vytlaceny vycuc

                                                                                                                                                I.            KAPITOLA

1.      Objekt, funkcie a úlohy logistiky

Za objekty logistiky možno považovať všetky druhy materiálov, ktoré sa objavujú v materiálovom toku v podniku (výrobné materiály, pomocné materiály, prevádzkové materiály, subdodávky, náhradné diely, obchodný tovar, polotovary, hotové výrobky)

Funkcie logistiky: nákup, skladovanie, plánovanie a riadenie výroby, riadenie zákaziek a distribúcia

Úlohy logistiky: zhromažďovať a spracovávať tok informácii z odbytového trhu a transformovať obsah informácií na trh obstarávací a integrovať ich s tokom materiálových potrieb.

2.      Ciele logistiky

Snaha o dosiahnutie optimalizácie výkonov s jej komponentmi logistickými službami a logistickými nákladmi.

Logistické služby: dodací čas (vyjadruje dobu, ktorá plynie od objednávky zákazníkom až po okamžik dostupnosti tovaru pre zákazníka), dodacia spoľahlivosť (dodržanie termínu objednávky), dodacia flexibilita (schopnosť expedičného systému pružne reagovať na požiadavky zákazníka), dodacia kvalita (dodacia presnosť podľa spôsobu a množstva ako aj podľa stavu dodávky)

3.      Logistické náklady

Náklady na riadenie a systém (náklady na formovanie, plánovanie, kontrolu hmotných tokov a náklady na jednotlivé dielčie funkcie plánovania výrobných programov, dispozičné činnosti riadenie výroby atď.)

• Náklady na zásoby vznikajú vytváraním a udržovaním zásob
• Náklady na skladovanie (skladajú sa z fixnej zložky určenej na udržiavanie skladových kapacít)
• Náklady na dopravu (výdaje na vnútropodnikovú aj mimopodnikovú dopravu)
• Náklady na manipuláciu (balenie, manipulačné operácie a komisionárska činnosť)

4.      Konflikt cieľov

• Vývoj (vyspelé produkty – veľa zmien) – logistika očakáva málo zmien
• Odbyt (uspokojenie zákazníkov – vysoká pohotovosť, mnohotvárnosť variantov) – logistika požaduje dlhé dodacie lehoty, obmedzenosť variantov
• Výroba (vysoké vyťaženie – veľké výrobné série) – logistika požaduje dohodnutie kapacít
• Zásobovanie (cenové výhody – veľké odbery množstva) – logistika požaduje malé objednávkové množstvá
• Logistika – koordinuje ciele – čo najnižšie zásoby

5.      Faktory ovplyvňujúce logistiku

• Požiadavky trhu (konkurenti, zákazníci) – zaujíma nás relevantný trh (preukázateľný), to je ten trh, ktorý nás ovplyvňuje
• Výrobný program (druh, kvalita, sortiment, variantnosť životný cyklus)
• Spôsob dopravy (vytvárať logistické reťazce)
• Ekonomické podmienky (kapitálová náročnosť)
• Technologické podmienky(výrobná náročnosť)
• Právne podmienky (zákony v oblasti logistiky)

6.      Základná klasifikácia logistiky bola otázka

• Materiálový podsystém (zahŕňa materiálový tok)
• Plánovací a riadiaci podsystém, zahŕňa plánovanie, riadenie a kontrou
• Dopravný podsystém (rieši, čo prepraviť, kedy kam a za akú cenu)
• Informačný podsystém (eviduje údaje a zaisťuje ich spracovanie, prenos a využitie)

Podľa niektorých autorov ešte:

• Priemyslová logistika (výrobná)
• Obchodná logistika (obehová)
• Zhodnocovací proces (podpora výroby, distribúcia)
• Informačný proces (plánovanie a koordinovanie činností)

                                                                                                                                             II.            KAPITOLA

1.      Úloha a funkcie manažmentu zásobovania

Základnou úlohou je zabezpečiť výrobný proces a celú prevádzkovú činnosť v podniku potrebnými zdrojmi. Hlavná úloha spočíva v bezporuchovom chode výrobných a prevádzkových procesov v podniku.

