potrebné je vymedziť vzťah k ostatným faktorom výrobného a hodnototvorného procesu ako sú zariadenia, pracovná sila a kapitál. Uvedené činitele sa snaží logistika optimálne využívať vo výrobnom procese, ale neriadi ich z hľadiska kompetenčných vzťahov.)

Funkcie logistiky

 nákup – spracovanie nákupných trhov a právne aspekty zásobovania
 skladovanie
 plánovanie a riadenie výroby
 riadenie objednávok
 distribúcia

Otázky logistiky v oblasti
 obstarávania a zásobovania
 výroby
 skladovania a distribúcie

Otázky logistiky v oblasti obstarávania a zásobovania:
Ktoré materiálové zdroje majú byť použité?
Aké sú alternatívne materiálové štruktúry?
Aké sú nákladové aspekty jednotlivých materiálových zdrojov?

Otázky logistiky v oblasti výroby
Aké množstvo výrobných zdrojov, v akom množstve a kam má byť umiestnených?
Ktoré produkty majú byť vyrábané v danej výrobnej lokalite?
Ktoré technológie a s akými kapacitami majú byť použité?
V akom poradí majú byť jednotlivé výrobné operácie vykonané?

Otázky logistiky v oblasti skladovania a distribúcie
Aké množstvo skladov, v akej veľkosti a v ktorej lokalite má byť vybudovaných (prenajatých)?
Ktoré výrobky by mali byť umiestnené v každom sklade?
Aká by mala byť štruktúra distribučných kanálov pre rozdielne výrobky a odberateľské skupiny?
Aká by mala byť geografická oblasť služieb pre každý sklad?

Koordináciou funkcií a pracovných reťazcov treba zabezpečiť, aby objekty logistiky v podniku realizovali úlohy:
 v požadovanom sortimente a množstve
 na určenom mieste a v určenú dobu
 v stanovenej kvalite a pri optimálnych nákladoch

Cieľ logistiky
 optimalizácia logistických výkonov s jej komponentmi – logistickými službami a logistickými nákladmi

• optimalizácia stupňa logistických služieb
• optimalizácia logistických nákladov

Logistický produkt:

• logistické výkony dodávané zákazníkovi formou logistických služieb

Logistické služby:
dodací čas – vyjadruje dobu, ktorá uplynie od prevzatia objednávky po okamih dostupnosti tovaru dodacia spoľahlivosť – pravdepodobnosť, s akou bude dodacia lehota dodržaná
dodacia pružnosť (flexibilita) – schopnosť expedičného systému pružne reagovať na požiadavky a priania zákazníka
dodacia kvalita – dodacia presnosť podľa spôsobu, množstva a kvality.

Formulácia cieľov logistických služieb
 definovanie a rozsah logistických služieb
 definovanie predajných a nákupných situácií, v ktorých sú logistické služby rozhodujúce
 identifikácia pôsobenia rôznych úrovní logistických služieb
 zisťovanie nákladov na každú úroveň logistických služieb
 stanovenie relatívneho významu logistických služieb v porovnaní s inými nástrojmi predaja
 stanovenie relatívneho významu logistických služieb v rámci hodnototvorného procesu

Logistické náklady:

• náklady na riadenie a systém
• náklady na manipuláciu
• náklady na skladovanie
• náklady na zásoby
• náklady na dopravu

Cieľ logistiky: OPTIMALIZÁCIA LOGISTICKÝCH VÝKONOV

Štyri dôležité fázy optimalizácie v oblasti logistiky

1. Definovanie cieľov, očakávaní a predpokladov za akých budeme s výsledkom spokojní, čo je jednoznačne úloha manažmentu podniku.
2. Dôkladný popis súčasného stavu, merania, zisťovania, hľadanie úzkych miest, analýzy súčasného stavu procesov, toku materiálu, dokumentácie a zisťovanie príčin vzniku rôznych chýb.
3. Hľadanie riešení, ktoré eliminujú zistené nedostatky, porovnávanie jednotlivých koncepčných projektových riešení a ich vyhodnotenie.
4. Výber riešenia, jeho detailné koncepčné naprojektovanie, ocenenie, dohodnutie potrebnej IT podpory, harmonogramu prác a výber pilotnej realizácie.

Po ukončení pilotnej realizácie a spustení ostrej prevádzky dohodnutých zmien je dôležité, aby ostali najmenej jeden rok pod dohľadom skúseného logistu spoločnosti.

Princípy logistiky

• Princíp rozlišovania dôležitosti a princíp generatívneho rastu
• Princíp procesného riadenia
• Princíp merania
• Princíp komunikácie

Uplatnenie logistiky musí rešpektovať aspekty:
 systémový (prvky systému nemožno meniť izolovane)
 nákladový (úsilie o minimalizácií celkových nákladov)

Kontrola logistického reťazca
• mimo podniku
• vo vnútri podniku

Konflikt cieľov
Vývoj: vyspelé produkty – veľa zmien ≠ málo zmien
Odbyt: uspokojenie zákazníkov – vysoká pohotovosť ≠ dlhé dodacie lehoty
Výroba: dohodnutie kapacít ≠ vysoké vyťaženie = veľké výrobné série
Zásobovanie: cenové výhody – odbery veľkých množstiev ≠ malé objednávkové množstvá

Logistika koordinuje a optimalizuje (čo najnižšie zásoby)

Integrované materiálové hospodárstvo – zahrňuje úlohy, ktoré determinujú materiálové toky a veľkosť zásob

Logistický systém členenie
podľa prevládajúcich činností:
 materiálový podsystém (zahŕňa materiálový tok)
 plánovací a riadiaci (plánovanie, riadenie a kontrola)
 dopravný (rieši čo prepraviť, kedy, kam a za akú cenu)
 informačný podsystém (eviduje údaje, zaisťuje ich spracovanie, prenos a využitie)

podľa materiálového toku:
 priemyslová logistika (výrobná) – zahŕňa logistické procesy v oblasti výroby, od zásobovania surovinami, výrobnými prostriedkami vrátané dopravy, presun materiálu vo vnútri výroby, až po vlastný výstup tovaru z výrobného procesu.
 obchodná logistika (obehová) – zahŕňa pohyb tovaru od výroby až po zákazníka a dopravnú činnosť.

podľa amerických autorov:
 proces zhodnocovania (podpora výroby, distribúcia) – týka sa každého materiálového toku od nákupu surovín až po predaj tovaru zákazníkom. V priebehu tohto procesu dochádza k postupnému rastu pridanej hodnoty tak vo výrobe ako aj v distribúcií.
 informačný proces – hlavným cieľom je plánovanie a koordinácia jednotlivých operácií.

Logistický manažment sa sústreďuje predovšetkým na určovanie dopytu zákazníkov, spracovanie objednávok a plánovanie potreby zásob a kapacít.

Pre fungovanie tohto procesu musí byť vybudovaný účinný informačno-výpočtový systém s aktuálnou databázou, poskytujúcou prehľad o všetkých logistických činnostiach v podniku.

1. Prednáška – Hmotné a informačné toky

Logistické činnosti sú činnosti netechnologické
Za základné považujeme činnosti vyplývajúce:
• zo stratégie podniku,
• z materiálového a s ním spojeného informačného toku.

Logistické činnosti vyplývajúce zo stratégie sa týkajú:
a) rozvoja podniku
b) vzťahov s dodávateľmi a zákazníkmi
c) vzťahov k okoliu podniku

Logistické činnosti vyplývajúce z materiálového a s ním spojeného informačného toku:
a) obstarávanie
b) logistická podpora výroby
c) vonkajšia logistika

Logistické činnosti vychádzajúce z materiálového a informačného toku a bežných operatívnych činností:
a) obstarávacia logistika
• Príjem objednávky a sledovanie jej plnenia.
• Materiálové hospodárstvo (objednávanie materiálu, jeho skladovanie, kontrola).
b) logistická podpora výroby
• Vnútropodniková doprava.
• Logistické plánovanie.
c) vonkajšie logistika
• Skladovanie hotových výrobkov a expedície.
• Vonkajší doprava k zákazníkom.
• Spätná logistika.
• Odpadové hospodárstvo.

Tvorba logistických štruktúr vyplýva z materiálového toku
 čo je potrebné urobiť kto to má urobiť, aby materiál postupoval plynulo od dodávateľa surovín (dielov) do skladu, odtiaľ do výroby a z výroby do skladu hotových výrobkov alebo priamo k zákazníkovi. To by malo zabezpečiť, že nebudú vynechané žiadne logistické činnosti.

Druhy hmotných tokov
• PRERUŠOVANÝ TOK vyjadruje tradičný spôsob toku materiálu. Na základe predpovede dopytu (podľa minulého obdobia) je zostavovaný plán predaja a podľa neho sú uzatvárané zmluvy s dodávateľmi surovín a dielov. Objednávané sú väčšinou veľké dávky, aby sa dosiahlo množstevných výhod. Dodané suroviny podnik následne skladuje. Vyrába sa vo veľkých sériách a hotové výrobky idú do skladu, odkiaľ sú expedované podľa požiadaviek zákazníkov.

Materiálový tok funguje na základe tlačného (push) princípu
 dôsledkom sú nadmerné zásoby a prerušenia toku vo všetkých článkoch reťazca, pretože objednávky sú pred odovzdaním ďalšiemu článku zhromažďované, aby sa vyrábalo vo väčších dávkach. Priebežná doba výroby je nadmerná, väčšinu času je materiál v nečinnosti.

• SYNCHRÓNNY TOK plynie výrobou a montážou, vrátane konsolidácie (vytváranie združených dodávok pre každého zákazníka).

Tok materiálu je úplne plynulý bez prerušenia a bez zásob (okrem minimálnej poistnej zásoby)
 medzi článkami sa pohybuje vždy len také množstvo materiálu, ktoré je požadované nasledujúcim článok. Riadiaci článok reťazca (oddelenie pre synchronizáciu) vybavuje objednávky zákazníkov a zároveň koordinuje, synchronizuje a optimalizuje všetky procesy v reťazci, pretože k tomu má informácie v reálnom čase od všetkých článkov.

Predpokladom pre zabezpečenie synchrónneho toku je uplatnenie automatickej identifikácie a elektronickej výmeny dát medzi všetkými článkami.

• KONTINUÁLNY TOK je medzistupeň medzi oboma predchádzajúcimi typmi
 v porovnaní s prerušovaným tokom má zjednodušenú štruktúru, nie je v ňom sklad surovín medzi dodávateľmi a výrobou a sklad hotových výrobkov je redukovaný vďaka využitiu logistickej technológie Just-in-Time.

Uplatňuje sa tu pull princíp.

Význam pre riadenie materiálového toku v dodávateľských reťazcoch má impulz k pohybu materiálového toku, ktorý môže vyplývať:
• z tlačného
• z ťažného princípu.

Tlačný princíp – článok dodávateľského reťazca odovzdáva rozpracovaný výrobok nasledujúcemu článku, a to bez ohľadu na to, či tento je už pripravený na jeho ďalšie spracovanie. U prijímacieho článku mohlo dôjsť napr. k poruche na technologickom zariadení či k akejkoľvek inej mimoriadnej udalosti, takže nemusia mať aktuálne dostupnú kapacitu pre jeho spracovanie a je tak nútený dodaný materiál dočasne skladovať.
Ťažný princíp – rozpracovaný výrobok nemožno odovzdať nasledovnému článku predtým, než si ho tento článok objedná podľa svojej aktuálnej potreby. Tento princíp sa využíva pri uplatnení logistickej technológie Kanban.

Efekt biča (Bullwhip effect)
• situácia, kedy pri obmedzenom množstve informácií a lokálne obmedzenom rozhodovaní spôsobujú malé výkyvy v dopyte koncového zákazníka stále väčšie výkyvy v objemoch objednávok proti prúdu materiálových tokov v dodávateľskom reťazci.
• v dodávateľskom reťazci vedie k nepravidelnému vyťaženiu kapacít a vytváraniu vysokých skladových zásob, aby mohol byť uspokojený dopyt aj napriek veľkým výkyvom.

Zásoby vyvolávajú náklady na skladovanie a náklady na viazanosť finančného kapitálu v nich.

Jednou z hlavných príčin efektu je :
 nedostatočný prenos údajov o prognózach dopytu
 plánovanie objednávacích množstiev
Dodávateľské podniky zvyčajne združujú niekoľko objednávok, aby znížili objednávacie náklady a lepšie vyťažili dopravné prostriedky. Tvorbou dávok sa vystavované objednávky stávajú nepravidelnejšími, dochádza k ich meškaniu. Nepravidelnosť potom vedie k efektu biča, ktorý sa postupne šíri celým reťazcom.

 kolísanie dopytu a výkyvy v materiálovom toku so vznikom efektu môžu spôsobovať aj rôzne predajné a reklamné kampane, akčné zľavy alebo špekulatívne nákupy
Zákazníci zvyčajne na nižšiu cenu reagujú zvýšením dopytu a predzásobením sa na budúcu spotrebu.

Riešením pre elimináciu efektu môže byť
 dôsledné zdieľanie relevantných informácií o skutočných výkyvoch dopytu u konečného spotrebiteľa naprieč celým dodávateľským reťazcom

Bod rozpojenia v dodávateľskom reťazci

• predstavuje miesto (článok) v dodávateľskom reťazci, kde sa stýka časť reťazca riadená podľa zákaziek (tj. Zákaznícke objednávky) s časťou reťazca riadeného podľa predpovedí dopytu;
• zmyslom logistického riešenia je posunúť tento bod čo možno najďalej proti smeru hmotného toku, tzn. čo najbližšie k dodávateľom surovín a dielov tak, aby rozhodujúca časť reťazca bola riadená podľa zákaziek;
• medzi články dodávateľského reťazca alebo medzi čiastkové procesy sa vkladá zásoba, ktorá rozpája výstup z jedného procesu od priameho vstupu do nadväzujúceho procesu. Získaná určitá nezávislosť procesov uľahčuje riadenie.
  Účelom zásoby môže byť vyrovnávanie časového a množstevného nesúladu medzi jednotlivými procesmi a (alebo) tlmenie či úplné zachytávanie náhodných výkyvov, nepravidelnosti a porúch.

Základné polohy bodu rozpojenia objednávkou zákazníka:
1) v regionálnych skladoch distribučnej siete podniku,
2) v sklade hotových výrobkov alebo v centrálnom sklade,
3) v sklade montážnych zostáv,
4) v sklade surovín a nakupovaných dielov,
5) mimo podniku (u dodávateľov).

Analýza materiálových tokov sa zameriava spravidla na konkrétny článok dodávateľského reťazca, pretože v rámci celého reťazca sa materiál postupne mení zo surovín, častí, dielov, prípadne modulov v hotový výrobok, takže sledovanie možno vykonávať len podľa užšieho, konkrétneho zadania.

V rámci jednotlivých článkov možno analyzovať napr .:
• intenzitu materiálového toku (množstvo v kusoch, paletách, vozoch, hodnota v € a pod.) za určitý čas;
• plynulosť materiálového toku (posúdiť kolísanie pretekajúceho množstva napr. V priebehu jednotlivých hodín smeny alebo pracovných dní);
• veľkosť dávok, v ktorých sa tok pohybuje (počet škatúľ, paliet, kamiónov a pod.);
• vzdialenosť (v metroch) od vstupu do výstupu materiálu zo sledovaného článku;

• čas, po ktorý materiál zostáva v sledovanom článku od vstupu do výstupu (v minútach, hodinách, dňoch);
• počet zastavení materiálového toku (skladov, dočasných skladov, medzi- skladov medzi jednotlivými pracoviskami, pri jednotlivých strojov a pod.);
• počet skladov a priemerné množstvo skladovaného materiálu;
• druh aktivít a množstva materiálu, ktoré musia byť manipulované ručne (so snahou odstrániť ručnú prácu – napr. Ručné rozoberanie, nakladanie, uskladňovanie pod.);
• kritické miesto, ktoré obmedzuje priechod materiálu k nasledujúcim článkom.

Ku znázorneniu pohybu materiálu možno vytvoriť rôzne tabuľky či schémy pohybu materiálu, ktoré uvádzajú podrobný zoznam činností pri priechode materiálu určitým úsekom s doplnením údajov o množstve materiálu v medziskladoch, spôsobu manipulácie atd.

Jedná sa predovšetkým o činnosti:
• technologická (výrobná) operácia vykonávaná strojom alebo pracovníkom;
• netechnologická (nevýrobná) operácia vykonávaná strojom či pracovníkom (manipulácia, nakladanie, vykladanie, balenie, triedenie, rovnanie a pod.);
• doprava vykonávaná pracovníkom;
• doprava vykonávaná bez zásahu pracovníka (napr. Dopravné pásy a pod.);
• kontrola vykonávaná pracovníkom;
• skladovanie alebo dočasné zastavenie toku materiálu;
• prestoj.

Pri každej činnosti je nutné uviesť
stručný opis a hodnotu, napr.:
• množstvo vykonanej práce v kusoch, paletách a pod.,
• dĺžka prestojov v minútach a pod.

znázornenie vetvenia materiálového toku
 najskôr spravidla z niekoľkých rôznych surovín vzniká výrobok, potom sa hotový výrobok môže rozdeľovať rôznym spôsobom pre distribúciu k hlavným odberateľom.

analýzu spätných materiálových tokov:
• odpady, triedenie, doprava, likvidácia, ďalšie použitie

Ďalej sa odporúča zamerať pri analýze materiálových tokov pozornosť na:
• veľkosť medziskladov (medzioperačných zásob) vo výrobe; možno posúdiť podľa toho, aké množstvo materiálu (ks, debien, prepraviek s nedokončenými výrobky) čaká u každého pracoviska (stroje) na svoje spracovanie vo stanovenom okamihu;

• uskladnenie hotových výrobkov (v prípade, že nie sú ihneď odosielané zákazníkom), tu sa sleduje predovšetkým:

• priemerná výška skladových zásob (ks, Sk, palety),
• doba obratu tovaru v sklade (alebo u hlavných výrobkov),
• dôvod, prečo nie je realizovaná okamžitá expedícia k zákazníkom;

• expedíciu – analyzovať spôsob vychystávanie dodávok pre jednotlivých odberateľov, tj .:

• spôsob balenia a manipulácie s výrobkami,
• počet pracovníkov pri týchto činnostiach,
• mechanizačné vybavenie,
• prípadné nedostatky;

• úzke miesta, tj. Identifikovať predovšetkým, či:

• je v podniku nejaké úzke miesto (pracovisko), ktoré obmedzuje veľkosť materiálového toku a jeho priechod,
• by bolo možné kapacitu tohto miesta nejako zvýšiť,
• existuje tiež také úzke miesto na hraniciach s predchádzajúcimi či týmito článkami dodávateľského reťazca.

Výsledkom analýzy by mal byť návrh na zvýšenie plynulosti materiálových tokov odstránenie nefunkčných článkov, skrátenie dopravných ciest a pod.

INFORMAČNÉ TOKY V LOGISTIKE
Dáta – označenie pre čísla, text, zvuk, obraz alebo akékoľvek ďalšie zmyslové vnemy
Databáza – súbory dát rôznym spôsobom účelovo usporiadané
Informácie – dáta, ktorým ich užívateľ v procese rozhodovania pripisuje určitý význam
Informačný systém – súbor pracovníkov, technických prostriedkov a metód (programov) zabezpečujúcich zber, prenos, spracovanie a uchovanie dát pre potreby užívateľov za účelom využitia v systémoch riadenia

Obsah logistického informačného systému:
• materiálový informačný podsystém
• riadiaci informačný podsystém
• informačný podsystém
• komunikačný informačný podsystém

A. Materiálový podsystém
Pripravuje suroviny, materiál a výrobky pre vstup do materiálového toku, realizuje ich hmotný pohyb a uskutočňuje tak v danom čase a priestore nadväznosť jednotlivých výrobných a obchodných operácií.
B. Riadiaci podsystém
Zahŕňa plánovanie, organizovanie, koordinovanie, informovanie, rozhodovanie, a kontrolu strategických, taktických a operatívnych logistických operácií a činností.
C. Informačné podsystém
Zabezpečuje výber, obstarávanie, spracovanie, kontrolu, uchovanie a prenos dát na príslušné miesta v požadovanej štruktúre a v požadovanom čase, vo forme informácií potrebných na rozhodovanie.
D. Komunikačný podsystém
Aby mohli logistické informačné systémy podporovať vedúcich pracovníkov v ich rozhodovaní a plánovaní, musí spĺňať šesť základných princípov (Bazala, 2014):

1. Dostupnosť informácií.
2. Presnosť informácií.
3. Časová aktuálnosť informácií. Oneskorenie aktualizácie nesmie presiahnuť dobu, za ktorú je možné chybu spôsobenú oneskorením napraviť.
4. Flexibilita. Systém musí pružne dodávať dáta presne podľa špecifických požiadaviek zákazníkov. 5. Logistický informačný systém je riadený udalosťami. Musia upozorňovať na akúkoľvek neštandardnú situáciu, problém alebo výnimočný stav.
5. Vhodný formát prezentovaných informácií. Správne informácie musia byť prezentované v správnej štruktúre a v správnej postupnosti

NAJDÔLEŽITEJŠIE PRVKY LOGISTICKÝCH INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ
• Systémy automatickej identifikácie (SAI).
• Komunikačné štandardy (EDI, XML).
• Systémy satelitnej navigácie (GPS, GLONAS, Galileo).
• Modifikácia sieťovej komunikácie (Internet, Intranet, Extranet).