Funkcie manažmentu zásobovania:

1. Oblasť nákupu: prieskum nákupného trhu, otváranie a uzatváranie nákupného jednania, cenová a hodnotová analýza, správa nákupu
2. Oblasť zásobovacej logistiky: príjem a kontrola tovaru, skladovanie a správa skladov, vnútropodniková doprava, plánovanie, riadenie a kontrola hmotných a informačných tokov

2.      Zásobovacie stratégie

• Zásobovanie za každú cenu bolo vyvolané nedostatkom tovarov v 50 rokoch. Kritériom bolo mať tovar pre výrobu
• Cenovo orientovaný nákup – 60.roky , kupuje sa tovar ktorý je lacnejší
• Riadenie materiálového hospodárstva – 70. roky, uvedomenie, že túto funkciu treba riadiť podnikateľsky, pretože má významný podiel na hospodárskom výsledku
• Zásobovacia logistika  ťažiskom 80. rokov sa stalo formovanie tranzitných informačných a hmotných tokov. Zásobovanie sa rieši komplexne ako súčasť logistiky
• Nákupný marketing zásobovacie koncepcie sa orientujú na marketing. Hlavnou úlohou bolo podporovanie myslenia a jednania zameraného na trh zásobovania
• Zásobovanie synchrónne s výrobou. Koncepciou tohto zásobovania je maximálne znižovať stav zásob a tým znižovať náklady výroby. Nakupovaný materiál priamo bez skladovania vstupuje do výrobného procesu v podniku
• Logistické reťazce uplatňované od začiatku tohto storočia. V systéme ide o prepojenie všetkých subjektov (výrobných, obchodných i finančných) na ceste ku končenému spotrebiteľovi.

3.      Predmet a prvky zásobovacej politiky

Predmet zásobovacej politiky:

• vstupné materiály (výrobné, technologické)
• polovýrobky
• obchodné tovary

Prvky zásobovacej logistiky:

• ciele zásobovania
• informácie trhové a podnikové
• inštrumentárium zásobovacej politiky

podnikové informácie                                    ciele zásobovania

                                    utváranie trhu

trhové informácie                                           nástroje zásobovacej politiky

4.      Ciele zásobovania

• Znižovanie nákladov
• Zlepšovanie výkonov
• Zachovanie autonómie

5.      Úloha informácií pri vytváraní nákupného trhu

Pomáhajú riešiť: – cieľovú a kontrolnú funkciu, harmonizačnú funkciu, motivačnú a akvizičnú funkciu

6.      Informácie nákupného trhu

• Údaje viazané k výrobku (technické, technologické, možnosti substitúcie)
• Údaje o dodávateľoch (podiel na trhu, sídlo, technologické vybavenie, flexibilita, spoľahlivosť, kapitálová štruktúra, likvidita)
• Údaje o ponuke (druh, množstvo, ceny, dodacie lehoty, vplyv štátu, regionálne rozdelenie ponúkajúcich)
• Súhrnné hospodárske informácie a údaje o odvetví (hospodársky rast, nákup, stav zákaziek, sezónny vplyv, úroveň miezd)
• Konkurencia na nákupnom trhu (objem dopytu, nákupné zvyklosti, hospodárska situácia)
• Nákupné cesty (vývoj v obchode, sprostredkovateľoch, doprave)
• Právne rámcové podmienky (domáce, ale najmä vo vzťahu k zahraničiu)

Ciele výskumného trhu:

• Zlepšenie prehľadnosti trhu
• Zabezpečenie nositeľa rozhodovania informáciami
• Získavanie nových zdrojov pre zásobovanie
• Hľadanie substitučného tovaru
• Získanie bázy pre optimálne zásobovanie

7.      Výber vhodných partnerov (dodávateľov) a ich hodnotenie

Zdroje informácií: telefónne zoznamy podnikov, obchodný register, obchodné časopisy, obchodné komory, veľtrhy, výstavy, rôzne ponuky rozosielané poštou, informácie obchodných partnerov

Pri hodnotení dodávateľa je dôležitým hľadiskom jeho výkonnosť. Ďalej sú to poznatky o spôsoboch jednania obchodného partnera. Zásadný význam má predovšetkým cena, dodacie lehota, akosť výrobkov, ďalej sú to dodacie podmienky, spoľahlivosť dodacích lehôt, dodacích kapacít, druh obalu, jednotky balenia, geografické vzdialenosti atď.