ČLENENIE INFORMAČNÝCH TOKOV

1. Členenie podľa smeru informačného toku
   a) Smerom proti prúdu – od objednávky zákazníka, cez jej spracovanie, až k objednávke potrebných surovín (dielov, súčasťou) pre výrobu.

b) Obojstranný informačný tok vo výrobe (pre potreby systémov MRP-I., Kanban, Just-in-Time, operatívne plánovanie). Tento informačný tok smeruje podľa potreby po prúde aj proti prúdu, ale zameraný je len na oblasť výroby.

c) Informačný tok smerujúci po prúde. Predstavuje napríklad avízo zákazníkovi, v akom štádiu rozpracovania sa jeho výrobok nachádza, či sa výroba oneskoruje alebo či výrobok bude dodaný skôr. Podľa toho sa odovzdávajú potrebné informácie tiež dopravcovi (vlastnému alebo cudziemu), aby sa pripravil na dodávku. Nasledujú informácie o prevzatí výrobku zákazníkom, faktúra.

d) V niektorých prípadoch nasledujú vzájomné informácie medzi zákazníkom a výrobcom o reklamačnom konaní.

1. Členenie podľa spôsobu prenosu informácií
   a) Informácie poskytované tradičnými komunikačnými spôsobmi (ústne, písomne, telefónom).

b) Informácie poskytované on-line spôsobom. To si vyžaduje počítačové prepojenie informačného systému minimálne medzi dvoma článkami reťazca, pričom každý článok môže okamžite sledovať zmeny, ktoré prebiehajú tak v jeho vlastnom subsystému, tak aj v subsystému partnerského článku (okamžitej predaja, okamžité stavy zásob a pod.) A podľa toho organizovať svoju činnosť . Zavedenie on-line systému vyžaduje nielen kompatibilnú počítačovú techniku a programové vybavenie, ale predovšetkým vzájomnú dôveru partnerov, že tieto informácie nebudú nijako zneužité.

1. Členenie podľa rozsahu aplikácie v reťazci
   a) Informačný tok (subsystém) je uplatňovaný v celom reťazci jednotne a je presadzovaný kľúčovým článkom. Tu sa jedná predovšetkým o uplatňovaní on-line systému.

b) Informačný tok (subsystém) je vytváraný vždy iba medzi dvoma či len niekoľkými susednými článkami a od subsystémov v iných článkoch sa odlišuje (napr. systém EDI).

POŽIADAVKY NA INFORMÁCIE
• schopnosť rýchlo sa prispôsobovať aktuálnym podmienkam (používajte preto rôzne druhy informácií).
• kvalitné informácie o platnej legislatíve v danej oblasti, o situácii na trhu, o špičkových výrobných technológiách, o potrebách zákazníkov a ich situáciu, o potenciálnych aj reálnych dodávateľoch, o stave a vývoji konkurentov pod.
• Informačný systém podniku musí byť schopný s veľmi krátkou dobou odozvy poskytnúť informácie o stave a vývoji všetkých zdrojov podniku a o stave a vývoji nákladov a rentability jednotlivých hospodárskych stredísk a jednotlivých výrobkov a služieb.
• Tieto informácie musí informačný systém poskytovať v rôznych časových i vecných podobách (podľa obdobia, teritórií, zákazníkov a pod.).

TRENDY V INFORMAČNÝCH TOKOCH
Z rozsiahleho spektra trendov v oblasti informačných technológií, ktoré majú vplyv na riadenie informačných tokov v dodávateľských reťazcoch:

I. Zmeny foriem komunikácie medzi obchodnými partnermi. Klasické papierové dokumenty budú stále viac nahradzované elektronickú výmenou dát (EDI – Electronic Data Interchange).
Tí partneri, ktorí nebudú schopní prijímať a zasielať obchodné dokumenty (objednávky, faktúry, platobné príkazy a pod.) Elektronickou cestou, budú v obchode znevýhodnení, pretože komunikácia s nimi bude málo efektívna.
II. Zmeny vo formách predaja výrobkov a služieb. Stále viac sa bude presadzovať nákup z domova. Zákazníkovi totiž prináša tento spôsob poskytovania výrobkov a služieb nasledujúce výhody:
a. takmer okamžitú reakciu na jeho potreby,
b. predĺženie pracovnej doby, pretože služby sú väčšinou poskytované 24 hodín denne a 7 dní v týždni,
c. automatický výber najvhodnejšieho dodávateľa – programové vybavenie zákazníka sa môže spojiť automaticky s viacerými možnými dodávateľmi daného tovaru a vybrať z nich toho, ktorý je schopný dodať požadovaný tovar v požadovanej lehote za najnižšiu cenu,
d. možnosť podieľať sa na návrhu parametrov predávaného výrobku (určiť konkrétne prevedenie výrobku, vybrať si niektoré z ponúkaných doplnkov a pod.).

II. Posilnenie bezhotovostných platieb Pri elektronickom predaji tovaru a služieb nepripadajú hotovostné platby takmer do úvahy, preto sa rozširovanie tohoto spôsobu predaja bude ďalej posilňovať o rôzne formy bezhotovostného platobného styku.

KĽÚČOVÉ PRÍNOSY INFORMAČNÝCH SYSTÉMOV
• zrýchlenie obchodného cyklu, tj. Doby od prijatia objednávky na dodanie tovaru zákazníkovi (integrované riešenie činností, ako je príjem objednávky, kalkulácie koordinácia činností vo výrobe, reorganizácia výrobnej linky pri prechode na nový typ výrobku, sprievodné operácie predaja – napr. colné odbavenie, poistenie, špedícia – spracovanie faktúr atď.);
• vytvorenie pevných väzieb s obchodnými partnermi a obrana proti novej konkurencii, ktorá takéto väzby ešte nemá vybudované;
• ľahšia možnosť uplatnenia moderných logistických metód a technológií (napr. Just-in-Time, Kanban Apdo.); • urýchlenie platobného styku; • možnosť sledovania toku hotovosťou;
• zníženie zásob materiálu, rozpracovanej výroby, hotových výrobkov a tovaru a pod.
Ekonomická výhoda, ktorú podnik môže získať novým využitím informačných technológií, neustále rastie, ale doba počas ktorej možno konkurenčné výhody využívať, je stále kratšia.

ELEKTRONICKÁ VÝMENA DÁT V INFORMAČNÝCH TOKOCH
• EDI – elektronická výmena dát je moderný spôsob komunikácie medzi dvoma nezávislými subjektmi, pri ktorom dochádza k výmene štandardných štruktúrovaných obchodných a iných dokumentov elektronickou formou, napr. Objednávka urobená v informačnom systéme odberateľa sa automaticky prenesie až do informačného systému dodávateľa.

• Systém bez uplatnenia elektronickej výmeny dát je väčšinou nastavený tak, že objednávateľ zaobstará vo svojom informačnom systéme objednávku, ktorú potom odošle e-mailom (príp. Vytlačí a pošle poštou). Na strane dodávateľa musí byť zaslaná objednávka následne ručne úpravy tejto do informačného systému, čo je časovo náročné, nákladné a prináša tiež riziko chýb.

• Cieľom elektronickej výmeny dát je postupne nahradiť papierové dokumenty elektronickými, znížiť tak náklady spojené s ich výmenou a súčasne zvýšiť efektivitu a kvalitu vykonávaných procesov. Pomocou EDI môžu byť prepojené rôzne informačné systémy vonku i vo vnútri podniku. Doklady v rámci elektronickej výmeny dát pritom majú rovnakú právnu váhu ako dokumenty v listinnej podobe.

• Pre EDI komunikáciu bolo definovaných mnoho národných a odborových štandardov (napr. ODETTE v automobilovom priemysle alebo SWIFT v bankovníctve), ktoré sú vzájomne nekompatibilné a z toho dôvodu vznikol jediný medzinárodný štandard pre elektronický prenos dát – UN / EDIFACT.

EDIFACT je všeobecná a medziodborová norma, v rámci ktorej vznikajú konkrétne aplikačný normy pre jednotlivé odvetvia. Pre oblasť obchodu (najmä so spotrebným tovarom) je aplikačný normou GS1 EANCOM.

Standard GS1 EANCOM v sebe zahŕňa väčšinu dokumentov, zvyčajne používaných v obchodnej praxi. V našich podmienkach sú v súčasnej dobe najviac rozšírené nasledujúce typy správ:
• ORDERS – nákupná objednávka
• INVOIC – faktúra
• COMDIS – obchodná námietka
• INVRPT – prehľad zásob
• DESADV – avízo o odoslaní tovaru
• PRICAT – katalóg tovaru a cien

Hlavné výhody implementácie EDI do dodávateľských reťazcov patrí:
• vyššia efektivita obchodnej komunikácie,
• nižšia administratívne a prevádzkové náklady,
• vyššiu presnosť, zníženie chybovosti a dôraz na dátovú kvalitu,
• zníženie časovej náročnosti zavádzanie nových produktov na trh,
• minimalizácia rizika nedodania / nedostupnosti tovaru,
• nárast spokojnosti zákazníkov a upevnenie odberateľsko-dodávateľských vzťahov,
• automatizácie procesov a automatické párovanie dokumentov.

Základné kroky zavedenia EDI:
• výber EDI riešenie a výber poskytovateľa,
• zabezpečenie komunikácie,
• zabezpečenie identifikácie,
• zaistenie integrácie.

TECHNOLÓGIA ČIAROVÝCH KÓDOV

• svetovo najvyužívanejší systém identifikácie pasívnych prvkov v logistike. Dôvodom rozšírenia systému sú predovšetkým nízke prevádzkové náklady a prijateľná obstarávacia cena.
• 1949 prvý čiarový kód patentovaný v USA.
• je definovaných cca. 300 rôznych typov čiarových kódov.

Výber vhodného typu kódu je závislý na spôsobe použitia kódu, obsahu informácie, ktorá má byť zakódovaná a na použitej technológii.

V logistickej praxi sa využívajú

• licencované kódy – užívateľ má celosvetovo garantovanú ochranu proti duplicite kódu vďaka fixnému obsahu aj dĺžke čiarového kódu
• voľné kódy – štruktúru kódu a jeho dĺžku určuje priamo používateľ, ale v tomto prípade nie je zaručená jedinečnosť kódu (Cempírek & Kampf, 2005).

Systém GS1 je jediným celosvetovým štandardizovaným systémom pre identifikáciu spotrebiteľských, obchodných a logistických jednotiek tovaru a patrí medzi tzv. licencované kódy. Primárne slúži pre riadenie, registráciu a kontrolu pohybu tovaru medzi výrobcom a spotrebiteľom.

• od roku 1974 – používaný v USA a Kanade ako Universal Product Code (UPC),
• od roku 1977 v Európe ako European Article Numbering – EAN (v Českej republike až od roku 1983).
  Jeho zavedenie bolo reakciou na rast rozsahu sortimentu, rast podielu predaja tovaru v obchodných reťazcoch vo veľkých objemoch a rozvoj medzinárodného obchodu.
• 2005 – došlo k zjednoteniu amerického a európskeho systému a jeho zastrešenie pod spoločným názvom GS1.

Akákoľvek jednotka označená v rámci systému GS1 je identifikovaná prostredníctvom celosvetovo jedinečného kódu. Základným formátom je numerický kód EAN-13, ktorý sa používa pre kódovanie štandardizovaného tovar v spotrebiteľských jednotkách.

Štruktúra EAN-13:
• prvé dva až tri znaky predstavujú tzv. Systémový kód, ktorý označuje krajinu, v ktorej je výrobca zaregistrovaný (napr. Česká republika má kód 859);
• kód podniku (štvormiestny alebo päťmiestny v závislosti na dĺžke systémové číslice), ktorý prideľuje národný koordinátor systému GS1 (v SR je to autorizované pracovisko GS1 Slovakia so sídlom v Prahe);
• päťmiestny kód výrobku (určuje sám užívateľ – podnik);
• kontrolný znak, ktorý slúži na overenie, že bol kód správne načítaný (kontrolný znak sa vypočíta tak, že sa najprv spočítajú čísla na nepárnych pozíciách, potom sa k tomuto súčtu pripočíta súčet čísel na párnych pozíciách vynásobený tromi a tento súčet je následne zaokrúhlený na desiatky hore – kontrolný znak potom má hodnotu rozdielu zaokrúhleného výsledku a výsledku pred zaokrúhlením).

RÁDIOFREKVENČNÁ IDENTIFIKÁCIA
Rádiofrekvenčná technológia je bezdotyková technológia, ktorá je vhodná pre použitie tam, kde nemôže byť z rôznych technických alebo prevádzkových dôvodov využitá pre identifikáciu technológia čiarových kódov (v prašnom prostredí, v prostredí, kde nie je zabezpečená priama viditeľnosť či priamy prístup k načítavanej jednotke alebo tam, kde je nutné, aby nosič mal vyššiu pamäťovú kapacitu, než ponúkajú čiarové kódy a pod.).

Rádiofrekvenčná identifikácia nachádza svoje uplatnenie pri označovaní prepravných prostriedkov (kontajnerov, paliet, prepraviek a pod.), Dopravných prostriedkov, v skladovom hospodárstva pre identifikáciu skladových jednotiek aj v maloobchode na identifikáciu či ochranu tovaru v spotrebiteľskom balení.

NOVÉ TECHNOLÓGIE PRE SPRACOVANIE DÁT
Objem dát vo výrobe aj v iných oblastiach exponenciálne narastá a tým aj potenciálne množstvo v nich obsiahnutých využiteľných informácií. Schopnosť získavať praktické informácie z dát je stále veľmi obmedzená a väčšina znalostí v nich obsiahnutých zostáva bez akéhokoľvek ďalšieho využitia. Objavujú sa nové technológie, ktoré by mali tento nedostatok odstrániť.

BIG DATA – súbory dát, ktorých veľkosť je mimo schopnosť zachytávať, spravovať a spracovávať dáta bežne používanými softvérovými a hardvérovými prostriedkami v rozumnom čase. Zdrojmi dát sú dáta z prevádzky na internete, dáta z rôznych senzorov sledujúcich výrobný proces a logistiku výrobných závodov, sociálne siete, inteligentné senzory a meracie siete, CRM systémy, satelitné pozorovanie, bezpečnostné kamery a iné. Jedným z najväčších zdrojov Big dát sú v súčasnosti sociálne siete a všadeprítomné senzory, zapojené v rámci tzv. internetu vecí.

SPRACOVANIE VEĽKÝCH DÁT (KNOWLEDGE MINING) – Metodológia získavania netriviálne skrytých a potenciálne užitočných informácií z dát. Používa sa v komerčnej sfére (napr. V marketingu pri rozhodovaní, ktorých klientov osloviť listom s ponukou produktu). Dolovanie znalostí prináša množstvo cenných poznatkov a možnosť úspešne nahradiť tradičné a nákladné prieskumy. Výrobcovia a obchodné reťazce môžu predpovedať pravdepodobnosť nákupu konkrétnych produktov, a kto sa o ne bude zaujímať. Spracovanie veľkých dát v priemysle slúži predovšetkým na optimalizáciu vlastnej výroby, súvisiacich služieb, podporných činností a distribúcie.

DÁTOVÉ ÚLOŽISKÁ A CLOUDOVÉ VÝPOČTY – Stále viac poskytovateľov služieb ponúka tzv. Geograficky oddelené dátové centrá po celom svete, ktoré zabezpečujú vyššiu dostupnosť služieb. Centrá sú schopné poskytovať samotný výpočtový výkon pre špecializované aplikácie, v ktorých je potrebné vykonávať náročné komplexné výpočty.

Cloud computing (cloudové výpočty) – na internete založený model používania počítačových technológií. Poskytovanie služieb alebo programov uložených na serveroch na internete s tým, že užívatelia k nim môžu pristupovať pomocou webového prehliadača alebo softvérového klienta danej aplikácie prakticky odkiaľkoľvek. Analýzy a výpočty z týchto dát sa vykonávajú na vyžiadanie.

Budúcnosťou sú komunitné cloudy zamerané na skupiny podnikov a jednotlivcov, ktoré majú spoločné záujmy.
Služby poskytované na cloudoch budú zamerané odborovo, napr. automobilový priemysel a budú predstavovať významnú pridanú hodnotu pre všetkých zapojených účastníkov, či už sa bude jednať o výrobcu, dodávateľa či koncových zákazníkov.

1. Prednáška – Zásobovanie

Teória logistiky uvádza ako hlavné logistické činnosti:
• zásobovanie (obstarávanie/nákup, riadenie zásob (objednávanie a príjem materiálu)
• projektovanie výrobných procesov a operačné plánovanie a riadenie výroby
• skladovanie (manipulácia s materiálom, balenie,..)
• distribúcia a doprava/ preprava).

Manažment zásobovania rieši rozpor medzi maximálnym stupňom istoty zabezpečenia výroby materiálom a znižovaním zásob (znižovanie finančných prostriedkov viazaných v zásobách).

DÔVODY PRE MANAŽMENT ZÁSOBOVANIA
 komplexné riešenie všetkých fáz podnikových činností
 zásoby sú zložkou podnikového majetku, v ktorej je „umiestnená“ veľká čiastka finančných zdrojov tretina nákladov sa spája so zásobovaním
 zásobovanie má priamy vplyv na marketing podniku

Vývoj prístupu v stratégii logistiky zásobovania
Zásobovanie za každú cenu – vyvolané nedostatkom tovarov v 50. rokoch. Kritériom bolo mať tovar pre výrobu.
Cenovo orientovaný nákup – vyvolaný vývojom priemyslovej infraštruktúry v 60. rokoch. Uskutočňujú sa cenové porovnania. Kupuje sa tovar, ktorý je lacnejší
Riadenie materiálového hospodárstva v 70-tych rokoch – rastie uvedomenie, že zásobovanie má významný podiel na hospodárskom výsledku podniku a že je nevyhnutné túto funkciu riadiť podnikateľsky
Zásobovacia logistika. Ťažiskom 80. rokov sa stalo formovanie tranzitných informačných a hmotných tokov. Zásobovanie sa rieši komplexne ako súčasť logistiky.

ZÁSOBOVACIE STRATÉGIE
Nákupný marketing. Zásobovacie koncepcie sa orientujú na marketing. Hlavnou úlohou bolo podporovanie myslenia a jednania zameraného na trh zásobovania.

Zásobovanie synchrónne s výrobou. Koncepciou je maximálne znižovať stav zásob a tým znižovať náklady výroby. Nakupovaný materiál priamo bez skladovania vstupuje do výrobného procesu v podniku.

Logistické reťazce uplatňované od začiatku tohto storočia, prepojenie všetkých subjektov (výrobných, obchodných i finančných) na ceste ku konečnému spotrebiteľovi.

CIEĽ RIADENIA ZÁSOBOVANIA
 bezporuchový chod výrobných a prevádzkových procesov v podniku
 zabezpečenie materiálových tokov potrebných k realizácii podnikových funkcií, predovšetkým výrobnej
 znižovanie nákladov (optimalizácia)
 zlepšovanie výkonov (logistických činnosti)
 zachovanie autonómie (s obchodnými partnermi)

ÚLOHY LOGISTIKY ZÁSOBOVANIA:
• nájdenie a získanie vhodných a možných dodávateľov ( prieskum trhu, plánovanie požiadaviek, rozhodnutia týkajúce sa nákupu)
• zníženie závislosti od dodávateľov ( manažment dodávateľov)
• zabezpečenie kvalitných surovín a materiálov a dojednanie výhodných cien surovín a materiálov (objednávanie a kontrola objednávok),
• zlepšovanie plynulosti a kontinuity zásobovacích procesov (plánovanie, kontrola a organizácia hmotno-informačných tokov pre maximalizáciu pružnosti dodávok/ doprava, príjem tovaru, riadenie skladov atď. ďalšie),
• maximalizácia zásob z hľadiska viazanosti kapitálu,
• zavedenie kvalitného informačného systému v oblasti zásobovania.

Predmet zásobovacej politiky:
• vstupné materiály (výrobné (základné, pomocné) a technologické/ prevádzkové (oleje, nástroje, baliaci materiál) )
• polovýrobky
• obchodne tovary

Prvky zásobovacej politiky:
• ciele zásobovania
• informácie trhové a podnikové
• nástroje zásobovacej politiky

Vzťahy medzi prvkami zásobovacieho modelu
• vecnej povahy (dodávky od obchodných partnerov)
• finančnej povahy (platby za dodávky)
• informačnej povahy (vychádzajú zo vzťahov vecnej a finančnej povahy)

Nástroje zásobovacej politiky:
• cena a politika kvantity
• politika kvality
• politika výberových metód (algoritmy pre výber dodávateľa)
• politika vedľajších výkonov (aké služby dodávatelia ponúkajú)
• politika reklamy a propagácie

Subjekty stratégie zásobovania:
• spotrebitelia materiálových vstupov ( miesta spotreby materiálov- výroba, obchodné a predajné miesta)
• dodávatelia materiálových vstupov (výrobcovia, obchodníci)

Vystupovanie na trhu:
 aktívne chovanie
 pasívne chovanie

Nákup / obstarávanie
Otázky logistiky v oblasti obstarávania a zásobovania
Ktoré materiálové zdroje majú byť použité?
Aké sú alternatívne materiálové štruktúry?
Aké sú nákladové aspekty jednotlivých materiálových zdrojov?

Na dodávateľskom trhu existuje určitý stupeň neistoty, ktorý vyplýva z nejasnosti dĺžky trvania dodávateľsko-odberateľských vzťahov, zmluvných podmienok, cien, silnejúcej konkurencie atď..

Prieskum nákupného trhu – systematická a metodická činnosť získavania a spracovania informácií, ktoré podnik získava o nákupnom trhu, a ktoré sa vzťahujú k jeho spotrebe.

Ciele prieskumu nákupného trhu:
 zlepšenie prehľadnosti trhu
 zabezpečenie nositeľa rozhodovania informáciami
 hľadanie substitučného tovaru
 získanie bázy pre optimálne zásobovanie

Algoritmus informačného procesu
 určenie potreby relevantných informácií
 vyhľadávanie informácií
 získavanie informácií
 spracovanie informácií

Relevantné informácie pre prieskum trhu:
 údaje viazané k výrobku (technické, technologické, možnosti substitúcie)
 údaje o dodávateľoch (sídlo, podiel na trhu, kapitálová štruktúra, likvidita)
 údaje o ponuke (druh, množstvo, ceny, lehoty)
 súhrnné hospodárske informácie o odvetví
 konkurencia na nákupnom trhu (objem dopytu, nákupné zvyklosti)
 nákupné cesty (sprostredkovatelia, prepravcovia, doprava)
 právne rámcové podmienky (domáce, ev. vo vzťahoch k zahraničiu)

Prieskum trhu treba ukončiť ak:
 nemožno vypátrať ďalšie zdroje zásobovania
 ďalší prieskum nesľubuje nijaký efekt
 nie je k dispozícii čas pre ďalšie vyhľadávanie

Informačná báza zásobovania poskytuje:
 poznatky o dodávateľoch (výkonnosť)
 poznatky o okolitom prostredí (konkurencia)
 poznatky o spôsoboch jednania dodávateľa

Informačné zdroje využiteľné pri výbere dodávateľov:
 telefónne zoznamy podnikov
 obchodný register
 iné špeciálne zoznamy (katalógy) podnikov
 obchodné časopisy
 obchodné komory, asociácie a iné spoločnosti
 veľtrhy, výstavy a iné formy prehliadok tovarov
 rôzne ponuky rozosielané poštou
 informácie obchodných partnerov, obchodných zástupcov firiem a pod.

NÁKUPNÁ PORTFÓLIOVÁ ANALÝZA METÓDA URČENIA STRATÉGIE ZÁSOBOVANIA
Cieľom analýzy je:
• dokonalejšie využitie existujúcich zdrojov
• odhaľovanie nových zdrojov krytia potrieb
• uzatváranie dlhodobých zmlúv
• tvorba strategických zásob
• využívanie existujúcich trhov
• spätné získavanie (recyklácia) vstupných materiálov.

Fázy analýzy
 klasifikácia tovarov pre zásobovanie
 určenie sily dodávateľov a odberateľa
 určenie strategického postavenia
 vypracovanie akčných plánov podľa jednotlivých prvkov zásobovacej stratégie

A. fáza: klasifikácia tovarov pre zásobovanie
• Význam tovaru pre činnosť podniku (hodnotový, prevádzkový)
• Zásobovacie riziko (dostupnosť tovaru, počet nakupujúcich, možnosti vlastnej výroby, riziká skladovania a substitučných možností)
• orientácia ťažiska zásobovania:

• o hlavné úlohy (čo riešiť v spojitosti s materiálom)
• o požadované informácie (spojene s materiálom)
• o úroveň rozhodovania (ktorý manažér)

B. fáza: určenie sily dodávateľov a odberateľa
Pri posudzovaní sily odberateľa sú zohľadňované :
 pomer nakupovaného množstva, ku kapacitám rozhodujúcich výrobných jednotiek
 rast dopytu v pomere k rozširovaniu kapacít
 využitie kapacít rozhodujúcich výrobných jednotiek
 trhový podiel v porovnaní k najvýznamnejším konkurentom
 hrubé ziskové rozpätie rozhodujúcich druhov výrobkov
 nákladová a cenová štruktúra jednotlivých výrobkov
 náklady pri zrušení objednávok
 možnosti vlastnej výroby daných produktov
 vstupné náklady na získanie nových zdrojov
 logistická situácia

Silu obchodného partnera posudzujeme na základe:
 pomer veľkosti trhu ku kapacitám podnikov, od ktorých tovar nakupujeme
 rast trhu v pomere k rozširovaniu kapacít
 využitie kapacít
 konkurenčná situácia
 nákladová a cenová štruktúra nakupovaných tovarov
 ekonomická efektívnosť nakupovaných tovarov
 zvláštnosti výrobku a technologická stabilita
 viazanosť kapitálu k výrobe príslušných tovarov
 logistická situácia obchodného partnera

V oboch hodnoteniach možno uviesť aj ďalšie kritéria

C. fáza: určenie strategické ho postavenia
V tretej fáze nákupnej portfóliovej analýzy sú priraďované tovary, v prvej fáze analýzy klasifikované ako strategické, jednotlivým pozíciám tzv. matice nákupného portfólia.

Portfóliová analýza strategického postavenia:
 výber strategických faktorov (kritéria posudzovania)
 určenie rozmerov faktorov
 zobrazenie portfóliovej matice (určenie pozície)

Strategické postavenie:
• zbieranie
• rozvažovanie
• diverzifikácia
Matica rizikových oblastí nákupného portfólia:

 aktívne vystupovanie na trhu (zbieranie) odberateľ má silné postavenie, obchodní partneri strednú alebo nízku pozíciu
 stratégia stredu (rozvažovanie) pozície sú u oboch obchodných partnerov vyvážené
 alternatívne vyhľadávanie (diverzifikácia) náš podnik zohráva podradnú úlohu na trhu

D. fáza: akčné plány optimálneho riešenia zásobovania podniku
Pre odberateľa je dôležitá kategória strategického tovaru, pre ktorý musia byť identifikované riziká zásobovania, analyzované zdroje krytia a vytvorené prognózy dlhodobej potreby pri zohľadnení výrobného programu a disponibilnej technológie.

Funkcie akčných plánov:
• cieľová a kontrolná
• harmonizačná
• informačná
• motivačná a aktivizačná

Výber dodávateľa a nákupné rokovania
Tvorba stratégie odberateľa musí deklarovať predovšetkým základné princípy dlhodobej spolupráce s dodávateľmi, potom riešiť otázku výlučného dodávateľa alebo širšie dodávateľské štruktúry.
Pri hľadaní vhodných dodávateľov sa posudzujú rozličné hľadiská, ako všeobecného, tak aj špecifického charakteru.

𝒇𝒂𝒌𝒕𝒐𝒓𝒚 𝒐𝒗𝒑𝒍𝒚𝒗ň𝒖𝒋ú𝒄𝒆 𝒗ý𝒃𝒆𝒓 = 𝒊𝒏𝒇𝒐𝒓𝒎á𝒄𝒊𝒆 + 𝒑𝒓𝒐𝒇𝒆𝒔𝒊𝒋𝒏é 𝒔𝒌ú𝒔𝒆𝒏𝒐𝒔𝒕𝒊 + 𝒛𝒏𝒂𝒍𝒐𝒔𝒕𝒊 + 𝑷𝑪 + ⋯

Po vyhľadaní a získaní dostatočného množstva informácii o potenciálnych, ale aj súčasných dodávateľov je nevyhnutné tieto subjekty porovnať. Základom porovnávacieho procesu je stanovenie určujúcich kritérií, ktoré budú pri jednotlivých dodávateľoch posudzované.

Východiskom analýzy a následnej voľby vhodných dodávateľov sú relevantné predovšetkým informácie týkajúce sa:
 kvality
 ceny
 lehoty dodania
 spoľahlivosti v dohodnutých podmienkach (kvalita, lehota, dodané množstvo)

Stanovenie konkrétnych kritérií musí vychádzať z požiadaviek podniku na nakupované tovary

Ak bol dodávateľ záväzne vybraný, je potrebné začať systematickú komunikáciu smerujúcu k začatiu a plynulému a bezproblémovému priebehu vzájomnej spolupráce, tj. najmä:

1. Oznámenie výsledku výberového konania.
2. Definovanie všetkých požiadaviek na budúce dodávky a upresňovanie detailov.
3. Námety, týkajúce sa prípadnej technickej pomoci.
4. Objasnenie všetkých podmienok, ktoré budú zahrnuté do zmluvy.
5. Stanovenie podmienok pre bežnú komunikáciu po uzavretí zmluvy.

Zásady rokovania s dodávateľmi:
 kompromis
 riešenie problémov
 získania dôvery
 prekonávanie „slepej uličky“

Riadenie zásob (objednávanie a príjem materiálu)
Súbor činností, ktoré spočívajú v predpovedaní, analýzach, plánovaní a kontrole zásob.

Cieľ riadenia zásob: udržiavanie zásob v určitej výške, tak aby bola zabezpečená výroba bez zbytočných porúch s primeranými nákladmi a primeranou viazanosťou finančných prostriedkov v zásobách.

Odberateľ sa v rámci optimálneho naplnenia funkcie riadenia zásob rozhoduje pre správny model objednávania.

V oblasti zásobovania podniku materiálovými zdrojmi rozlišujeme tri základné modely:
• individuálne zásobovanie v prípade potreby
• zriaďovanie zásob
• zásobovanie synchrónne s výrobou

Individuálne zásobovanie
Materiály sú zabezpečované až v prípade výrobnej potreby, tzn. na základe požiadavky z výroby.
Výhody – predchádzanie tvorbe nákladov spojených so skladovaním, viazaním kapitálu a úrokov a uvoľneniu kapitálových zložiek s následnou možnosťou ich efektívnejšieho zhodnotenia.
Riziko plynúce z tohto spôsobu zásobovania je určené predovšetkým neistotou garancie dodávok, možnosťou omeškania, alebo nedodania materiálu pre výrobu, čo ohrozuje fungovanie všetkých procesov podniku. Model nie je vhodný pre strategické tovary.

Zriaďovanie zásob (objednávanie do zásoby – tzv. nezávislé zriaďovanie zásob nezávisle od výroby)
Výhody – vytvorením a udržiavaním vyššej hladiny zásob nezávisle na výrobe je možné dosiahnuť plynulosť výrobného procesu a vyhnúť sa tak rizikám plynúcim z nedostatočného rozsahu a pozastaveniu výrobnej činnosti.
Nevýhoda tvorby a udržiavania zásob je vyššia viazanosť kapitálu v tovare, skladoch a ďalších administratívnych nákladoch, ktorý by mohol byť zúročený efektívnejším spôsobom. Udržiavanie vyššej hladiny zásob je príčinou zvyšovania nákladov podniku.

Zásobovanie / objednávanie synchrónne s výrobou spočíva v súlade zásobovania, výroby a odbytu realizovanom zjednodušením informačných a hmotných tokov. Zásobovanie je určované potrebami výroby.
Model eliminuje nevýhody predchádzajúcich dvoch modelov.
Výhodou je výrazné zníženie zásob, nízke náklady spojené so skladovaním a manipuláciou, skrátenie doby toku materiálu, nižšie výrobné náklady a pružnosť reakcie partnerov pri výkyvoch na trhu.

Dôvody pre aplikáciu zásobovania synchrónneho s výrobou:
 každá nadmerná zásoba spôsobuje zvyšovanie nákladovosti výroby
 cieľový stav bez udržiavania zásob
 viaczdrojové zásobovanie vyvoláva konkurenciu podnikov na strane ponuky
 faktory ceny (pomer ponuky a dopytu, intenzita konkurencie, výrobné náklady)
 inovácie zavádzajú výrobcovia, ktorí majú istotu

Modely zásobovania synchrónne s výrobou
• priame odvolávky
• umiestnenie dodávateľov v blízkosti prevádzky odberateľa
• spoločné riadenie zásob

Priame odvolávky:
• rámcová dohoda
• rámcová zmluva (kontrakty)
• priama odvolávka (konkrétne objednávky)

Umiestnenie dodávateľov v blízkosti prevádzky odberateľa
Spôsob je vhodný pre zásobovanie hromadnej výroby v situácii, keď sa jedná o zakladanie a výstavbu prevádzkových priestorov oboch partnerov dodávateľsko-odberateľského vzťahu.

Požiadavky kupujúcich (odberateľov):
 zaistená neobmedzená spoľahlivosť
 odstránenie skladovania
 dlhodobé konkurencieschopné ceny
 vyriešiť dopravné problémy
 zaistiť dlhodobé zmeny

Požiadavky predávajúcich (dodávateľov):
 vybudovanie dostatočných kapacít
 hospodárnosť nezaťažiť skladovaním
 nízke dopravné náklady
 dlhodobé zmluvy

Dodávateľsko – odberateľský vzťah bude fungovať ak budú splnené podmienky:
 plánovací proces riešenia musí byť odsúhlasený a skoordinovaný oboma obchodnými partnermi
 súlad v kapacitných požiadavkách
 súhra v informačnom toku (vypracovať algoritmus vzájomného informovania)
 umiestnenie (výrobcov) v blízkosti nakupujúcich
 dodávateľ vyrába a vzápätí odosiela presne požadované množstva produktov v dohodnutej frekvencií obchodnému partnerovi

Zosúladenie kapacít a potrieb je možné pri dodržaní algoritmu:
 stanovenie plánovacieho obdobia (ročne)
 zosúladenie technologického času (rytmus zásobovania)
 určenie spresňovanie požiadaviek (cca. 3 mesiace)
 denná exaktná požiadavka pre výrobu (cca. 10dní)
 adaptabilný logistický systém

Pre flexibilné riešenie prípadných problémov v zásobovaní synchrónnom s výrobou, spôsobom umiestnenia dodávateľov v blízkosti prevádzky odberateľa, je nutné mať pripravené pohotovostné, náhradné zariadenia, rezervné dopravné kapacity a poistné zásoby.

Prínosy pre odberateľov (kupujúcich) :
 zjednodušenie zásobovania
 nižšie investície
 zníženie skladovacích nákladov
 zvýšenie pružnosti (flexibility)
 redukovanie správnych nákladov

Prínosy pre výrobcov (dodávateľov):
 zjednodušenie manažmentu výroby
 nepotrebnosť riadenia expedície
 minimálne predzásobenie surovinami
 žiadne skladovanie hotových výrobkov
 redukovanie riadiacich a správnych nákladov

Model nemožno používať ak sú:
• veľké vzdialenosti dodávateľa od odberateľa
• výrazná mnohotvárnosť typov a súčasti
• nevhodná výrobná štruktúra

V prípade uvedených obmedzení je pre zabezpečenie zásobovania synchrónneho s výrobou vhodný spôsob spoločné riadenie zásobovania.

Zásady zavedenia modelu „spoločné riadenie zásobovania“:
 kooperácia dodávateľov, odberateľov a špeditéra
 dobrovoľná účasť
 zásoby a technickú prevádzku riešiť individuálne
 špeditér(dopravca) musí mať dôveru oboch (dodávateľa, odberateľa)
 špeditér schopný poskytnúť informácie
 likvidačné a špedičné náklady uhradzujú odberatelia
 zjednodušenie kontroly

Pre identifikáciu najvhodnejšieho spôsobu zásobovania synchrónneho s výrobou je dôležité, okrem už uvedených kritérií, rešpektovať ďalšie kritériá:
• reprodukčný čas
• početnosť technologických zmien
• životnosť a starnutie zásob
• náklady na chýbajúce množstvo zásob
• minimálne alebo poistné zásoby
• počet a vzdialenosť miest spotreby v podniku

Právne aspekty zásobovania:
 špecifikácia materiálov a zaistenie kvality
 zapojenie východiskových dodávateľov
 formy a nástroje
 plán predzásobenia a plán dodávok
 doba platnosti zmluvy
 ceny
 dohodnuté penále
 vytvorenie informačno-technických predpokladov
 zachovanie tajomstva
 všeobecné nákupné podmienky

Úlohou nákupcov je realizovať výberové konania, riadiť dodávateľov, nakupovať materiál, koordinovať výšku zásob.
Otázkou je, ako vybrať kľúčového dodávateľa, tovary, položky alebo zásoby.

Vybrané nástroje:
 Paretovo pravidlo ( ak je cieľom určenie kľúčových položiek, ktoré tvoria cca. 80 % obratu)
 ABC analýza,
 XYZ analýza

ABC analýza
 nástroj/metóda, ktorá umožní matematicky posúdiť, ktoré položky, skupiny tovarov, ktorí dodávatelia alebo zásoby sú pre podnik dôležité a čomu, či komu by mala byť venovaná pozornosť.
 vychádza z pomeru medzi množstvom a finančnou hodnotou jednotlivých druhov materiálu

Doplnok XYZ analýza – pristupujú štatistické váhy
X – konštantná spotreba pri malých výkyvoch, vysoká predikčná schopnosť
Y – spotreba so silnými výkyvmi, stredná predikčná schopnosť
Z – úplne nepravidelná spotreba, nízka predikčná schopnosť

Predikáciu je najvhodnejšie riešiť cez analýzu rozptylu
• Analýza rozptylu – ANOVA – metóda matematickej štatistiky, ktorá umožňuje overiť, či hodnota náhodnej veličiny má štatisticky významný vplyv na hodnotu niektorého znaku. Tento znak musí nadobúdať iba konečný počet možných hodnôt ( najmenej 2) a slúži k rozdeleniu prvkov, javov do vzájomne porovnávaných skupín. Kvantitatívna hodnota znaku nemá povahu miery. Ak je konkrétna kvantitatívna hodnota dôležitá, použije sa miesto analýzy rozptylu lineárny model.
• Analýza rozptylu je pre viac než jeden znak značne výpočtovo náročná metóda a je pre ňu takmer vždy treba počítač so špeciálnym štatistickým softwarom.

1. Prednáška – Zásoby

ZÁSOBY – ekonomický zdroj, ktorý sa v danom časovom intervale plne nevyužíva v prevádzke podniku, avšak jeho výška je stanovená tak, aby z ekonomického hľadiska umožňoval čo najvýhodnejšie krytie budúceho dopytu.
Význam zásob pre fungovanie podniku:
 zabezpečujú plynulosť výrobného a obchodného procesu
 harmonizujú dodávateľov s odberateľským dopytom
 umožňujú kryť rôzne nepredvídané vplyvy

Zásoby plnia úlohy:

1. úloha vyrovnávacia – ide predovšetkým o snahu zabrániť výpadkom výroby, prameniacich z prípadných problémov v dodávkach tovaru (materiálu);
2. úloha špekulatívna – reprezentovaná snahou o využitie príležitostí prameniacich z cenových rozdielov a získania tak náskoku pred konkurenciou;
3. úloha technologická – držanie adekvátnej hladiny zásob je dôležitou súčasťou vlastného výrobného procesu podniku.

Problémy skrývajúce sa v zásobách:
 kapitál vložený do zásob chýba pri financovaní
 skrývajú mnohé prevádzkové problémy
 sú indikátorom hospodárenia podniku
 nie sú zdrojom majetku podniku

Výhody vysokého stavu zásob:

• výroba bez prestojov
• spoľahlivé dodávky a dodávkový cyklus
• preklenutie porúch v dodávkovom systéme
• vysoké využitie výrobných zariadení
• efektívny výrobný proces
• využitie pracovných síl
• bezproblémové logistické riešenia

Problém vysokého stavu zásob:
VYSOKÁ NÁKLADOVOSŤ ATÝM NIŽŠIA HOSPODÁRNOSŤ VÝROBY

Možné dôsledky nízkych zásob:

• problémové procesy vo výrobe
• nevyvážené využitie výrobných kapacít
• nedostatočnú pružnosť výroby
• situácie neplnenia termínov
• možnosť zlyhania systému
  Základnou výhodou nízkych zásob ( ak vyriešime komplexne všetky ostatné funkcie logistiky a výroby) sú nízke náklady, čo je cieľom každého podniku.