8.      Nástroje zásobovacej politiky

• Cena a politika kvantity (rozhodujúcim kritériom je cena a množstevné výhody)
• Politika kvality
• Politika výberových metód (určuje aké faktory a algoritmy a použijú pri hľadaní obchodného partnera pre zásobovanie
• Politika vedľajších výkonov (doplnkové služby, ktoré poskytujú jednotliví obchodní partneri zásobovania
• Politika reklamy a propagácie charakterizuje účinnosť pri hľadaní obchodného partnera pre zásobovanie s využívaním marketingových metód.

9.      Voľba zásobovacej stratégie

Algoritmus zásobovania

1. Fáza: Klasifikácia druhov tovarov potrebných pre zásobovanie

Vychádza z dvoch hľadísk: význam tovaru pre činnosť podniku a zásobovacie riziko. Na tomto základe tovary delíme do štyroch skupín:

1. Strategický – má silný vplyv na konečný výsledok hospodárenia, vysoké riziko zásobovania, patrí medzi prioritné problémy pri rozhodovaní
2. Problémový tovar – slabý vplyv na konečný výsledok a nákladovú stránku výroby, ale s vysoký zásobovacím rizikom
3. Stimulačný tovar – má dostatočný význam pri výrobe, ale neexistujú podstatné riziká zásobovania. Nevznikajú problémy rozhodovania – snaha o udržanie tejto situácie
4. Bezproblémový tovar – má slabý dopad na konečný výsledok a tým aj náklady s nízkym zásobovacím rizikom
5. Fáza: Analýza trhu zásobovania

Vyjednávacia sila vlastného podniku:

• Pomer nakupovaného množstva ku kapacitám rozhodoujúcich výr. jednotiek
• Rast dopytu v pomere k rozširovaniu kapacít
• Využívanie kapacít rozhodujúcich výrobných jednotiek
• Tržný podiel v porovnaní k najvýznamnejším konkurentom
• Hrubé ziskové rozpätie rozhodoujúcich druhov výrobkov
• Nákladová a cenová štruktúra jednotlivých výrobkov
• Náklady pri zrušení objednávok
• Možnosti vlastnej výroby daných produktov alebo možnosti integrácie
• Vstupné náklady na získanie nových zdorjov v pomere k nákladom na vlastnú výrobu
• Logistická situácia

Sila obchodného partnera sa posudzuje:

• Pomer veľkosti trhu ku kapacitám podnikov, od ktorých príslušný tovar nakupujeme
• Rast trhu v pomere k rozširovaniu kapacít
• Využitie kapacít
• Konkurenčná situácia
• Nákladová a cenová štruktúra nakupovaných tovarov
• Ekonomická efektívnosť nakupovaných tovarov
• Zvláštnosti výrobku a technologická stabilita
• Viazanosť kapitálu k výrobe príslušných tovarov
• Logistická situácia obchodného partnera

• Fáza: Strategické postavenie

Najvhodnejšia metóda je portfóliová analýza – Matica nákupného portfólia, ktorá porovnáva pozičné sily vlastného podniku a pozície sily obchodných partnerov

Sila dopytu

S

zbierať (smotanu) – aktívne vystupovanie na trhu, pri získaní cenových výhod môžem s partnerom robiť čo chcem, môžeme ho odstaviť „výpalník“

rozvažovať – stratégia stredu, pozície sú vyvážené, keď urobím na trhu opatrenie, partner urobí (môže urobiť protiopatrenie, skôr riešenie dohodou

diverzifikovať – alternatívne vyhľadávanie, najťažší postup, snažím sa nájsť nové zdroje krytia, iného partnera a pod,

Každá pozícia znamená iný prístup k partnerovi, analýzu treba stále prehodnocovať