Klasifikácia zásob: obratová, dopravná, špekulatívna, nedokončenej výroby, technologická, sezónna, mŕtva, poistná
Obratová zásoba
• uspokojuje očakávanú potrebu v priebehu jedného dodávkového cyklu
• počas cyklu pokrýva priemernú spotrebu
• nezávislá na človeku
• jej výška je ovplyvňovaná dĺžkou dodávkového cyklu
Vzniká pôsobením činiteľov:

• nesúlad medzi výrobou a spotrebou
• nesúlad v intenzite výroby a spotreby

Technologická zásoba produkty, na ktorých už boli výrobou ukončené všetky pracovné operácie, ale neprebehli všetky technologické procesy (je súčinom dennej produkcie a dobou technolog. skladovania)
Špekulatívna zásoba súvisí s cenovými výkyvmi na trhu zásob. Tovar sa skladuje v dôsledku špekulácie súvisiacej s vývojom cien
Sezónna zásoba je formou špekulatívnej zásoby akumulovanej na začiatku nejakého špecifického obdobia
Mŕtva zásoba reprezentuje materiál o ktorý po určitom špecifickom období nie je žiadny dopyt.

Na výšku poistnej zásoby vplývajú faktory:
 dĺžka (doba) času potrebná na opätovný nákup
 pravdepodobnosť sklzu času nákupu a predĺženia času príjmu
 schopnosť – disponibilita dodania
 počet skladov

Prístupy k riešeniu optimálnej výšky poistných zásob:
 na základe nákladov na chýbajúce množstvo
 explicitným zohľadnením zmien dopytu v dôsledku vzniku nedostatočného množstva
 udaním dodávkovej schopnosti (disponibilnosť dodania)

Základné metódy riešenie poistnej zásoby:
 metóda intuitívneho odhadu
 na základe analógie
 na základe rozdielu priemernej hodnoty a maximálnej
 rozdiel priemernej hodnoty a priemeru extrémov
 metódou funkcie času nového nákupu
 na základe analýzy rozptylu a pravdepodobnosti
 na základe dodatočných výrobných kapacít

ŠTRUKTÚRA STAVU ZÁSOB
Základné problémy zásobovania:
aký tovar sa má skladovať
aké množstvo skladovať daného druhu
koľko sa má objednať na doplnenie zásob
kedy sa má objednať doplnenie zásob

Stredný stav zásob nezahŕňa poistnú zásobu
Priemerný stav zásob zahŕňa poistnú zásobu

bod objednania – vymedzuje stav zásob pre prevádzku postačujúci na čas medzi objednávkou nákupu (bodom objednania) a jej dostupnosťou pre podnik
čas nákupu – doba medzi bodom objednania a dostupnosťou nakúpenej zásoby pre prevádzku podniku
objednávkový cyklus- čas medzi dvoma bodmi objednania. Pozostáva z času potrebného na čas nákupu a doby počas, ktorej sa zakúpený materiál spotrebováva v prevádzke podniku až do stavu objednávkového bodu

NÁKLADY ZÁSOBOVANIA
Obstarávacie náklady sú spojené s nákupom zásob alebo ich výrobou. Vzhľadom na sériu (opakovaný nákup alebo výrobu) sú fixné, vzhľadom na jednotku zásob premenlivé.
Jednotkové náklady súvisia s udržiavaním zásob = náklady na udržiavanie zásob al. náklady na skladovanie. Obsahujú položky ako napr. čisté kapitálové náklady, náklady na uskladnenie, manipuláciu, morálne opotrebenie, poškodenie, poistné a dane. Náklady sú vzhľadom na skladovaciu či výrobnú dávku fixné.
Náklady z nedostatku zásob – náklady, ktoré podnikateľskému subjektu vzniknú ak nie je materiál v okamihu potreby (pre výrobu alebo predaj) na sklade v potrebnom množstve alebo kvalite. Vznikajú ak nemožno vyhovieť dopytu v danom časovom termíne alebo ak nemožno dopytu vyhovieť vôbec.
NAJČASTEJŠIE SLEDOVANÉ NORMY ZÁSOB
Minimálna norma – suma poistnej a technologickej zásoby
Priemerná norma je suma 1/2 bežnej zásoby + poistná + technologická zásoba
Maximálna norma je suma maximálnej (celej) bežnej zásoby, technologickej a poistnej zásoby
Maximálna bežná zásoba je výška priemernej dodávky
Technologická zásoba závisí od potreby technologickej úpravy materiálu pred výdajom do výroby alebo na trh
Poistná zásoba závisí od miery rizika výpadku bežných dodávok a podmienok zabezpečenia náhradného riešenia

1. Prednáška – Objednávanie a príjem materiálu

Základný cieľ objednávania: plynulé zásobovanie výrobného procesu v podniku požadovaným sortimentom surovín, materiálu a dielov. Hlavným kritériom by nemala byť najnižšia, ale optimálna úroveň zásob, ktorá bude dôsledne rešpektovať všetky procesy v podniku.

Podmienka pre zabezpečenie plynulosti zásobovania sú informácie pre rýchlosť, pružnosť a správnosť rozhodovania = informačný systém poskytujúci relevantné informácie:
• aktuálna disponibilita zásob
• včasnú signalizácia nedostatočných al. nadmerných zásob
• doby pobytu materiálu na sklade
• množstvo a hodnota uskladneného tovaru
Informačný systém musí poskytovať informácie:
• príjmové a výdajové operácie
• inventúry
• ekonomické hodnotenie

Riadenie zásob má riešiť:
• Kedy objednať novú objednávku?
• Aká má byť veľkosť dodávky?
• Význam využitia množstevných výhod.
• Začatie výroby a veľkosť výrobnej dávky.
• Dimenzie zásob.
Hlavnou úlohou riadenia zásob je nájsť odpoveď:
• ! Určiť, aké zásoby je nutné udržiavať pre uspokojenie zákazníka v čo najväčšej miere a v čo najkratšom čase
• ! Minimalizácia viazanosti kapitálu v zásobách

Aktivity predchádzajúce vystaveniu objednávky:
• Predikácia očakávaného budúceho dopytu D
• Výpočet optimálnej veľkosti objednávky Q
• Stanovenie objednávacej úrovne S
• Stanovenie poistnej zásoby ZP
Predikácia očakávaného budúceho dopytu
Očakávaný budúci dopyt je predikovaný pre nezávislý a závislý dopyt.
• Nezávislý dopyt vzniká ľubovoľne a nemá vzťah k dopytu po iných druhoch výrobkoch. Predikácia nezávislého dopytu je možná pomocou štatistickej metódy a metódy časovo rozvrhnutého objednacieho okamžiku.
• Závislý dopyt charakterizuje stav keď dopyt po určitom tovare je podmienený od požiadavky na iný druh tovaru. Predikácia závislého dopytu je možná pomocou metódy plánovania potreby dávok a metódy plánovania potreby materiálu.

Výpočet optimálnej veľkosti objednávky
• Výpočet optimálnej veľkosti objednávky patrí k dôležitým nástrojom riadenia zásob. Pri výpočte je najväčším problémom identifikovanie správnych vstupných dát
„EOQ“ – metóda vhodná pre skladové položky s vyrovnaným dopytom, ktorý počas roka príliš nekolíše (distribútori, ktorí udržiavajú konštantnú hladinu zásob, alebo pre firmy, ktoré vyrábajú na sklad. Môže byť použiteľná aj u firiem, ktoré vyrábajú na objednávku, ale vzniká u nich kontinuálna spotreba určitých materiálových položiek.

Výpočet Ekonomicky výhodného objednávacieho množstva EOQ
• podľa Campovho vzorca
• podľaAndlerovho vzorca
• pri objednávaní viacerých položiek (optimálny dodací cyklus, optimálny počet objednávok za rok, optimálna výška dodávky pre jednotlivé položky)
• pri objednávaní a výrobe s postupným dopĺňaním
• pri množstevnom rabate

Stanovenie objednávacej úrovne S
• Rozhodovacím problémom je načasovanie objednávania – určenie momentu vystavenia objednávky tak, aby dodávka od dodávateľa prišla v čase práve ukončenej spotreby predchádzajúcej dodávky. Jedná sa o určenie začiatku obdobia, v ktorom predpokladáme realizáciu dodávky objednaného materiálu. Určujúcim stavom je bod objednania (B0).
B0 určuje stav zásob pre prevádzku postačujúci na čas medzi vystavením objednávky (bodom objednania) a jej dostupnosťou pre podnik.

Obstarávací čas (To) – začína momentom objednania a končí okamihom, v ktorom objednaný materiál dôjde do skladu (udáva sa prevažne v dňoch.).
Faktory vplyvu:

• čas spotreby (Ts)
• objednávací čas (t1)
• dodací čas dodávateľa (t2)
• čas prepravy (t3)
• manipulačný čas príjmu materiálu (t4)
• poistný čas (t5)
• iné časy (t6)

Objednávací čas (t1) určuje časový interval potrebný na vybavenie (vystavenie, zaslanie a doručenie dodávateľovi) objednávky
Dodací čas (t2) predstavuje čas, ktorý potrebuje dodávateľ na realizáciu prijatej objednávky Prepravný čas (t3) sa rovná času prepravy
Čas preberania materiálu (t4) na sklad
Poistný čas (t5) určujú najmä tieto skutočnosti:
• dochvíľnosť plnia objednávky
• oneskorenie
• objednaný tovar nie je k dispozícii (dodávateľ ho musí pripraviť)

Objednávkový cyklus – čas medzi dvoma bodmi objednania. Pozostáva z času potrebného na čas nákupu a doby počas, ktorej sa zakúpený materiál spotrebováva v prevádzke podniku až do stavu objednávkového bodu

Stratégia (s, q) objednávacia úroveň s a pevne objednávacie množstvo q
Využitie: Ak ide o pravidelný odber, materiál ma vysokú hodnotu alebo je strategický
Potrebujeme určiť: objednávaciu úroveň s a q(množstvo)
Stratégia (s, S) neobjednáva pevné množstvo q, doobjednáva do cieľovej úrovne S
Využitie :Nepravidelný odber, materiál ma vysokú hodnotu alebo je strategický
Potrebujeme určiť: požadovaný stav(úroveň) S
Stratégia (T, q) charakterizovaná pevnou dĺžkou objednávania T
Využitie: Pravidelný odber, materiál menej významný
Potrebujeme určiť: Dĺžku intervalu kontroly zásob I a objednávaciu úroveň s
Stratégia(T,S) periodický systém s premenlivým objednávaním na konštantnú výšku S
Využitie: Materiál menej významný, nepravidelný odber
Potrebujeme určiť: Dĺžku intervalu kontroly zásob I a požadovaný stav(úroveň) S

Stanovenie poistnej zásoby ZP
Pre zabezpečenie plynulosti hmotného toku v prípade náhodných odchýlok udržuje podnik poistnú zásobu. Výška poistnej závisí od doby potrebnej na opätovný nákup, pravdepodobnosti sklzu času nákupu a predĺženia času príjmu, disponibility dodania objednávky a počtu skladov.

Varianty teoretických modelov určovania výšky poistnej zásoby:
• spotreba ani dodací čas nekolíšu sú konštantné
• spotreba kolíše, dodacia doba je konštantná
• spotreba je konštantná, dodacia doba kolíše
• spotreba aj dodacia doba kolíšu.

Možné metódy určovania výšky poistnej zásoby:
• metóda intuitívneho odhadu,
• na základe analógie,
• na základe rozdielu priemernej hodnoty a maximálnej,
• rozdiel priemernej hodnoty a priemeru extrémov,
• metódou funkcie času nového nákupu
• na základe analýzy rozptylu a pravdepodobnosti,
• na základe dodatočných výrobných kapacít.

Vystavenie objednávky
Pre dopĺňanie zásob je možné zvoliť pevný objednávkový režim alebo režim voľných objednávacích termínov :
 telefonicky,
 písomne (všeobecný, vlastný formulár)
 formou E-procurementu.

Objednávateľ musí disponovať nasledovnými informáciami:
Aká je výška zásob nutných pre uspokojenie zákazníka v čo najväčšej miere a v čo najkratšom čase? Kto je dodávateľ?
Ako sú dohodnuté podmienky dodávateľsko-odberateľského vzťahu (cena, spôsob platenia, reklamácia a množstevné výhody pod.)?
Aký sortiment bude predmetom objednávky (druh potrebného materiálu)?
Termín spustenia výroby a veľkosť výrobnej dávky?
Aká je optimálna veľkosť objednávky?
Kedy je správny moment vystavenia objednávky?
Aký bude spôsob dopravy?

Náležitosti objednávky (formulár):
Číslo a dátum objednávky
Adresa zákazníka
Číslo zákazníka
Odber zákazníka
Postavenie v systéme
Predajca – obchodný partner
Názov (označenie), druh a číslo objednávacieho materiálu
Počet a množstvo druhu
Brutto cena
Podmienky nákupu
Spôsob prepravy
Prepravné náklady
Adresa zásielky
Termín dodávky
Nezabudnúť!
 číslovanie objednávok
 objednávky v dvoch exemplároch

Príjem objednávky
S prijímaním dodaného objednaného materiálu sú spojené činnosti:
• preverenie zhody objednávky a dodacieho listu z hľadiska správnosti sortimentu, množstva a dodacej lehoty
• príkaz na vyloženie dodaného materiálu – v priebehu vykládky treba preskúšať zásielku z hľadiska správnosti sortimentu, chýbajúceho množstva a poškodenia
• kontrola množstva a kvality (meraním)
• zaevidovanie materiálu – po vybilancovaní vstupnej súpisky s dodacími dokladmi a ukončení fyzického vstupu materiálu do podniku informačný tok pokračuje.

Overovanie zhody dodávok je proces, v rámci ktorého obchodní partneri (odberateľ, dodávateľ) potvrdzujú na základe objektívnych dôkazov, že uvedené požiadavky na dodávky boli alebo neboli splnené.
Faktory ovplyvňujúce prijímanie tovaru:
• sortiment tovaru
• priestorové usporiadanie príjmu tovaru
• stavebné riešenie
• technické vybavenie
• organizácia príjmu.

Formy príjmu tovaru:
centralizovaný: lepší prístup k skladovaniu, kontrola kvality, kontrolná funkcia;.
decentralizovaný: nie je potrebná vstupná kontrola, malý rozsah skúšok, nie je nutné realizovať výberovú kontrolu, výroba vyžaduje veľké množstvo materiálu a potenciál úspory nákladov je kompenzovaný priamymi dodávkami.
Výhody centrálneho príjmu:
 dopravné výhody
 kontrola akosti
 účinnejšie kontrolné funkcie preberania tovaru

Výhody decentralizovaného príjmu pre synchronizovanú výrobu:
 nie je potrebné vykonávať vstupnú kontrolu tovaru
 malý rozsah skúšok
 realizovať iba kontrolu výberových vzoriek
 množstevné výhody

Pri príjme tovaru musí prebiehať:
 materiálový tok
 informačný tok
Materiálový a informačný tok musia prebiehať až do spotrebovania materiálu vo výrobnom procese

Náklady na zásoby (objednávania, príjmu, skladovania produktov)
 objednávacie náklady

• na prípravu, uzatvorenie kúpnej zmluvy a zadanie objednávky
• náklady príjmu tovaru (kontrola, informačné spracovania, uskladnenia, evidencia)
• dopravné náklady
• náklady spojené s likvidáciou faktúr
   obstarávacie náklady
   skladovacie náklady (jednotkové)
• náklady v zásobách (aj úrok)
• náklady na skladovanie a správu zásob
• náklady vyplývajúce z rizika skladovania
   náklady vznikajúce pri nedostatku zásob

1. Prednáška – Skladovanie a komisionárstvo

Skladové hospodárstvo je regulačným medzičlánkom medzi výrobou a spotrebou. Zabezpečuje synchronizáciu transformačného procesu v podniku, a to od vstupov do výroby až po predaj hotových výrobkov
Základné činnosti spojené so skladovaním:
 presun produktov
 uskladnenie produktov
 prenos informácií

V súvislosti so skladom sa riešia nasledovné problémy:
 určenie skladového sortimentu a jeho charakteristík
 určenie skladovaného množstva (optimalizácia zásob)
 spôsob skladovania (výber skladu)
 kapacitné dimenzovanie skladov (kapacitné prepočty)
 spôsob príjmu a výdaja produktov (informačný systém)
 organizácia a riadenie skladu

Rozhodujúce problémy skladovania:

• vybavenosť skladov a ich riadenie
• rozsah centralizácie skladov
• vlastné alebo cudzie skladovanie
• stanovište skladu
• úroveň zásob udržiavaných v sklade

Funkcie skladu:

• Vyrovnávacia ( zabezpečenie súladu času a množstva vstupu s potrebami výroby)
• zabezpečovacia ( vo forme poistnej zásoby)
• kompletačná
• špekulačná ( množstevné rabaty a pod.)
• substitučná ( substitúty prijateľné pre výrobu)
• zušľachťovacia (akostné zmeny uskladnených tovarov, napr. kvasenie, starnutie, zrenie, sušenie..)

Riadenie skladov zahrňuje:

• optimalizáciu operácií uskladňovania a vyskladňovania
• vydávanie a sledovanie príkazov pre dopravné prostriedky
• bezporuchová a plynulá identifikácia zásob
• situačné zmapovanie skladu
• aktualizácia každého sortimentu a množstva

Druhy skladov – členenie podľa:
 fáz hodnototvorného procesu: vstupné, medzisklady, odbytové,
 stupňa centralizácie: centralizované, decentralizované
 komplementácie: orientované na materiál, orientované na spotrebu
 nositeľov potrieb: všeobecné, prípravné, príručné
 ochrany: kryté (v budovách), nekryté
 stanovišťa: vonkajšie, vnútorné
 správy: vlastné, cudzie

Typy skladov pre kusový tovar:
• blokové a riadkové sklady
• sklady s priehradkovými regálmi
• paletové regálové sklady
• špeciálne podstavce
• sklady so spádovými regálmi
• sklady s posuvnými regálmi
• sklady s obehovými regálmi
• regálové sklady typu paternoster
• skladovanie na kontinuálnych dopravníkoch

Blokové a riadkové sklady
Výhody: flexibilita, investičné náklady, využitie plochy, nemej personálu, bezporuchové
Nevýhody: aplikácia mechanizácie preberania produktov, riadenie a kontrola
Sklady s priehradkovými regálmi
Výhody: prístup tovaru, prevádzkyschopnosť, kontrola, bezporuchovosť
Nevýhody: manipulácia, pracovné náklady, potreba plôch, použitie mechanizácie
Paletové regálové sklady
Výhody: využitie priestoru, flexibilita, mechanizácia, prístup k tovaru, komisionárstvo
Nevýhody: pracovná náročnosť, vznik porúch
Špeciálne podstavce
A stojany, krakorcové regály, stromčekové regály, voštinové regály
Výhody: využitie plochy, dobrá manipulácia
Nevýhody: využitie mechanizácie
Sklady so spádovými regálmi
Výhody: využitie plochy, možnosť mechanizácie
Nevýhody: pristúp k tovarom, poruchovosť
Sklady s posuvnými regálmi
Výhody: vyťaženie plochy, možnosť chaotického uloženia tovaru, bezpečnosť
Nevýhody: nízka obrátkovosť, nemožnosť automatizácie
Sklady s obehovými regálmi
Výhody: vyťaženie plochy, možnosť chaotického uloženia tovaru
Nevýhody: problémy automatizácie, obmedzenosť komisionárstva, zložitý prístup k tovaru
Regálové sklady typu paternoster
Výhody: vysoké vyťaženie plochy, uplatnenie mechanizácie, prístup k tovaru, ochrana tovaru Nevýhody: menšie flexibilita, vysoké investičné náklady
Skladovanie na kontinuálnych dopravníkoch
relevantné iba pre okruh medziskladovania vo výrobnom procese

Pri určení počtu skladov zohľadňujeme:

• pôsobenie „vyrovnávacieho efektu“
• vplyv počtu skladov a zákazníkov na výšku poistnej zásoby
• požiadavku selektívneho skladovania
• výšku nákladov

Faktory alokácie skladu:

• servis zásobovania
• druh odbytovej oblasti
• vývoj dopytu
• dopravné spojenie
• dopravné a skladovacie náklady
• pracovné sily

Faktory rozmiestnenia zásob v sklade:

• typ skladu
• dĺžka ciest
• obrátka
• hodnota tovaru
• frekvencia odberu
• objem a rozmery tovaru

Spôsoby tvorby skladových zón podľa:
 druhov sortimentu (pevné, voľné, náhodné)
 štruktúry objednávok
 štruktúry zákazníkov

Komisionárske systémy – sú založené na organizácii 5 prvkov:
 komisionárskych skladov,
 dopravných prostriedkov,
 spôsobu zásobovania,
 ľudského činiteľa,
 Objednávky
Komisionárske činnosti – výkony spojené so zostavovaním, kompletizovaním alebo montovaním čiastočných množstiev alebo druhov sortimentu do jednotky na základe požiadavky zákazníka (zo stavu špecificky skladovateľného na stav špecificky spotrebný).

Funkcie komisionárskych systémov:

• príprava informácií o potrebách (komisionárske dohody)
• príprava skupín sortimentov produktov
• preberanie dielčieho množstva z celkového pripravovaného pohotovostného množstva
• pohyb (tok) k odberu a odovzdanie
• odovzdanie dielčieho množstva následným skladovacím inštanciám
  Dopravné prostriedky zabezpečujú:
• prísun materiálov do komisionárskeho systému
• podpora ľudského činiteľa pri komisionovaní
• zvoz a rozvoz skladových a komisionárskych prostriedkov
• doprava súčastí alebo kompletných zákazok

Ľudský činiteľ v komisionárskych systémoch:

• dispozičná úroveň ( integruje systém do štruktúry podniku)
• úroveň kontroly a dozoru
• fyzická manipulácia

Komisionárska zákazka/ objednávka:

• sériové vybavovanie / riešenie
• rozloženie zákazníckych objednávok na čiastkové objednávky, ktoré obsahujú položky zóny ( v prípade realizácie komisionárskych operácií vo viacerých zónach)
• interné zberné zákazky ( združovanie zákazníckych objednávok)

Formovanie komisionárskych systémov:

• človek – stroj
• tovar – človek
• komisionárske automaty (predpokladajú vysokú jednotnosť sortimentu z hľadiska geometrie a spôsobu balenia)

Organizácia toku v komisionárskych systémoch:

• príprava komisionárskych zákazok
• príprava sortimentných skupín
• odber čiastkových množstiev
• preprava tovaru k expedícií
• odovzdanie dielčich zásielok

1. Prednáška – Logistika skladovania

DOPRAVNÁ LOGISTIKA = riadenie obehových/ premiestňovacích procesov
Členenie:
 mimo-podniková
 vnútropodniková

Súvisiace pojmy:
• pomocné dopravné zariadenia
• dopravné prostriedky
• dopravca
• prepravca
• zásielka
• zasielateľ

Špecifiká dopravy:
! dopravná služba je nehmotnej povahy
! predávaná je prepravná kapacita v reálnom čase a priestore
! doprava sa nedá skladovať a úsporu využívať v budúcnosti

Faktory výberu najvhodnejšieho druhu dopravy:
 schopnosť vytvárať siete
 schopnosť prepravovať ľubovoľne veľké množstvo
 dostupnosť dopravných prostriedkov
 bezpečnosť dopravy
 výška nákladov na dopravu

Produktom dopravy nie sú hmotné statky, ale efekt premiestnenia, ktorý pridáva tovaru hodnotu nazývanú „prínos miesta“
Skladovaním produktu do doby jeho spotrebovania vzniká hodnota nazývaná „prínos času“

Dopravným problémom sa v logistike rozumie organizačný problém optimalizácie prepravy materiálu tak, aby celkové náklady na dopravu boli čo najnižšie a realizovali sa všetky potrebné operácie súvisiace s tokom tovaru.

Ďalšie úlohy pre riešenie dopravného problému:
 optimalizácia nákladov
 optimalizácia operácií
 optimalizácia využitia plochy a priestoru dopravného prostriedku
 určenie najkratších ciest
 určenie optimálnej trasy
 využitie dopravného parku

Otázky dopravného problému: Ktorý je najvhodnejší dopravný prostriedok? Ktorý je najvhodnejší dopravný proces?

Dopravný problém v logistickej sieti je charakterizovaný:
 prepravovaným tovarom
 štruktúrou a vlastnosťami zásobovacej oblasti
 typom stanovišťa obchodných partnerov
 spôsobom ponuky a dopytu

Technologická kapacita dopravného systému: ak je racionálne stanovená výrazne znižuje potreby skladovania a manipulácie s materiálom

Plánovanie dopravných systémov vyplýva z požiadaviek a možností trhu.

Funkcie dopravných zariadení
 preberanie a zostavovanie dopravných materiálov
 ochrana tovaru
 manipulovateľnosť
 skladovateľnosť
 nositeľ informácie

Požiadavky na voľbu dopravných zariadení vzhľ. na optimálne využitie plochy a priestoru dopravného zariadenia:
 minimalizácia hmotnosti
 minimalizácia mnohotvárnosti
 možnosť vytvárania dopravných reťazcov
 zvyšovanie bezpečnosti
 plánovanie účelných nakladacích jednotiek
 minimalizácia plochy

Druhy dopravných zariadení:
 palety (ploché, priehradkové, uzavreté)
 zásobníky (skrine, kartón, ochranné balenia)
 nestabilné zásobníky (vrecia, sáčky)
 Ostatné nakladacie prostriedky

Druhy dopravných zariadení podľa manipulácie s materiálom:
• nosné
• objímacie
• uzavieracie
• špeciálne dopravné zariadenia

Dopravný reťazec – postupnosť vzájomne prepojených technických a organizačných úkonov pri preprave tovaru od zdroja k cieľu
Rozlišujeme dopravný reťazec:
 jednočlánkový (neprerušovaná priama preprava)
 viacčlánkový (prerušovaná, kombinovaná)
Dopravný reťazec je sprevádzaný dokumentačným reťazcom/ informačný tok
Fázy viacčlánkového prepravného reťazca:

1. Plochá preprava – priebeh od výrobného miesta k bodu koncentrácie (napr. šped. sklad)
2. Hlavný priebeh – z bodu koncentrácie k bodu zlomu/ rozdeľovania (napr. iný špedičný sklad)
3. Dokončenie/ dobeh (plochá preprava) – od rozdeľovacieho bodu k prijímaciemu bodu

Mimopodniková doprava je ovplyvňovaná:
 existujúcou dopravnou infraštruktúrou
 vonkajšími dopravnými prostriedkami
 dopravnými tarifami
 vedľajšími dopravnými nákladmi
 právnymi predpismi
 Globalizácia
Pri voľbe spôsobu prepravy zohľadňujeme kritérium nákladov a výkonov
Dopravné náklady:
 náklady na prepravovaný tovar
 vedľajšie dopravné náklady
 manipulačné náklady
 ostatné logistické náklady
 nákladové efekty mimo okruh logistiky

Kritéria dopravných výkonov:
o dopravné časy
o dopravná frekvencia
o technická prevádzkyschopnosť siete (hustota)
o flexibilita
o východiskové a koncové body dopravy
o spoľahlivosť
o vedľajšie výkony

Dispozičné parametre dopravy:
 voľba dopravných ciest
 voľba nositeľa dopravy
 voľba špecifických dopravných prostriedkov
 tvorba dopravne realizovateľných zásielok

Dopravný systém:
 osobná doprava
 nákladná doprava: pozemná, letecká, vodná
 informačný proces

Pozemná doprava:
 cestná
 železničná

Vodná doprava:
 vnútroštátna
 námorná

Platné medzinárodné dohody a dohovory uplatňované v medzinárodnej preprave:
 železničná doprava – Bernský dohovor, Varšavská zmluva,
 cestná doprava – Dohovor CMR,
 vodná doprava – Haagské pravidlá, Haagsko – visbyské pravidlá, Hamburské pravidlá, Roterdamské pravidlá, CMNI,
 letecká doprava – Varšavská dohoda, Montrealské konvencie.

Cestná doprava
Výhody: nezávislosť na nakladacích a vykladacích miestach, vysoká flexibilita, menšie prestoje a doby čakania
Nevýhody: obmedzený objem dopravy, výluka nebezpečných nákladov, závislosť na počasí
Pre realizáciu činnosti potrebné živnostenské alebo koncesionárske oprávnenie

CMR – Medzinárodná dohoda o prepravných zmluvách v cestnej doprave:
 dohoda vznikla v roku 1956 pod gesciou OSN
 v súčasnosti sú pripojené všetky európske štáty, africké krajiny (Maroko a Tunisko) a niekoľko štátov centrálnej Ázie a stredného východu
 upravuje zadávanie a vybavovanie objednávok, ručenie pri oneskorení, strate alebo poškodení prepravovaného tovaru
 obsahuje predpisy týkajúce sa reklamácií a postup pri zapojení viacerých dopravcov za sebou (pokiaľ vec nie je upravená predpismi CMR, platí národné právo)
 je určená výhradne pre nakladanie cestných vozidiel (kontajnery alebo vymeniteľné nadstavby sa nepovažujú za vozidlá v zmysle CMR, pre také medzinárodné prepravy sa vyhotovuje štandardizovaný nákladový list CMR).

Colný dohovor o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR alebo Dohovor TIR je multilaterálna colná zmluva z 15. januára 1959, revidovaná 14. novembra 1975, o medzinárodnej cestnej preprave tovaru na podklade karnetu TIR.
Karnet – tranzitný doklad

Na Slovensku platila prvá zmluva od 29. novembra 1961 bola zverejnená vyhláškou 6/1962 Zb. druhá od 25. augusta 1981, zverejnená vyhláškou 144/1982 Zb.

Dohovor TIR upravuje tzv. operácie TIR: Vozidlá signatárskych štátov sú jednoduchšie colne odbavované na hraniciach, keďže nie sú podrobované colným prehliadkam. Colná prehliadka sa vykonáva iba na colnom úrade vysielajúcej a prijímajúcej krajiny.

Základné zásady TIR:
 preprava tovaru v colne bezpečných vozidlách
 clá a dane sú zaistené medzinárodne platnou zárukou
 tovar je sprevádzaný medzinárodne uznávaným karnetom
 kontrolné opatrenia colných úradov krajiny vývozcu sú uznávané v tranzitných krajinách i krajinou určenia.

Hlavné výhody systému TIR:
vylúčenie prehliadok v tranzitných krajinách
záruka iba od ČESMAD Slovensko
medzinárodné prepravné operácie sa uskutočňujú na základe jediného dokladu
znižuje sa zdržanie dopravcov na hraniciach.

• Pojem CMR označuje samotnú dohodu, v praxi sa často (nesprávne) používa pre nákladový list CMR.

• Nákladový list CMR je štandardizovaný formulár predpísaný len pri cezhraničných prepravách, pokiaľ aspoň jedna z krajín odosielajúca alebo prijímajúca tovar je členom CMR.

• V bežnej dopravnej praxi sa často používa aj pri národnej doprave.

 združuje viac ako 1000 členov, podnikateľov v oblasti medzinárodnej a vnútroštátnej cestnej dopravy, ktorí tvoria cca. 50 percent dopravných kapacít Slovenskej republiky
 obhajuje záujmy svojich členov – autodopravcov, ktorí vykonávajú medzinárodnú kamiónovú a autokarovú dopravu. je členom Medzinárodnej únie cestnej dopravy so sídlom v Ženeve a v spolupráci s ňou presadzuje legislatívne normy v Európskej hospodárskej komisii.
 je záručným združením v zmysle Dohovoru TIR, čo ho oprávňuje vydávať dopravcom karnety TIR. členstvo v medzinárodnej organizácii Transfrigoroute International umožňuje združeniu podieľať sa na revízii Dohovoru ATP, ktorý sa zaoberá prepravou rýchloskaziteľného tovaru.
 je tiež regulárnym členom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Slovenskej živnostenskej komory a ďalších profesných organizácií.

Železničná doprava
Výhody: realizácia veľkotonážnych zásielok, preprava nebezpečných nákladov, vyššia bezpečnosť, nižšia náklady
Nevýhody: viazaná na cestovná poriadky, nižšia rýchlosť, viazanosť na miesta nakládky a vykládky, manévrovateľnosť

Lodná doprava
vnútrozemská
námorná (trampová, linková)
Výhody: nízke náklady, vysoká hromadná kapacita, preprava voľne uloženého substrátu
Nevýhody: nízka prepravná rýchlosť, obmedzenosť siete, zvýšené náklady na vykládku a nakládku

Letecká doprava
Výhody: vysoká prepravná rýchlosť, nezávislosť na intenzite dopravy, nižšia závislosť na počasí Nevýhody: vysoké prepravné náklady, obmedzenosť miesta určenia
Podiel doby prepravy je iba 10 %. 90 % pripadá na časy spojené s manipuláciou tovaru, colné odbavenie a časy spojené so vzletom a pristavaním lietadla.

Kombinovaná doprava:
 kombinovaná kontajnerová doprava
 kombinovaná doprava „dvojča“ (ROLA- prepojenie cestnej a železničnej prepravy)
 Shuttle (kyvadlová doprava)
 trajektová doprava
 dopravné systémy LASH (Ligher Aboard Ship)
Výhody: možnosť využitia špecifických predností jednotlivých druhov dopravných prostriedkov zapojených do dopravného reťazca
Nevýhody: dlhá doba prepravy

Potrubná doprava: dopravné cesty, zariadenia a prostriedky tvoria jednu integrovanú jednotku
Výhody: vysoká spoľahlivosť, vysoká ochrana, žiadne nároky na krajinné územie, minimálne nebezpečenstvo znečistenia, nízka hlučnosť, nízke prevádzkové náklady
Nevýhody: vysoké investičné náklady, nízka prispôsobivosť, špecifickosť prepravy

Spôsob prepravy sa volí so zreteľom na hospodárnosť s rešpektovaním špecifických vlastností prepravovaných materiálov. Jednotlivé druhy dopravy sa líšia výškou nákladov a časom, ktorý je potrebný na realizáciu prepravy.

Prepravná logistika rieši:
 pohyb tovaru
 tok informácií

POHYB TOVARU
Multimodálny prepravný reťazec – zjednocovanie rôznorodých prepravných systémov do jedného komplexu s cieľom dosiahnutia vysoko efektívneho účinku
Znaky multimodálneho prepravného raťazca:
o koordinovaná forma prepravnej kombinácie
o režim zodpovednosti
o funkčnosť a efektívnosť
o flexibilita

TOK INFORMÁCIÍ
K pohybu tovaru sa viažu informácie:
 predbiehajúce tovar
 sprevádzajúce tovar
 ktoré nasledujú za pohybom tovaru

EDI / Elektronická výmena údajov
 označuje sadu štandardov umožňujúcich výmenu dát obchodného charakteru. Slúži ako výmena štruktúrovaných správ medzi počítačmi, respektíve medzi počítačovými aplikáciami.
 systém umožňuje, aby podnik, ktorý prijme určitý dokument v elektronickej podobe mohol tento taktiež spracovať a na jeho základe spustiť automatický nadväzujúce aktivity.

Kľúčom k benefitom, ktoré EDI firmám prináša, je jednotná (štandardizovaná) komunikácia rozdielnych systémov a subjektov.

Kompatibilita pri tejto komunikácii je zaistená používaním medzinárodného štandardu, ktorý nesie označenie UN/EDIFACT.
Kontrolu dodržovania štandardu, jeho správu a vývoj zaisťuje globálna organizácia GS1.

EDIFACT je všeobecná a medziodborová norma, v rámci ktorej vznikajú konkrétne aplikačné normy pre jednotlivé odvetvia (obchod, bankovníctvo, automobilový priemysel, doprava, štátna správa a pod.).

Informácie identifikujúce tovary a materiály
Najbežnejšie spôsoby označenia tovaru:
nápis čitateľný okom
nápis identifikovateľný automaticky
grafickou značkou
záznam pomocou kódu

Druhy čiarových kódov:
 číselné (UPC,EAN,MSI, a iné)
 číselné zo zvláštnymi znakmi (CODABAR)
 alfanumerické (TELEPEN)

Kód EAN (UPC – USA a Kanada) – umožňuje bezprostredne, v reálnom čase sledovať tok konkrétneho druhu tovaru jednotlivými článkami distribučného reťazca, realizovať inventúry, vystavovať objednávky, fakturovať tovar a iné činnosti spojené s pohybom materiálov a tovarov v priestoroch podniku, ale aj mimo neho.

Satelitná navigácia:
GPS
Galileo

Postavenie a funkcie špeditéra
Špeditér je odosielateľom, prepravcom aj príjemcom tovaru, pritom však pracuje na účet príkazcu (výrobcu, obchodnej alebo inej sprostredkovateľskej firmy).

Z hľadiska činnosti: vnútorný špeditér, colný špeditér

Druhy špedičnej činnosti:
 relačný systém (široký tovarový sortiment v určitej prepravnej relácii do určitej oblasti
 komoditný systém (iba jedna komodita)

Povinnosti špeditéra:
 dodržiavať príkazy a inštrukcie príkazcu
 vybrať a realizovať najvhodnejší spôsob prepravy
 správne vyplniť všetky dokumenty
 informovať príkazcu o vzniknutých problémoch
 venovať odbornú starostlivosť vybaveniu príkazu

Špeditérska zmluva sa uzatvára medzi predávajúcimi, kupujúcimi a dopravcom
Špedičné potvrdenie dosvedčuje prevzatie zásielky k preprave

Vnútropodnikové dopravné systémy sú určované:
• prepravovaným substrátom (pevný, tekutý, plynný)
• prepravnou intenzitou
• prepravnou trasou
• zákonodarnými ustanoveniami (normy)

Subsystémy vnútropodnikovej dopravy:
• subsystém medzioperačnej manipulácie (realizácia hmotného toku)
• subsystém operačnej manipulácie
• subsystém technologickej sústavy
• subsystém zdrojov a rozvodu energie
• subsystém merania a kontroly
• subsystém riadenia (prenos informácií)

Výber dopravných zariadení vychádza z predpokladov:
• dôkladnej analýzy materiálového toku,
• druhu a technických parametrov dopravných a manipulačných prostriedkov,
• vlastností dopravovaného a obrábaného materiálu a podmienok priestoru manipulácie,
• času určeného na vykonanie manipulácie,
• kvalifikácie obsluhy, prípadne automatizácia procesu,
• zabezpečenia neporušenosti manipulovaného materiálu.

Dopravné prostriedky:
• kontinuálne
• nekontinuálne

Kontinuálne dopravníky výhody:
• permanentná dopravná pohotovosť
• nižšia potreba pracovných síl
• možnosť automatizácie
• využitie potenciálu výroby

Kontinuálne dopravníky nevýhody:
• trvalá a stabilná inštalácia
• nízka flexibilita
• vysoká finančná náročnosť

Druhy kontinuálnych dopravníkov: postupujúce stoly, valčekové dráhy, kotúčové dráhy, pásový dopravník, kruhový dopravník, reťazový dopravník, sklzy, slimákový dopravník, korčekové elevátory atď..

Nekontinuálne dopravníky výhody:
• vysoká flexibilita
• vysoká pohyblivosť
• priestorové využitie
• nižšie investičné náklady
Nekontinuálne dopravníky nevýhody:
vyššie prevádzkové náklady
väčšie manipulačné problémy
vyššie požiadavky na pracovné sily
Druhy nekontinuálnych dopravníkov: zdvíhacie zariadenia, regálové dopravné prostriedky, pozemné dopravné prostriedky, elevátory atď.

Projektovanie a meranie výkonnosti dopravných a manipulačných zariadení
Dôvody:
 optimalizácia dopravných trás a systémov je potenciál pre redukciu nákladov až do 70 %
 až do 25 % pracovníkov sa venuje doprave a manipulácii
 dopravný, manipulačný a skladovací systém zaberá až do 50% plôch
 čas prepravy, manipulácie a skladovania majú vysoký podiel na priebežnej dobe výroby (90%)
 doprava a manipulácia ovplyvňujú kvalitu produktov ( dochádza až k 5 % poškodeniu materiálu)

Všeobecný postup projektovania dopravného, manipulačného a skladovacieho systému:
 analýza materiálových tokov a prepočet dopravných výkonov
 spracovanie výrobnej dispozície
 analýza existujúcich prostriedkov (dopravné zariadenia, sklady, zásobníky…)
 spracovanie variantov systémov dopravy, manipulácie a skladovania
 simulácia – dynamické dimenzovanie komponentov materiálového toku a optimalizácia dopravného, manipulačného a skladovacieho systému (analýza úzkych miest..)

Voľba vnútropodnikových dopravných prostriedkov
• princípy výroby (vyplýva z charakteru technologických procesov)
• technické kritéria hodnotenia (parametre jednotlivých dopravných zariadení)
• nákladovosť

1. Prednáška – Výrobná logistika

Výrobná logistika je výskum a riadenie toku materiálov, tovarov a služieb a s nimi spojených informácií vzhľadom k produkčným procesom v podniku.