• Fáza: Akčný plán

pre každý tovar osobitne, podľa jednotlivých prvkov zásobovacej stratégie, zamerať sa na strategický tovar. Vypracovanie algoritmu, ako sa bude postupovať pri nákupe, zásobovaní a pod., podrobný plán

10.  Zásobovacia stratégia pre relevantné suroviny

• Dokonalé využitie existujúcich zdrojov
• Odhaľovanie nových zdrojov krytia potrieb (vyhľadávaním nových obchodných partnerov, aj prechod na substitučné materiály)
• Uzatváranie dlhodobých zmlúv
• Tvorba strategických zásob (u surovín, ktoré sú nevyhnutné pre plynulý chod výrobného procesu
• Využívanie existujúcich trhov /odhaliť každú rezervu vo svoj prospech
• Spätné získavanie (regenerácia) vstupných materiálov /opätovné použitie

11.  Zásobovanie synchrónne s výrobou

Prečo to treba vybudovať:

•  každá nadmerná zásoba spôsobuje zvyšovanie nákladovosti výroby
•  cieľový stav udržiavania zásob
•  viaczdrojové zásobovanie vyvoláva konkurenciu P na stane ponuky
•  faktory ceny (pomer P a D, intenzita konkurencie, výrobné N)
•  inovácie zavádzajú výrobcovia, ktorí majú istotu

Je to stav, kedy sa materiál synchrónne nakupuje podľa potreby výroby, cieľom sú minimálne, alebo žiadne zásoby. K riešeniu bola vyvinutá zásobovacia stratégia Just-In-Time.

12.  Modely zásobovania synchrónne s výrobou

• individuálne zásobovanie v prípade potreby /materiály zabezpečujú až vtedy, keď ich treba, predchádza sa tvorbe N na sklad., viazanosti Kapitálu
• problém – nedôjde dodávka = zastavenie výroby = robíme iba menej relevantných surovín
• zriaďovanie zásob – zriaďujú sa sklady ale zbytočne to viaže K, výroba sa stáva nezávislou na obchodných partneroch, doprave, politickej situácii
• zásobovanie synchrónne s výrobou = príchod materiálu kopíruje výrobu

3 základné modely:

1. Priame odvolávky

Materiálové požiadavky sa zadávajú až po skutočných objednávkach od zákazníka. Tento model je vhodný tam, kde ide o kusovú výrobu /napr. v stavebníctve.

• Rámcová dohoda – vymedzenie predpokladaných kapacít a potrieb podľa sortimentu skupín na ¼-ročnej báze
• Rámcová zmluva (kontrakty) – exaktne sa udrží vlastný výrobný plán
• Priama odvolávka – presne určuje množstevné a časové požiadavky naplánované v rámcovej  zmluve

• Umiestnenie dodávateľov v blízkosti prevádzky odberateľa

Tento model je možný pri výstavbe nových prevádzkových priestorov oboch obchodných partnerov. Je vrcholom synchrónu (keď vo výrobe potrebujem, mám).

• požiadavky nakupujúcich (odberateľov)
• zaistená neobmedzená spoľahlivosť
• odstránenie skladovania
• dlhodobé konkurencieschopné ceny
• vyriešiť dopravné problémy
• zaistiť dlhodobé zmluvy
• požiadavky predávajúcich (výrobcov, dodávateľov)
• vybudovanie dostatočných kapacít
• hospodárnosť nezaťažiť skladovaním
• nízke dopravné N
• dlhodobé zmluvy
• všeobecný algoritmus riešenia
• zosúladenie kapacít  – oboch obchod. Partnerov
• určenie plánovacieho obdobia (ročne)
• zosúladenie technologického času (zásobovanie výrobcu)
• spresnenie požiadaviek (3 mesačne)
• každodenné požiadavky na výrobcu (asi 10 dní)
• adaptabilný logistický systém

Minimalizácia porúch vyžaduje:

• možnosť pohotovej náhrady
• pripravenosť náhradných zariadení
• rezervné dopravné kapacity

Výhody odberateľov:

• zjednodušenie zásobovania
• nižšie investície
• zníženie skladových N
• zvýšenie pružnosti (flexibility)
• redukovanie správnych N

Výhody dodávateľov:

• zjednodušenie riadenia výroby
• odpadnutie riadenia expedície
• minimálne predzásobenie surovinami
• žiadne skladovanie
• redukovanie správnych N

Uvedený model nemožno používať, ak sú:

• veľké vzdialenosti dodávateľa a odberateľa
• výrazná mnohotvárnosť  typov a súčastí
• nevhodná výrobná štruktúra (iba pri kusovej výrobe, nie pásovej)

• Spoločné riadenie zásob

Pri tomto modeli sa dodávky sústreďujú do špedičných skladov na báze odvolávok

Filozofia:

• Výrobcovia (V1, V2, V3, V4)
• Odberatelia (O1, O2, O3, O4, O5)
• Špeditér (Š)

Pred zavedením špedičných skladov

Po zavedení špedičného skladu – Špedičný sklad – súhrnne sumarizuje požiadavky odberateľov

Cieľom spoločného riadenia zásob je:

• medzipodniková optimalizácia materiálových tokov a redukovanie informačných tokov

Zásady zavedenia modelu:

•  kooperácia dodávateľov, odberateľov a špeditéra
•  dobrovoľná účasť
•  zásoby a technickú prevádzku riešiť individuálne
•  špeditér musí mať dôveru oboch (dodávateľa aj odberateľa)
•  špeditér musí byť schopný poskytnúť informácie
•  likvidačné a špedičné N uhrádzajú odberatelia
•  zjednodušenie kontroly

13.  Zásobovanie závislé na charakteristických súčastiach – ABC analýza

Metóda ABC je založená na poznatku, že relatívne malá časť celkového počtu nakupovaných materiálov reprezentuje podstatný objemový (hodnotový) podiel obstarávaných materiálových vstupov. Pomocou tejto metódy sa rozdelia nakupované množstvá materiálových vstupov podľa ich relatívneho podielu na celkovej hodnote nakupovaných materiálov. Má širšie využitie nielen v celom procese riadenia zásob, ale aj v iných oblastiach rozhodovacích činností logistiky, napr. v skladovom hospodárstve.

ABC analýza prebieha pri členení materiálu podľa hodnoty ročnej spotreby v 3 stupňoch a grafické znázornenie sa realizuje pomocou Lorenzovej krivky:

• Zistenie finančnej hodnoty ročnej spotreby pre každú materiálovú položku (nákupná al. zúčtovacia cena) a zatriedenie podľa zostupného poradia
• Výpočet %-tuálnych podielov materiál. položiek na celkovej spotrebe a určenie zostupnej %-tuálnej kumulatívnej početnosti
• Zistenie %-tuálnych podielov množstva každej materiálovej položky na celkovom počte položiek
• Definovanie medzitriednych intervalov (skupina materiálov A,B,C) %-tuálnych podielov jednotlivých skupín

• materiál A – nekupujeme ho veľa, ale viaže veľkú časť nášho kapitálu. Ak podiel medzi hodnotou a množstvom je výrazne nad 1
  • materiál B – množstvo a hodnota sú významné. Ak pomer medzi hodnotou a množstvom je percentuálne asi 1
  • materiál C – môže byť aj veľké množstvo, ale hodnota je malá. Ak pomer medzi hodnotou a množstvom je menej ako 1

Pri zásobovaní treba ešte rešpektovať:

• reprodukčný čas
• početnosť technologických zmien
• životnosť a starnutie
• náklady na chýbajúce množstvo
• minimálne alebo poistné zásoby
• počet a vzdialenosť miest spotreby v podniku

14.  Právne aspekty zásobovanie synchrónneho s výrobou

• špecifikácia materiálov a zaistenie kvality
• zapojenie východzích dodávateľov
• formy a nástroje
• plán predzásobenia a plán dodávok
• doba platnosti zmluvy
• ceny
• dohodnuté penále
• vytvorenie informačno-technických predpokladov
• zachovanie tajomstva
• všeobecné nákupné podmienky