Zaoberá sa procesmi projektovania a / alebo rekonštrukcie produkčných prevádzok podniku, ako aj samotným zorganizovaním a zabezpečením výrobných procesov.

Úlohou je zabezpečiť realizáciu / transformáciu požiadavky obchodného partnera na príslušný tovar

 Projektovanie koncepcie výrobného systému podniku (výrobného programu) /plánovanie koncepcie výroby (výrobný program)
• projektovanie, al. rekonštrukcie produkčných prevádzok podniku (podniková stratégia)
 plánovanie a riadenie výroby(operačné riadenie výroby)

Premena materiálu na výrobok prebieha ako výrobný proces. Pozostáva z celého radu pracovných, automatických a prírodných procesov. Ohraničený je časovým intervalom, v ktorom sa vstupy premieňajú na finálny výrobok (tovar)
Výrobu môžeme chápať v:
 širšom rozsahu – zhotovovanie tovarov vrátane prípravy realizovaných tovarov a poskytovania služieb
 užšom rozsahu – konkrétna premena výrobných faktorov na výrobky

Plánovanie koncepcie výroby

Cieľom je zaistenie bezporuchového priebehu výrobného procesu

Výrobný program – súhrn tovarov(výrobkov alebo služieb) určitej sortimentnej skladbe a kvalite, ktoré podnik v určitom období vyrába alebo poskytuje svojim zákazníkom
Aby podnik mohol vyrábať výrobky v určitom množstve, sortimente a kvalite, musí mať k dispozícii určitú skladbu strojového, výrobného zariadenia a personálny potenciál

Úloha výrobného programu:
 umožniť podniku dosahovať čo najvyšší podiel na trhu
 zabezpečiť dlhodobú tvorbu zisku
 riešiť najefektívnejšie využitie výrobných faktorov

Kritériá cieľov plánovania koncepcie výroby:
 optimálne výrobné, materiálne a informačné toky
 priaznivé podmienky pre pracovnú silu
 efektívne využitie plôch a priestoru
 vysoká pružnosť (flexibilita) budov stavieb a zariadení

Kvantifikovateľné (nákladovo vyčísliteľné) kritériá cieľov:
 minimalizácia dopravných nákladov
 náklady na udržiavanie prevádzkových plôch a priestorov
 náklady na rozmiestnenie pracovísk (výrobných prevádzok)

Nekvantifikovateľné (konfiguračné) kritéria cieľov plánovania koncepcie výroby:
 maximálna prehľadnosť materiálového toku (usporiadanie pracovísk)
 nízka početnosť porúch (predchádzanie a eliminácia reťazovej poruchovosti)
 vysoký stupeň pružnosti (možnosť zmeny výrobných podmienok s čo najnižšími nákladmi)
 priamočiary tok materiálu ( bez križovatiek a spätných tokov)
 humánne pracovné prostredie

Výrobný proces je tvorivý proces, ktorého funkciou je tvorba produktov vstupujúcich na trh ako tovar. Predstavuje hlavnú činnosť výrobného podniku

Hlavné aspekty členenia výrobného procesu:
• výrobný program
• zložitosť výrobkov
• účasť prírody, človeka a techniky
• použitá technológia
• skladba výrobkov (spôsob a miera opakovateľnosti)
• typy výroby

Z hľadiska výrobného programu:
 hlavný výrobný proces
 pomocný výrobný proces
 vedľajší výrobný proces (energie pre fungovanie procesov)
 pridružený výrobný proces (nesúvisí bezprostredne s výrobným plánom)

Podľa zložitosti výrobkov:
• jednoduché
• zložité
Podľa účasti prírody, človeka a technológie:
• Prírodné (materiál sa účelne mení pôsobením prírodných síl)
• Pracovné (pracovná sila s použitím pracovných nástrojov)
• Automatické (bez priameho vplyvu človeka)
Podľa skladby výrobku:
• predvýrobná fáza
• výrobná fáza
• dohotovovacia fáza (finalizácia)
Podľa opakovateľnosti výroby:
• prerušovaný výrobný proces
• nepretržitý výrobný proces
• cyklický výrobný proces

Organizačná forma výroby je charakterizovaná prostredníctvom vyrobeného množstva rovnakých alebo rovnorodých výrobkov:

• hromadná výroba
• sériová výroba
• kusová výroba

Typ výroby ovplyvňuje výrobnú činnosť podniku:

• pri voľbe technológie
• pôsobí na formy organizácie výrobného procesu
• určuje konštrukčnú a technologickú prípravy výroby
  -ovplyvňuje organizáciu a riadenie výrobného procesu
• ovplyvňuje kvalifikačnú štruktúru pracovníkov
• podmieňuje ekonomické výsledky výrobného procesu

Faktory určujúce spôsob a priebeh plánovania koncepcie výroby:
 produkt (geometrické, fyzikálne konštrukčné vlastnosti)
 materiál (zhodný s produktom)
 výrobne prostriedky (priamočiary tok výroby)
 zamestnanci (nároky na humánnu konfiguráciu)
 prevádzkový pozemok (ovplyvňuje usporiadanie budov)
 zákonné ustanovenia (normy pri utváraní a usporiadaní prevádzkových jednotiek a ich technického vybavenia

Každý podnik v trhovom hospodárstve musí nájsť riešenie troch otázok, ktoré sú základným pilierom tvorby koncepcie výroby (výrobného programu):
! čo vyrábať ?
! ako vyrábať ?
! komu predávať ?

Parciálne programy koncepcie výroby:
Výrobný program (čo vyrábať) sa zameriava na technický výskum a vývoj nových výrobkov a výrobných technológii, výrobné a výrobkové inovácie, plán vyraďovania zastaraných výrobkov, resp. i čiastkové investičné prognózy
Riadiaci program (ako vyrábať) rieši problém realizácie výrobného programu. Rieši otázky podnikovej organizácie, informačného systému, plánovania financií, investícii a personálnej politiky podniku
Obchodný program (komu predávať) zahŕňa výskum potrieb, prieskum trhu, plánovanie predaja, rozvoj obchodných metód a rôzne formy podnecovania predaja

Fázy koncepcie plánovania výroby a ich postupnosť:
 prevádzková analýza (zabezpečenie informácií)
 plánovanie koncepcie výroby produktu
 plánovanie potrieb materiálu, základných prostriedkov personálu, plôch a dopravy
 plánovanie princípov
 globálne plánovanie
 spresnené plánovanie

Prevádzková a informačná analýza – úlohou je zistenie a zabezpečenie dát vzťahujúcich sa k výrobnému programu
Zameriavanie sa na zistenie a určenie:
 okruhov súvisiacich s plánovaním koncepcie výroby
 reprezentatívnych výrobkov, ktoré predpokladáme vyrábať
! rešpektovať obmedzenosť časovej doby skúmania!
Relevantné dáta získavame:
 rozborom podnikových dokladov
 prostredníctvom dotazníkov, pozorovaní, literatúra
Pri získavaní informácií sa zameriavame:
 výrobný program
 potreba výrobných prostriedkov
 personálne potreby
 potreba plôch
 usporiadanie dopravy

Plánovanie koncepcie výroby produktu (výrobku)
Produkt je výrobok, ktorý je výsledkom hmotno-energetických transformácií prebiehajúcich v podniku. Predstavuje komplex hmotných a nehmotných znakov výrobku, ktoré sú schopné uspokojovať určitú potrebu obchodného partnera
Nomenklatúra produktov – zoznam jednotlivých druhov výrobkov vyrábaných v podniku tvorí (výrobkov)
Kvalita výrobku má ekonomický dopad – tvorí 25 až 40 % z celkových výrobných nákladov (je technickým problémom)
Podnik musí v zaujme výrobkovej stratégie sledovať technicko-ekonomické porovnanie výrobkov. Porovnaním môže zistiť na akej technickej úrovni realizuje výrobky v najpriaznivejšom ekonomickom (nákladoch) pomere

Produkt determinuje koncepciu výroby vlastnosťami:
• fyzikálnymi (plocha, preprava skladovanie)
• konštrukčnými (výrobné postupy)

Výrobný program obsahuje komponenty/zložky:
 kvalitatívnu – druh produktu
 kvantitatívnu – množstvo
 časovú – okamžik zhotovenia

Spôsob tvorby programov:

• s orientáciou na zákazníka
• s orientáciou na očakávaný vývoj
• zmiešaný typ programov

Plánovanie potrieb:
 materiálu
 výrobných prostriedkov
 personálnych potreby
 plôch
 rozsahu dopravy

Potreba materiálu musí rešpektovať výrobný program, doslova ho kopírovať. Určovanie materiálových potrieb je nutné vyriešiť v druhovej skladbe a na množstevnej úrovní. Je bázou na začatie rokovaní s obchodnými partnermi o dodávkach materiálových potrieb pre výrobný proces

Potrebu materiálu vypočítame na základe:

• noriem spotreby základného materiálu
• noriem spotreby pomocného materiálu

Najznámejšie metódy určovania noriem:

• prepočtovo – analytická (technická dokumentácia)
• skúšobne – experimentálna (laboratórna, prevádzková)
• analogická
  V chemickej výrobe možno použiť vzorce chemických reakcií
  Potreba paliva -na základe noriem spotreby

Potreba výrobných prostriedkov rieši nasadenie strojov a nástrojov podľa: druhov, počtov, časového okamžiku nasadenia, doby nasadenia, miesta nasadenia

Výrobné prostriedky – stroje a zariadenia, ktoré vstupujú do výrobného procesu

Bázou výpočtu sú:

• spracovateľské profily (profil všetkých operácií a ich početnosť pri výrobe jedného produktu)
• strojové profily (technické parametre strojov a zariadení)
  Na základe početnosti príslušnej spracovateľskej operácie a výrobného programu získame výpočtom informáciu aké je požadované množstvo strojov a zariadení potrebných k výrobe naplánovaného množstva produktu

Potreba plôch je vynútená pohybom materiálu vo výrobných jednotkách činnosťou ľudí a strojov

Prevádzkový pozemok je stavebnou veličinou. Pri plánovaní plôch vychádzame z topografie terénu

Potrebu plôch stanovíme pre:
 pre inštaláciu výrobných prostriedkov
 skladové plochy
 dopravné a prepravné plochy
 výrobou podmienené správne a sociálne plochy

Plánovanie (potreby) rozsahu dopravy
Usporiadanie dopravy musí rešpektovať rad súvislostí začínajúc spôsobom nákupu surovín a materiálov, cez výrobný proces až popredaj a expedíciu hotových výrobkov
Doprava je hospodárna ak rešpektuje výrobný program
K stanoveniu výberu dopravy možno použiť:
 ABC – analýzu
 PQ / Product- Quantum – analýzu (prepočítať na dopravné prostriedky)
 Sankeyov diagram

Princípy určujú procesy fungovania výroby
Plánovanie princípov
 výroby a montáže
 výrobnej technológie
 dopravného a skladovacieho

Princíp výroby a montáže
 majú rozhodujúci vplyv na charakter výrobnej prevádzky (určujú charakter technologických procesov)
 definujú charakter výroby v podniku po organizačnej stránke
Pri organizácii jednotlivých prevádzkových jednotiek môžeme uplatniť nasledovné montážne a výrobné princípy:

• podľa úkonov (dielenská výroba)
• skupinový
• podľa objektov alebo priebehu výroby (plynulá výroba)

Pružný výrobný systém zahŕňa viaceré pracoviská spojené dopravným systémom prepravujúcim obrobky.
Prednosťou je, že i malé výrobné dávky môžu byť vyrobené ako pri veľkosériovej výrobe.
Nevýhodu predstavujú vysoké investičné náklady a nutnosť dokonalej informačnej pripravenosti Usporiadanie výrobných prostriedkov

• pevné
• pohyblivé
  Súvisiaci pojem: variantne neutrálny kmeňový výrobok (štandardizovaný pre potreby výroby, môže byť kompletizovaný podľa špecifických potrieb zákazníkov)

Princíp výrobnej technológie (technický problém) spočíva v navrhnutí variant výrobnej technológie ! Dôležité: rešpektovať priamočiarosť, nákladovosť, dopravu, skladovanie

Princíp dopravy a skladovania – na tejto úrovni nie je prioritný. Aplikovať technológie vhodné pre suroviny, medziprodukt a finálny výrobok.
! Mal by: rešpektovať použitý technologický postup pri výrobe a princípy montáže

Globálne (rámcové) plánovanie
Finálnym produktom rámcového plánovania je:
 navrhnutie projektu územnej štruktúry prevádzkových jednotiek
 komplexné fungovanie a vzájomné prepojenie všetkých prevádzkových a obslužných jednotiek podniku (neexistujú všeobecne platné algoritmy)

Postup tvorby projektu štruktúry prevádzkových jednotiek:
 ideálny projekt (projekt bez akýchkoľvek reštrikcií)
 reálny projekt (prispôsobenie konkrétnym podmienkam)

Postup riešenia reálneho projektu:

• konštrukčný prístup (sukcesívna = postupná výstavba)
• zlepšovací postup (keď už nemožno zlepšiť ich postavenie)
• kombinácia

Funkčnosť projektu posudzujeme z hľadiska:
 požiadaviek na priestor a budovy (zabezpečené potreby)
 materiálového a energetického toku (priamočiary prehľadný, minimalizácia transportných vzdialeností, rešpektujúci flexibilitu, nákladovo úsporný)
 minimalizácie dopravných nákladov

Spresnené plánovanie
 definuje vnútorný priestor pracoviska
 rieši usporiadanie a umiestnenie výrobných prostriedkov vo vnútri funkčného úseku s konečnou platnosťou

Orientujeme sa na projekt:
 výrobných prostriedkov
 zásobovania
 odsunu produktov
 funkčné zabezpečenie(projekt infraštruktúry, chod)
 projekt budovy:

• slúži ako základ pre stavebné plánovanie
• základný dokument pre úradný postup schvaľovania stavby alebo rekonštrukcie prevádzkových jednotiek

Proces plánovania koncepcie výroby končí hodnotením jednotlivých variant spresneného projektu (použijeme kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele)

Zohľadnením (sčítaním) týchto kritérií získame celkovú bodovú hodnotu pre danú variantu plánovania.

Posúdením celkových nákladov a celkového bodového hodnotenia získame pre každú variantu projektu vzťah náklady – body, čo umožní vybrať jednu alternatívu pre stavebné schvaľovanie

1. Prednáška – Operačné plánovanie a riadenie výroby

Výrobná logistika je súhrn logistických úloh a opatrení na prípravu a vykonanie výrobného procesu

 Projektovanie koncepcie výrobného systému podniku (výrobného programu) /plánovanie koncepcie výroby (výrobný program)
• projektovanie, al. rekonštrukcie produkčných prevádzok podniku (podniková stratégia)
 plánovanie a riadenie výroby(operačné riadenie výroby)

Operačné plánovanie a riadenie výroby
 zahŕňa fyzické procesy tykajúce sa materiálu pri jeho kvalitatívnej premene na finálny produkt
 predstavuje integrujúci prvok disciplín:

• systémové inžinierstvo
• operačný výskum
• ekonomika práce
• informatika
• matematika
• právo

Funkcie operačného plánovania a riadenia výroby
Plánovanie:
 operačného výrobného programu (určenie výrobkov podľa druhov, množstva a termínov)
 potreby (finálnych výrobkov polovýrobkov a materiálu)
 termínov a kapacít (termínu zadania zákazky do výroby, odovzdanie výrobkov)

Riadenie:
 dispozície vzhľadom na zákazku (uvoľnenie zákazky)
 dohľad nad zákazkou (kontrola výrobného procesu)

Ciele operačného plánovania a riadenia výroby:
 vysoká (bezpodmienečná) dodržateľnosť termínov
 vysoké a rovnomerné využitie kapacít
 krátka priebežná výrobná doba
 nízke stavy zásob
 vysoká dodávateľská pohotovosť
 vysoká informačná pohotovosť
 vysoká flexibilita
 nízke prevádzkové a výrobné náklady

Realizácia výrobného procesu si vyžaduje dôkladnú organizáciu vytvorenú na báze poznania a rešpektovania zákonitostí výroby:
 Proporcionálnosť (kvantitatívna vyváženosť má vecný, časový a priestorový aspekt) medzi výrobnými operáciami medzi pracoviskami(technolog. nadväznosť) medzi fázami výroby
 Paralelnosť (súbežne realizovať činnosti)
 Rytmickosť (rovnomerne časové využívanie výrobných faktorov)
 Nepretržitosť (snaha o neprerušovanie výroby)

Úlohou operačného výrobného programu je
 stanoviť druh, množstvo, kvalitu, časový termín výroby, aké množstvo predať priamo, aké množstvo skladovať
 zabezpečiť súlad medzi množstvami výroby a požiadavkami na distribúciu

Priebežná doba výroby je tvorená súhrnom dôb všetkých technologických operácii, časov na medzioperačnú dopravu, časov nutných na prípravu výroby a čakacej doby

Základnou úlohou operačného plánovania výrobného programu je stanovenie výrobkov, ktoré je potrebné vyrobiť čo do druhov, množstva a termínov (primárna potreba).

Primárna potreba je potrebou z hľadiska záväzkov podniku a nie problémom výroby
Obsahuje:
 predpokladanú potrebu výrobkov a náhradných dielov dodávaných na trh
 objednávky zákazníkov (externe)
 objednávky vnútropodnikových útvarov (interne)

Je určená:
 prijatými zákazkami (priania zákazníkov)
 predpokladanými zákazkami/prognóza (len ak je priebežná výrobná doba dlhšia ako čas dodania)

Prognóza budúcich zákaziek:
 odhadnutie predaja
 analýza trhových reakcií
 extrapolácia
! Menšie a stredné podniky by mali vyrábať len tie výrobky, ktoré už predali ! Plánovanie operačného výrobného programu musí vždy prebiehať v súlade s odbytom
Cyklus operačného plánovania výroby:
 rozpustenie množstva (obsadenie výrobných kapacít a určenie potrieb)
 optimalizácia kapacít (využiteľnosť kapacít)
 protinávrhy výroby (množstvo nevyužitých kapacít)
 preskúšanie návrhu (kontakt so zákazníkmi)
 inovačný plán (nové zákazky)
 potvrdenie odbytom (čo na trhu reálne umiestnime)

PROCES ODSÚHLASENIA MÁ PREBIEHAŤ PRAVIDELNE V URČENÝCH ČASOVÝCH DIMENZIÁCH (KRITÉRIUM PRIEBEŽNÁ VÝROBNÁ DOBA)

SKUTOČNÁ DISPOZÍCIA K VÝROBE MUSÍ PREBIEHAŤ TAK NESKORO, AKO JE TO LEN MOŽNÉ A IBA NA ZÁKLADE PRIJATIA REÁLNYCH ZÁKAZIEK A NIE PLÁNOVACÍCH ÚDAJOV

IBA U VÝROBKOV, U KTORÝCH JE POŽADOVANÝ ČAS DODÁVKY KRATŠÍ NEŽ VÝROBNÁ DOBA, MÁ EXISTOVAŤ PREDZÁSOBENIE

NEPLÁNUJEME ZÁMERY PRE VÝROBU, ALE PLÁNUJEME AKO ZÁKAZKY ZÁKAZNÍKOV ZREALIZUJEME
HĽADÁME CESTY AKO ZABEZPEČIŤ VÝROBU, NIE SAMOTNÚ VÝROBNÚ NÁPLŇ. VÝROBNÁ NÁPLŇ VYPLÝVA Z PRIANÍ ZÁKAZNÍKOV

Časový priestor prognózy závisí od vzťahu priebežnej doby výroby k požadovanému času dodávky Ak je priebežná doba kratšia než požadovaný čas dodania, je správnejšie určiť primárnu potrebu len priamo podľa priania zákazníkov, ak je dlhšia až potom je vhodná aj prognóza

Plánovanie potrieb
Do procesu výroby a montáže musia vstupovať suroviny v presne určenom sortimente, množstve a časovej následnosti

Druhy materiálových potrieb
podľa výrobného stupňa:

• primárna
• sekundárna
• terciárna
  podľa stavu zásob v skladoch:
• brutto
• netto

Primárna potreba definuje aké finálne výrobky sa majú v priebehu plánovacieho obdobia vyrobiť a odovzdať zákazníkom. Je potrebou z hľadiska záväzkov podniku a nie problémom výroby
Sekundárna potreba definuje aké druhy materiálov a surovín sú potrebné k výrobe primárnej potreby Terciárna potreba charakterizuje rôzny pomocný a prevádzkový materiál
! Výpočet sekundárnej a terciárnej potreby musí byť odvodený (zosúladený) od primárnej
Brutto potreba je súčet primárnej sekundárnej a terciárnej potreby
Netto potreba je čistá potreba a stanovíme ju ak od brutto odčítame pohotovostné stavy zásob v sklade

Pre určenie potrieb prichádzajú do úvahy:

• exaktné metódy (programovo orientované)
• stochastické, tj. náhodné metódy (spotrebe orientované)
• subjektívne metódy

Exaktné určenie potrieb rieši problém:

• sortimentu
• množstva
• termínov

Metódy exaktného určenia potrieb:

• analytické (na základe kusovníkov)
• syntetické
• Gozinto – graf

Kusovník je zoznam všetkých surovín, dielov a zostáv, ktoré v logickej náväznosti sú potrebné k výrobe jednej jednotky výrobku
Rozlišujeme kusovníky:

• s prehľadom množstva (súhrnné kusovníky)
• štrukturálne
• zvláštne formy
  Spôsoby znázornenia kusovníkov:
• tabelárna
• grafická (štrukturálny strom)
• maticová
• vo forme receptu (chémia, gastronómia )

Zvláštne formy sú prezentované variantnými kusovníkmi, ktoré charakterizujú významnosť dielu na finálnom výrobku
Rozlišujeme variantu:
nutná varianta príslušný diel musí byť súčasťou finálneho výrobku, ale je zameniteľný vo variantnej podobe
možná varianta príslušný diel alebo zostava môžu byť vynechané pri finálnom výrobku bez toho, že by utrpela funkčná schopnosť výrobku
dispozičná varianta charakterizuje diely alebo zostavy s rovnakou funkciou, ale použité podľa rôznych zdrojov spotreby, ceny a pod

Stanovenie brutto potreby musí rešpektovať časové komponenty:

1. predstih sekundárnej potreby (o priebežnú dobu nasledujúceho výrobného stupňa
2. čas potrebný na zabezpečenie materiálu (musí prebehnúť o toto časové obdobie skôr)
3. čas na samotné určenie potreby

Stochastické metódy určovania potrieb (extrapolácia):

• konštantná materiálová potreba (K-model)
• trendová materiálová potreba (T-model)
• sezónne kolísajúca potreba (S-model)
  Subjektívne metódy určovania potrieb:
• na základe analógie
• metóda intuitívneho odhadu

! Potrebné je určiť objednávacie množstvo a okamih objednávky

V súvislosti so zákazkou musíme plánovať:

• termínovanie priebehu zákazky
• prepočet potreby kapacít
• odsúhlasenie kapacít
• plánovanie poradia

Termínovanie priebehu zákazky:

• počiatočný termín
• konečný termín
• termínovanie vzad (najneskorší možný začiatok operácií)
• termínovanie vpred (najskorší možný začiatok operácií)

Redukcia času:

• delenie zákazky
• prekrývanie

Výrobná kapacita maximálny možný objem výroby požadovaného sortimentu a kvality pri danej výrobnej štruktúre za jednotku času

Podľa výkonu rozoznávame kapacity:

• priemernú kapacitu (priemerná)
• normálnu (prevádzkové podmienky)
• efektívnu kapacitu (zohľadňuje kladné a záporné vplyvy)

K určeniu výrobných kapacít je potrebné poznať:

• merné jednotky faktorov výrobného procesu
• množstva a štruktúru disponibilných strojov a zariadení
• využiteľný časový fond strojov a zariadení

Kapacitné termínovanie zákazky (pravidlá, priority):

1. prišla ako prvá
2. vykazujúca najdlhší zostávajúci čas práce na všetkých strojoch
3. v danom okamžiku vykazuje najnižší potrebný čas práce na všetkých strojoch
4. vyžaduje prevedenie najväčšieho počtu operácií
5. vyžaduje prevedenie najmenšieho počtu operácií
6. na príslušnom stroji vyžaduje najdlhší čas spracovania (operačný čas)
7. na príslušnom stroji vyžaduje najkratší operačný čas
8. vo fronte vykazuje najdlhší čas práce na všetkých strojoch
9. s najkratším časom spracovania na všetkých strojoch.
10. s najskorším termínom požadovaného dohotovenia
11. najmenšia diferenciácia medzi dodacím termínom a zostávajúcim časom spracovania (časový sklz)
12. hodnotové pravidlo, zákazka, ktorá má najvyššiu finančnú hodnotu ako finálny výrobok

Riadenie zákazky:

• uvoľnenie zákazky
• rozvrh práce

Uvoľnenie zákazky
! preveriť, či všetky požiadavky, ktoré si jej splnenie vyžaduje sú časovo a materiálne pripravené
! zabrániť tomu, aby výroba nebola obsadená nerealizovateľnými zákazkami

Opatrenia pre rozvrh práce:
• terminovanie jednotlivých operácií
• podnet k príprave a doprave materiálov
• priradenie operácií pracoviskám
• vydanie pracovných príkazov
• reakcia na odchýlky od plánovaného priebehu
• aktualizácia termínov a kapacít vo vzťahu k odchýlkam

Rozvrh práce:

• centralizovaný rozvrh práce
• decentralizovaný rozvrh práce

Výhody centralizovaného systému
 vysoká informačná úroveň
 interaktívne plánovanie algoritmu
 vysoký prehľad o všetkých výrobných oddeleniach
 výrobní manažéri neriešia problém zákazky

Nevýhody:

• chýbajúca zhoda plánu a reality
• veľké množstvo dát, malá transparentnosť
• malá motivácia pracovníkov
• veľké zaťaženia riadiaceho personálu

Sledovanie zákazky

• pôsobenie porúch
• tolerančné hranice
• spätné hlásenie

Základné dáta plánovania a implementácie výroby:

• kmeňové
• bežné

Ku kmeňovým informáciám patria:
 kusovníky
 dáta o jednotlivých častiach výrobku
 dáta technologických postupov
 dáta o strojoch a nástrojoch
 osobné kmeňové dáta

K relevantným bežným dátam patria:
 výrobné zákazky
 nákupné zákazky
 stavy zásob
 rezervácie, resp. zoznamy

Implementácia systému plánovania a riadenia výroby:

1. vypracovanie kusovníkov
2. výpočet zásob a rozpustenie potreby
3. vytvorenie kmeňových dát pre výrobky, technologické postupy a kapacity
4. realizácia termínovania kapacít
5. aplikácia riadenia pracoviska (výrobného)
6. vyriešenie systému spätného hlásenia

Vytváranie systémov PPS
MRP 1 – systém založený na zaistenie presnej kontroly plánovania výroby a odbytu
MRP 2 – systém je rozšírený o nákup, financovanie, vývoj a zabezpečenie koordinácie

KANBAN (Štítok) – systém orientovaný na vytváranie účinného toku vo výrobe

Systém riadenia úzkych miest – úzke miesta majú podstatný vplyv na priebeh výroby

Vyťažovacie riadenie BOA – systém riadenia vyplýva z veličiny „zásoba na pracovisku“ Štíhla výroba – podnikateľsky mysliaci a jednajúci logistický pracovníci

Systém Kaizen – znamená stály vývoj a zdokonaľovanie. Aplikácia vyžaduje zapojenie každej úrovne v podniku od robotníkov až po manažment.

Benchmarking – (porovnávací manažment) systematické porovnávanie vlastného podniku s najlepšími podnikmi v danom odbore, prípadne v iných odboroch

Systém SCM – charakterizuje riadenie materiálového toku a výška zásob je jeho hlavným cieľom

Počítačom integrovaná výroba – (CIM) riadenia výrobného procesu na báze výpočtovej techniky

Systém smerných čísiel – všetky potreby a množstevné výkony jedného roku sú predstavované ako sumy

CAC – plánovanie a riadenie výroby
CAP plán práce
CAM – plánovanie a riadenie technológie výroby
CAQ – počítačová podpora riadenia kvality
SAP – riadenie výroby
CAL

1. /11. Prednáška – Distribúcia

Distribúcia
 sektor hospodárstva , ktorý sa zaoberá obratom tovarov medzi hospodárskymi jednotkami a smeruje ku konečnému cieľu – spotrebiteľovi
 všetky činnosti spojené s prekonávaním priestorových, časových, kvantitatívnych a sortimentných rozdielov, ktoré vznikajú medzi sférou výroby a sférou spotreby z ekonomického hľadiska

Logistická distribúcia rieši
 nesúlad doby výroby a doby spotreby
 nesúlad lokality výroby a spotreby
 nezhoda štruktúry výrobného a spotrebiteľského sortimentu
 nesprávny systém informácií o trhu

Úlohy distribúcie:
 vytváranie pridanej hodnoty,
 zabezpečenie rovnováhy medzi ponukou a dopytom.

Funkcie distribúcie: koordinačné a organizačné

Koordinačné funkcie – vytváranie rovnováhy medzi výškou ponuky a objemom dopytu, obsahujú činnosti:
 zbieranie informácii o dopyte a ich odovzdávanie výrobcom
 nadväzovanie kontaktov výrobcov s trhom
 rozhodovanie o veľkosti výroby a jej umiestnení na trhu
 uzatváranie transakcií kúpy a predaj

Organizačné funkcie – prispôsobovanie štruktúry ponuky k štruktúre dopytu obsahujú činnosti:
 dopravu
 zušľachťovanie tovaru
 skladovanie
 obchodné spracovanie
 zmenu sortimentu z výrobného na obchodný
 predaj výrokov

Distribučné systémy
Kanál distribúcie je súbor inštitúcií, ktoré majú za úlohu zabezpečiť disponibilitu tovarov a služieb spotrebiteľovi.
Distribučný okruh – distribučný kanál alebo súbor kanálov jednej kategórie výrobkov
Forma distribúcie je celok fyzických operačných činností z bodu predaja, ktorý determinuje typ predaja.

Funkcie distribučných systémov
 Výskum trhu – získavanie informácií, ktoré sú nevyhnutné pre plánovanie a podporu predaja tovaru,
 Podpora odbytu – vývoj a rozširovanie presvedčivých informácií o výrobku,
 Získavanie kontaktov – vyhľadávanie, kontaktovanie a spájanie potencionálnych odberateľov,
 Transformácia – prispôsobovanie a tvorba ponuky potrebám zákazníka
 Rokovanie – dosahovanie dohody o podmienkach prevodu majetku, vlastníctva
 Marketingová logistika – doprava, skladovanie tovaru
 Financovanie – zaobstaranie finančných prostriedkov na krytie distribučných nákladov,
 Preberanie rizika spojeného s realizáciou odbytu.

Koncepcie distribúcie:
Tradičná – štruktúra inštitúcií zabezpečujúca premiestňovanie výrobku od výrobcu ku spotrebiteľovi
Systémová – súbor po sebe idúcich článkov, prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje premiestňovanie v spojení s marketingovou činnosťou

Toky v logistickom reťazci:
 materiálový
 informačný
 finančný

Typológia kanálov distribúcie:
Prítomnosť sprostredkovateľov:
 priamy kanál (od výrobcu priamo k spotrebiteľovi)
 nepriamy kanál

Počet sprostredkovateľov:
 krátky
 dlhý

Počet sprostredkovateľov na jednej úrovni:
 úzky
 široký

Zložitosť:
 jednoduchý
 zložitý

Význam:
 základný
 pomocný

Charakter vzťahov medzi účastníkmi:
 konvenčný (voľný)
 integračný
 kontraktačný
 korporačný (vlastnícky)
 administratívny

Použitie:
 jeden kanál
 multikanálový distribučný systém

Smer toku:
 vpred
 spätný

Priamy kanál požiadavky:
 malý počet potencionálnych odberateľov,
 vysoká priestorová koncentrácia odberateľa,
 nevyhnutnosť poskytovania informácií a servisu,
 rýchla strata úžitkovej hodnoty predávaného výrobku,
 integrácia dodávateľov a odberateľov,
 počiatočná fáza životného cyklu výrobku.

Výhody priameho kanála:
 rýchla, priama, neskreslená informácia o trhu,
 bezprostredná kontrola nad uzavieranými transakciami,
 možnosť pružnej reakcie na zmeny v dopyte.

Nevýhody priameho kanála:

• nutnosť realizácie veľkého počtu transakcie
• nevyhnutnosť udržiavať vysoké zásoby
• ohraničená miera prípustnosti predaja vo vzťahu k objemu trhu
• nie veľmi vysoká atraktivita odberateľa.

Nepriamy kanál distribúcie – smeruje od výrobcu, ktorý uplatňuje tovar na trhu prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľov.
Delenie nepriamych kanálov distribúcie:

• jednoúrovňový
• viacúrovňový
  Úlohy sprostredkovateľov:
   redukovať celkový počet transakcií výrobcu so spotrebiteľmi
   umožniť realizáciu zisku
   umožniť expanziu výrobkov

Konvenčný kanál distribúcie – nízka miera integrácie účastníkov kanála.

Integrovaný kanál distribúcie – viacero účastníkov vytvára jeden systém vertikálne spojený. Ani jeden z účastníkov nie je nadriadený ostatným.

Korporačný kanál distribúcie – zjednocuje po sebe idúcich účastníkov výroby a distribúcie pod jediným vlastníkom.

Kontraktačný kanál distribúcie – založený na zmluve medzi nezávislými účastníkmi kanála za účelom ekonomickej výhodnosti pri tvorbe spoločnej ponuky na trhu.

Administratívny kanál distribúcie – vytvárajú účastníci, ktorí majú rovanké záujmy pod vedním jedného z nich.

Multikanálové distribučné systémy vznikajú pre:
získanie nových trhov
získanie rôznych skupín spotrebiteľov
expandovanie na rôzne segmenty trhu

Faktory výberu kanála distribúcie:
 veľkosť a špecifikum cieľového trhu
 charakteristické vlastnosti výrobku
 náklady na distribúciu
 ekonomický potenciál a imidž výrobcu a sprostredkovateľov
 skúsenosti zo spolupráce účastníkov kanála

Spotrebiteľský panel – je stálou reprezentatívnou vzorkou domácností, ktoré sledujú nákup určitého výrobku a určuje rozsah klientely a objem výdavku.

Panel spotrebiteľov umožňuje:
 stálu znalosť o trhu a jeho vývoj
 poznať štruktúru trhu
 poznať distribučné okruhy
 poznať chovanie a zvyklosti spotrebiteľa
 realizovať rôzne výskumy zamerané na predaj výrobkov

Panel distribútorov – umožňuje sledovať životný cyklus výrobku v štádiách distribúcie.
Panel distribútorov sleduje:
 predaj spotrebiteľom (priama kúpa, prostredníctvom informácií)
 objem, obrat, trhové podiely …
 dopyt spotrebiteľov
 predajné ceny
 zásoby tovaru u maloobchodníkov

Kritériá hodnotenia účinnosti distribučného kanála:
 numerická distribúcia
 hodnotová distribúcia
 distribučný stupeň
 distribučná hustota

Numerická distribúcia – vyjadruje podiel počtu predajní, ktoré vedú každú zo skúmaných značiek výrobku v danej tovarovej triede k celkovému počtu predajní, ktoré vedú daný sortiment.
Hodnotová distribúcia – podiel sledovaného produktu na obrate výrobkov realizovanom predajňami, ktoré vedú danú tovarovú triedu.
Distribučný stupeň – pomer medzi počtom predajní, v ktorých by bolo možné ponúkať a predávať daný výrobok a počtom predaní, ktoré predávajú tento výrobok.
Distribučná hustota – počet obyvateľov danej odbytovej oblasti pripadajúcich na predajňu predávajúcu daný výrobok.

Základné východiská pre výber správneho distribučného kanála:
 frekvencia nákupu
 frekvencia predaja

Tovar podľa frekvencie nákupu a spotrebiteľského správania:
• tovar každodenného dopytu
• tovar občasného a dlhodobého dopytu
• tovar občasného a dlhodobého dopytu so špeciálnymi vlastnosťami pre spotrebiteľa

Spôsoby distribúcie zodpovedajúce uvedeným skupinám tovaru:
 extenzívna (hromadná)
 selektívna distribúcia (vysoká cena s vysokým podielom osobného predaja)
 exkluzívna distribúcia ( reštriktívny výber sprostredkovateľa)

Stupne extenzívnej distribúcie:
 masová
 obmedzená masová distribúcia
 masová distribúcia uplatňovaná v niektorých kategóriách predajní
 lokálna masová distribúcia

Úspešnosť selektívnej distribúcie:
• stojí tovar cenovo vyššie ako tovary rovnakého druhu?
• vyžaduje tovar značný podiel osobného predaja?
• vyžaduje tovar špeciálne zaobchádzanie?
• je nevyhnutný servis po predaji výrobku?
• nastávajú nákupom problémy financovania?
• ide o tovar pre zvláštne skupiny kupujúcich?

Exkluzívnu distribúciu možno použiť pre tovar:
 vyžadujúci vysoký stupeň odborného predaja
 potrebuje špecializované spôsoby ponuky
 vyžaduje komplikovaný servis pred i po kúpe
 Nakupovaný pre reprezentáciu

Životný cyklus výrobku a náklady distribúcie
Fázy životného cyklu ako faktory výberu foriem distribúcie
 uvedenie na trh
 rast predaja
 zrelosť
 nasýtenosť trhu (stagnácia)
 útlm predaja

Ďalšie faktory výberu foriem distribúcie
Náklady:
 na komunikáciu
 na dopravu
 na skladovanie tovaru
 na predaj tovaru
 na poistenie
 spojené s rizikom
 ďalšie spojené s distribúciou

Výber distribučnej cesty podmieňujú:
 objektívne činitele (treba ich brať do úvahy, ale na ktoré organizácia nemá žiadny vplyv)
 subjektívne činitele ( ovplyvniteľné položky závisiace od vedenia organizácie)

objektívne činitele
 počet obyvateľov
 úroveň hospodárskeho vývoja
 politické zriadenie
 pohyb obyvateľstva
 spoločenské zmeny
 úroveň vzdelania
 zvyky spotrebiteľov

subjektívne činitele
 fyzická distribúcia
 výskum odbytových ciest
 stratégia firmy

Kvantitatívne kritériá pre voľbu odbytových ciest:
 objem obratu
 finančné zdroje

Kvalitatívne kritériá:
 druh výrobku a jeho expedičná schopnosť
 charakter trhu a jeho časti
 spôsob dodávky

Distribučné orgány a inštitúcie
Organizačné štruktúry logistiky
 obchodné podniky
 trhové akcie

Kritériá pre stanovenie logistickej organizácie:
 logistické náklady
 dodacie služby
 výrobková štruktúra
 výrobná štruktúra
 štruktúra dodávateľov
 štruktúra zákazníkov

Formy organizácie :
 štábne organizácie
 štábno-líniové organizácie
 centrálny útvar
 maticová organizácia
 výbory (kolégia)

Štábne útvary výhody:
 zapojenie odborníkov do riešenia vecných otázok
 zlepšenie kvality rozhodovania
 jasnosť príkazových ciest

Štábne útvary nevýhody:
 demotivácia štábu
 značná závislosť na nadriadených pozíciách
 byrokratizácia
 chýbajúca kongruencia, tj. zhodnosť, al. súlad úloh, kompetencií a zodpovednosti

Centrálny útvar výhody:
odstránenie duplicitných činností
lepšie vyťaženie logistických technických zariadení
efektívne nasadenie personálnych kapacít
jednoduchšie realizovať základné logistické úlohy

Zasielateľstvo
Zasielateľ zabezpečuje prepravu veci pod vlastným menom, v záujme a na účet prepravcu/ príkazcu
Formy zasielateľstva:
 terminál a dopravné logistické centrá (uzol, ktorý má aspoň dva druhy dopravy)
 expresné a kuriérske služby

Dodacia podmienka (parita) je dôležitou náležitosťou kúpnej zmluvy v medzinárodnom obchode. Určuje povinnosti predávajúceho a kupujúceho, ktoré súvisia s dodávkou a prevzatím tovaru. Dodacia podmienka podstatným spôsobom ovplyvňuje výšku ceny, pretože určuje, akú časť nákladov spojených s dodávkou tovaru hradí predávajúci a akú časť kupujúci

Dodacie podmienky
doložky INCOTERMS vydáva Medzinárodná obchodná komora v Paríži.

Určujú predovšetkým:
• spôsob, miesto a okamih odovzdania tovaru kupujúcemu,
• spôsob, miesto a okamih prechodu nákladov, ale aj rizík z predávajúceho na kupujúceho,
• ďalšie povinnosti strán pri zaistení dopravy, nakládky a vykládky tovaru, sprievodných dokladov, kontroly, poistenia, colného konania a podobne
• určujú vzťah len medzi predávajúcim a kupujúcim.

Incoterms
 neurčujú vzťahy k ostatným subjektom, napríklad k bankám, dopravcom alebo špeditérom je potrebné riešiť inými formami zmlúv (k dopravcovi zmluvou o preprave, ku špeditérovi zasielateľskou zmluvou, vzťah k bankám napríklad zmluvou o otvorení dokumentárneho akreditívu a podobne)
 neurčujú otázku prechodu vlastníckych práv k tovaru – tie musia byť riešené v kúpnej zmluve.
 nemajú povahu právnej normy a záväznými sa stávajú len vtedy, ak sa na text kúpnej zmluvy výslovne odvoláva

Skupina E
• Tovar je odvezený kupujúcim priamo zo závodu predávajúceho, kupujúci za tovar zodpovedá od momentu prevzatia.
EXW – zo závodu (dojednané miesto)
• Jedinou zodpovednosťou predávajúceho je dať tovar k dispozícii kupujúcemu vo svojom závode. Predávajúci nie je zodpovedný za nakládku tovaru na dopravný prostriedok, ktorý zabezpečil kupujúci, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Kupujúci nesie všetky výdavky a riziká spojené s prepravou tovaru z tohto miesta až do miesta určenia. Táto doložka predstavuje minimálny záväzok predávajúceho. Táto doložka by nemala byť použitá v prípade, že kupujúci nemôže zariadiť priamo alebo nepriamo vývozné formality. V týchto prípadoch by sa mala použiť doložka FCA.

Skupina F
• Predávajúci je vyzvaný k dodaniu tovaru dopravcovi, ktorého určí kupujúci.
FCA – vyplatene k dopravcovi (dojednané miesto)
• Kupujúci volí miesto dodania dopravcovi. Predávajúci splní svoje povinnosti dodaním tovaru k dispozícii na prepravu v dohodnutom mieste. Náklady a riziká prechádzajú na kupujúceho v okamihu prevzatia tovaru dopravcom.
FAS – vyplatene k boku lodi (dojednaný prístav nalodenia)
• Predávajúci splní svoje povinnosti, akonáhle bol tovar dodaný k boku lodi alebo v člne k boku lodi. Kupujúci určuje loď a nesie všetky riziká a výdavky od tohto okamžiku. Kupujúci je taktiež povinný precliť tovar určený na vývoz.
FOB – vyplatene na loď (dojednaný prístav nalodenia)
• Predávajúci je povinný dodať tovar na loď v prístave nalodenia, ktorý bol dojednaný v kúpnej zmluve. Kupujúci vyberá loď a platí ďalšie prepravné. Výdavky a riziká prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho prechodom zábradlím lode. Formality spojené s vývozom zabezpečuje predávajúci.

Skupina C
• Predávajúci musí zaistiť prepravnú zmluvu, bez toho aby na sebe prevzal riziko straty či poškodenia tovaru.
CFR – výdavky a prepravné vyplatené (dojednaný prístav určenia)
• Predávajúci vyberá loď a platí námorné dopravné až do dohodnutého prístavu. Predávajúci zabezpečuje vývozné formality a nesie výdavky spojené s nakládkou tovaru. Riziko straty, alebo poškodenia tovaru, ako aj akéhokoľvek zvýšenia výdavkov prechádza z predávajúceho na kupujúceho chodom zábradlia lodi v prístave nalodenia (ako u FOB).
CIF – výdavky, poistenie a prepravné vyplatené (dojednaný prístav určenia)
• Je to rovnaká doložka ako CFR, avšak navyše je predávajúci povinný zabezpečiť námorné poistenie proti riziku straty alebo poškodenia tovaru počas prepravy. Ide o poistenie podľa podmienok FPA na 110% hodnoty tovaru. Predávajúci hradí poistné.
CPT – preprava vyplatená do … (dojednané miesto určenia)
• Predávajúci vyberá dopravcu a hradí výdavky spojené s tovarom a prepravou do dohodnutého miesta určenia. Riziká spojené so stratou alebo poškodením tovaru, rovnako ako riziko zvýšenia výdavkov behom prepravy tovaru prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho odovzdaním tovaru prvému dopravcovi.
CIP – preprava a poistenie vyplatené do (dojednané miesto určenia)
• Je to rovnaká doložka ako CPT, ale naviac je predávajúci povinný dohodnúť poistenie prepravy proti poškodeniu alebo strate tovaru počas prepravy. Predávajúci uzatvára prepravnú zmluvu, hradí výdavky spojené s prepravou a poistné.

Skupina D
• Predávajúci musí znášať všetky náklady a riziká spojené s celou trasou prepravy tovaru.
DAP – s dodaním na miesto … Táto podmienka bola zavedená od 1.1.2011
• Predávajúci splní svoj záväzok dodaním tovaru k dispozícii kupujúceho v dohodnutom mieste určenia v krajine dovozu bez vykládky, na dopravnom prostriedku. Kupujúci však nesie výdavky a riziká, spojené s dovoznými colnými formalitami, hradí colné poplatky a iné výdavky, spojené s dovozom tovaru
DAT – s dodaním na terminál … Táto podmienka bola zavedená od 1.1.2011
• Predávajúci splní svoj záväzok dodaním tovaru k dispozícii kupujúcemu v dohodnutom mieste určenia v krajine dovozu s vykládkou na prekladisku. Kupujúci však nesie výdavky a riziká, spojené s dovoznými colnými formalitami, hradí colné poplatky a iné výdavky, spojené s dovozom tovaru
DDP – s dodaním, clo vyplatené (dojednané miesto určenia)
• Maximálna povinnosť zo strany predávajúceho. Predávajúci nesie výdavky a riziká spojené s tovarom, až do závodu kupujúceho. Pokiaľ nie je určené inak, hradí predávajúci aj vykládku tovaru. DDU – S dodaním clo neplatené (…dohodnuté miesto určenia)
• Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru kupujúcemu, colne neprerokovaného na dovoz a nevyloženého z pristaveného dopravného prostriedku v dohodnutom mieste určenia. Predávajúci je povinný znášať náklady a nebezpečenstvá spojené s takto dodaným tovarom okrem „povinností“ spojených s dovozom tovaru do krajiny určenia. Tieto „povinnosti“ musí znášať kupujúci, ako aj všetky náklady a nebezpečenstvá spôsobené jeho opomenutím včas colne prerokovať tovar na dovoz.

S ohľadom na ich obsah je možné doložky rozdeliť do štyroch zásadne odlišných skupín:

• skupina E (doložka odobrania) – EXW
• skupina F (hlavne prepravné neplatené) – FCA, FAS, FOB
• skupina C (hlavne prepravné platené) – CFR, CIF, CPT, CIP
• skupina D (doložky dodania) – DAF, DES, DEQ, DDU, DDP

Z hľadiska jednotlivých druhov dopravy je možné doložky rozdeliť do štyroch skupín:

• pre akýkoľvek druh dopravy vrátane dopravy kombinovanej – EXW, FCA, CPT, CIP, DAF, DDU, DDP
• pre leteckú dopravu – FCA
• pre železničnú dopravu – FCA
• pre námornú a vnútrozemskú dopravu – FAS, FOB, CFR, CIF, DES, DEQ

Informačné a komunikačné technológie v distribúcii

Rýchla reakcia – technológia v reťazci spotrebného tovaru, ktorej predpokladom je automatická identifikácia založená na báze čiarových kódov a elektronická výmena dát EDI medzi článkami reťazca
Efektívna odpoveď spotrebiteľa (pôvodne pre potravinársky tovar)
Stratégia efektívneho dopĺňania – stabilizácia tokov pri minimálnych zásobách
Stratégia efektívneho sortimentu – usporiadanie sortimentu do výrobkových kategórií definovaných prostredníctvom komplementárnych al. substitučných vzťahov pri uspokojovaní spotrebiteľa
Stratégia efektívneho zavádzania – uvádzanie nových výrobkov na trh
Stratégia efektívnych akcií – podpora predaja
Elektronický obchod/ e-shopping
Elektronické obstarávanie/ e-procurement

1. /12. Prednáška – Globálne trendy v logistike

Najdôležitejšie globálne trendy podľa Ohio State University
globalizácia, rozvoj IT, riadenie dodávateľských reťazcov.

Globalizácia v logistike – nákup surovín, výroba komponentov, výroba hotových výrobkov, kompletizácia, predaj a distribúcia môže prebiehať v rôznych častiach sveta s ohľadom na najvýhodnejšie podmienky pre realizáciu uspokojenia potreby konečného zákazníka.

Základným predpokladom naštartovania globálnej logistiky bol rozvoj dopravných a informačných technológií, najmä rozvoj kontajnerizácie a rozvoj elektronickej komunikácie, ktorá dramatickým spôsobom znížila logistické náklady na globálne komunikáciu a na medzikontinentálne transfery materiálu, komponentov a výrobkov. To umožnilo využívať lacnú pracovnú silu v rozvojových krajinách.

Globalizáciu je nerovný proces, v dôsledku ktorého sa niektoré časti sveta relatívne približujú, zatiaľ čo iné vzďaľujú, a to bez ohľadu na geografickú vzdialenosť ako dôsledok úrovne zapojenie do systému globálnej ekonomiky.
V krajinách zapojených do globalizácie dochádza
• k zvýšeniu životnej úrovne
• viac roztvárajú rozdiely medzi ekonomicky vyspelými a rozvojovými štátmi, čo je dané vysokým podielom obchodných firiem z ekonomicky vyspelých krajín na cene výrobku pre konečného spotrebiteľa oproti nízkym cenám, za ktoré výrobné podniky v rozvojových krajinách predávajú svoju produkciu najmä do európskych a amerických obchodných sietí.

Pozornosť je potrebné venovať podmienkam, v ktorých vznikajú výrobky s extrémne nízkymi obstarávacími nákladmi, či nedochádza k porušovaniu ľudských práv, poškodzovaniu životného prostredia atď.
Pomerne často sú nízke náklady vykúpené negatívnymi externalistami, o ich rozsahu často nákupca (nieto ešte spotrebitelia) nemá ani zdanie.

Historické súvislosti globalizácie:
Prvá vlna – šírenie veľkých svetových náboženstiev = globalizácia kultúr (miešanie jazykov a estetických vzorov.
Druhá vlna – námorné cesty Európanov od 16. storočia, kolonizácia
Tretia vlna – prebiehala počas I. a II. svetovej vojny v dôsledku zapojenia jednotlivých štátov sveta do globálneho vojnového konfliktu.
Súčasná vlna – výrobná a obchodná globalizácia (ale aj napr. medzinárodná migrácia obyvateľstva)

V súvislosti s globalizovaným poňatím logistiky riešia podniky tieto otázky:
Kde vo svete získavať zdroje?
Kde vo svete vyrábať?
Kde vo svete predávať svoje výrobky?
Kde vo svete mať distribučné sklady?
Akú globálnu dopravnú stratégiu využívať?

Kladné dôsledky globalizácie:
 rozšírenia nových technológií (informačné technológie, doprava),
 zvýšenie výroby v zaostalejších krajinách (India, Čína a pod.),
 zvýšenie životnej úrovne obyvateľov v zaostalejších krajinách,
 možnosť okamžitého spojenia s podnikateľmi na celom svete.

Záporné dopady globalizácie:
 dramatické poškodzovanie životného prostredia v rozvojových krajinách,
 podpora detskej práce v rozvojových krajinách,
 porušovanie ľudských práv najmä u robotníkov a poľnohospodárov v rozvojových krajinách, nedostatočná ochrana života a zdravia pri výkone zamestnania,
 presúvanie výrobných závodov do nízko-nákladových destinácií, stratu pracovných miest,
 neuznávať kultúrnych rozdielov medzi národmi.

Možné spôsoby zapojenia spoločností v globalizovaných dodávateľských reťazcoch (z pohľadu náročnosti logistických operácií)

1. Outsourcing logistiky
2. Globálne operácie s obmedzenou potrebou logistiky
3. Koncentrácia výroby a zdrojov a globálny predaj
4. Koncentrácia výroby a globálny nákup materiálu a predaj výrobkov
5. Odloženie dokončovacích prác ďalej po prúde dodávateľského reťazca
6. Výroba v zahraničí ako lokálna firma s lokálnymi dodávateľmi a zákazníkmi
7. Outsourcing logistiky
   Spoločnosť so záujmom o vstup na globálne trhy si vyberie vhodného partnera (logistického poskytovateľa), ktorý má globálnu pôsobnosť (resp. Operuje v cieľových krajinách) a ponúka zodpovedajúcu štruktúru logistických služieb, a poverí ho výkonom všetkých (alebo len časti) logistických činností väčšinou smerovaných na zaistenie materiálových tokov smerom k výrobným procesom alebo zabezpečenie distribúcie hotových výrobkov
8. Globálne operácie s obmedzenou potrebou logistiky
   Nie všetky globálne koncepty podnikania vyžadujú funkčný globálny dodávateľský reťazec. Napr. globálne operujúci poskytovatelia rýchleho občerstvenia väčšinou pre zásobovanie využívajú miestneho dodávateľa. Dodávateľských reťazec je tak krátky a môže pružne a s minimálnymi logistickými nákladmi reagovať na potreby konečného zákazníka. Tieto spoločnosti však majú globálne nastavenú štruktúrou riadenie nákupu, tj. štandardy kvality, štandardy zaistenie logistických procesov a pod.
9. Sústredenie výroby a zdrojov do jednej oblasti a globálny predaj
   Exportná stratégia, ktorá umožňuje logistike relatívne priamy spôsob pohybu materiálu od miestnych dodávateľov do podniku s finálnou výrobou a potom ucelenú distribúciu hotových výrobkov z jedného miesta k zákazníkom po celom svete. Výrobca je skôr čistým exportérom s globálnou distribúciou než s globálnymi operáciami.
10. Koncentrácia výroby v jednom centre s nákupom materiálu a predajom výrobkov na globálnej úrovni
    Exportná stratégia, ktorá na rozdiel od predchádzajúcej stratégie využíva globálny nákup zdrojov odkiaľkoľvek na svete a predaj hotových výrobkov následne realizuje takisto po celom svete. Tento prístup kladie mimoriadne nároky na riadenie logistických procesov a najmä ich plánovania a koordinácie vrátane riadenia zásob, pretože materiál a výrobky sú väčšinou prepravované na veľké vzdialenosti, čo prináša dlhší prepravné časy a určité riziká oneskorenie dodávok v dôsledku neočakávaných okolností (napr. Zmien poveternostných podmienok , štrajkov vo vzdialených krajinách, porúch výrobných zariadení vo vzdialených krajinách a pod.).
11. Odloženie dokončovacích prác ďalej po prúde dodávateľského reťazca
    Ide o stratégiu, kedy väčšina komponentov je dodávaná zvyčajne z jedného výrobného či materiálno distribučného centra vybraným partnerom, ktorí pôsobia v cieľovej destinácii a vykonajú finálnu montáž výrobku a následne zaistí aj jeho distribúciu na miestny trh.
12. Vyrábať v zahraničí ako lokálna firma s lokálnymi dodávateľmi a zákazníkmi
    Stratégia miestnej výroby, keď zahraničná spoločnosť vstúpi na miestny trh s vlastným výrobným know-how a využíva k nákupu surovín prevažne miestne dodávateľa a jej produkcia je určená pre miestne zákazníkov. Táto stratégia je najmenej invazívne, využíva miestnych zdrojov (surovín, ľudskej práce) a podporuje miestny obchod, však výrobné operácie sú citlivé na miestne podmienky.

Neexistuje jeden vhodný a funkčný model globálneho dodávateľského reťazca, takže každý podnik musí nájsť svoje vlastné riešenie s ohľadom konkrétne podmienky, v ktorých sa pohybuje (najmä s ohľadom na potreby a štruktúru zákazníkov, špecifiká cieľových destinácií, kam je produkcia dodávaná pod.) .

Rozvoj IT
Fázy:
Priemysel 1.0/mechanizácia: prvá priemyselná revolúcia začína v Európe v druhej polovici 18. storočia a označuje prechod z agrárneho hospodárstva na masovú výrobu s deľbou práce.
Priemysel 2.0/elektrifikácia: okolo roku 1860 začína na celom svete druhá priemyselná revolúcia. Elektrická energia umožňuje ďalšiu racionalizáciu výrobných procesov.
Priemysel 3.0/automatizácia: v 60. a 70. rokoch 20. storočia začína tretia priemyselná revolúcia (počítače a roboty). Počítačová technika a mikroelektronika opäť priniesli obrat.
Priemysel 4.0 / súvislá digitalizácia všetkých procesov, 100 % -ná traceabilita a flexibilita procesov. Priemysel 4.0 je ďalší stupeň priemyselnej revolúcie. Je o interoperabilite, virtualizácii, modularite a schopnosti autonómnej rekonfigurácie.

1. priemyselná revolúcia – zavádzanie mechanických výrobných zariadení poháňaných vodou alebo parou.
2. priemyselná revolúcia – masová výroba na základe deľby práce a stroje boli poháňané elektrickou energiou.
3. priemyselná revolúcia zavádzanie elektroniky a informačných technológií pre budúcu automatizáciu výroby.
4. priemyselná revolúcia / súčasnosť– založená na kyberneticko-fyzikálnych výrobných systémoch, kam patria všetky objekty nachádzajúce sa v priemyselnom procese výroby – od budov až po vybavenie fabrík:

• hlavnými technológiami novej revolúcie sú: kyberneticko-fyzikálne systémy, komunikačná sieť, internet vecí, komunikačný interface, Big data a Cloud computing; umelá inteligencia, robotika, senzorika, digitálny podnik, virtuálna realita, senzorické siete; virtuálna továreň, digitálna továreň.

Hlavnou myšlienkou je úplné počítačové prepojenie výrobných strojov, spracovaných produktov a polotovarov, ako aj systémov a subsystémov priemyselných podnikov (plánovanie, marketing, CRM atď.). Vývoj výrobných systémov smeruje k ďalším inteligentným riešeniam.
Použitie senzorov vo výrobe umožní zbierať veľké množstvo údajov, spracovávať ich a využívať pri tvorbe nových poznatkov.
Inteligentné riešenia sa prejavia v podobe neustále sa zvyšujúcej automatizácie a tým aj úspore nákladov.

Štyri trendy určujúce budúcnosť logistiky
 Mobilná dátová komunikácia a mobilné používanie internetu,
 Inteligentné rozhrania
 Transparentnosť vďaka sledovaniu vozidiel
 Digitálna výmena dát a ich bezpečnosť

1. Mobilná dátová komunikácia a mobilné používanie internetu
   kdekoľvek a kedykoľvek, už nie sú len záležitosťou súkromnej sféry. Práve pre dopravu má rýchlosť, mobilita a flexibilita podstatný význam. Firmy musia mať možnosť bezpečne vybavovať zákazky na prepravu i mimo kancelárie. Používatelia už považujú za samozrejmosť, že majú možnosť používať svoje aplikácie v rôznych prístrojoch bez obmedzenia – synchronizovane.
2. Inteligentné rozhrania
   Ako je známe, bez IT sa v logistike nepohne nič. Takmer každá špedícia pracuje so softvérom na dispozície a s jednou či niekoľkými burzami nákladov.

Európska dopravná platforma TimoCom napríklad prepája softvéry rozhraním TC Connect. Vďaka nemu zaniká manuálne prepisovanie voľných prepráv alebo voľných vozidiel z vlastného systému na manažment prepráv do dopravnej burzy. Okrem úspory času získava dopravná firma vďaka prepojeniu dát väčší prehľad o svojich aktivitách. Možno tak lepšie merať produktivitu a ďalej ju optimalizovať.

1. Transparentnosť vďaka sledovaniu vozidiel
   Podľa hesla „Dôvera je dobrá, transparentnosť lepšia“ rastie v preprave tovaru požiadavka používania telematických systémov. Zadávatelia chcú byť v reálnom čase informovaní o tom, kde sa ich tovar práve nachádza, dopravné firmy môžu vďaka telematike ešte lepšie plánovať svoje zdroje. Na platforme sledovania vozidiel sú k dispozícii rozhrania ku všetkým bežným poskytovateľom systémov na sledovanie vozidiel v Európe.
2. Digitálna výmena dát a ich bezpečnosť

Uloženie dát a dokumentov v cloude (priestor na internete, pre ukladanie všetkých druhov informácií), ich nahrávanie a sťahovanie z dátových serverov, zasielanie emailom alebo prostredníctvom verejných komunikátorov je dnes už bežnou súčasťou pracovného dňa. Všetko, čo možno digitalizovať, bude v budúcnosti digitalizované:
• digitalizácia prináša výrazné zlepšenie konkurencieschopnosti
• Informačný tok medzi všetkými zúčastnenými je optimalizovaný,
• pracovné procesy sa zrýchľujú a spriehľadňujú.
Existuje však nepomer medzi pocitovou a skutočnou bezpečnosťou a tiež povedomím o tom, čo sa s príslušnými dátami deje. Preto firmy potrebujú digitálnu stratégiu pre spôsob, akým so svojimi dátami zaobchádzajú. Používatelia a poskytovatelia sa v budúcnosti budú stále viac snažiť, aby zabezpečili zodpovednú elektronickú výmenu dát .