Zásady (pravidlá) rokovania s dodávateľmi:

• Zásada kompromisu
• Zásada riešenia problémov
• Zásada získania dôvery
• Zásada prekonávania „slepej uličky“

                                                                                                                                          III.            KAPITOLA

1.      Zadávanie objednávky

• telefonicky
• písomne (všeobecný, vlastný formulár)

Postup riešenia objednávok

• číslovanie poradia objednávok
• objednávky v dvoch exemplároch (dodávateľovi, doma)

časový moment objednania = začiatok obstarávacieho procesu, čas kedy začať s konkrétnymi nákupmi materiálu = rozdiel času spotreby jednej dodávky (Ts) a obstarávacieho času (To)

Ti = Ts – To

Obstarávací čas = časový interval, ktorý sa začína časovým momentom objednania a končí sa momentom, keď obstaraný materiál príde do skladu nakupujúceho P

Na určenie časového momentu objednania vplýva:

• čas spotreby = čas, za kt.sa spotrebuje dodané množstvo materiálu, vyrátame ho na základe dennej spotreby materiálu  Ts = Qd/qi
• objednávací čas (t1) = čas. interval potrebný na vybavenie objednávky
• dodací čas (t2) = čas, kt. potrebuje dodávateľ na realizáciu prijatej objednávky
• prepravný čas (t3) = závisí od vzdialenosti dodávateľa a od zvoleného spôsobu prepravy
• manipulačný čas príjmu materiálu na sklad (t4)
• poistný čas (t5) = časová rezerva, veľkosť určujú:
• dochvíľnosť, s akou dodávatelia plnia objednávky
• oneskorenie, ktoré sa môže vyskytnúť pri preprave
• objednaný Tovar nemusí byť k dispozícii
• iné časy (t6)
• celkový obstarávací čas: T0 = t1+t2+t3+t4+t5+t6

Množstvo materiálu na sklade, pri ktorom je potrebné objednanie ďalšej dodávky:

q= T0 x qi

2.      Hmotné a informačné toky pri príjme tovaru obr. 9 str. 44

3.      Informačný systém musí obsahovať:

• aktuálnu disponibilitu zásob
• včasnú signalizáciu nedostatočných al. nadmerných zásob
• doby pobytu materiálu na sklade
• množstvo a hodnotu uskladneného T
• príjmového a výdajové operácie
• inventúry
• ekonomické hodnotenie

4.      Usporiadanie činiteľov príjmu tovaru

• Pôsobenie vplyvu sortimentu tovaru (stav tovaru, tvar, veľkosť, rozmery, faktory hmotnosti, citlivosť, rozsah zásielok, časové rozloženie zásielok, manipulácia s tovarom, kontrola tovaru, vybaľovanie
• Priestorové usporiadania vstupu tovaru
• Stavebné riešenie (stanovenie potrebných plôch, stanovenie objektov, usporiadania nakladacích a vykladacích zón, inštalácia, predchádzajúce konštrukčné úpravy, bezpečnostné a ostatné konštrukčné stavebné prípravné práce
• Technické vybavenie (dispozičné a skladovacie zariadenie, dopravné vybavenie a dopravné systémy, kontrolné a meracie zariadenie, likvidácia odpadov)
• Organizácia (začlenenie do podnikovej organizácie, vymedzenie úloh, vymedzenie postupov a procesov, pravidlá informačných a dokladových tokov, doba predĺženia na vstupe tovaru)

5.      Formy prijímania tovaru

• Centralizovaná – používa sa preto, lebo umožňuje: lepší prístup ku skladovaniu – dodávky sa realizujú obyčajne prostredníctvom nákladných áut alebo po železnici, kontrola kvality, kontrolná funkcia)
• Decentralizovaná – možno ju uplatniť: ak nie je potrebná vstupná kontrola, malý rozsah skúšok, nie je nutné realizovať výberovú kontrolu, výroba vyžaduje veľké množstvo materiálu a potenciál úspory nákladov je kompenzovaný priamymi dodávkami

                                                                                                                                          IV.            KAPITOLA

1.      Funkcia dopravný zariadení

• Preberanie a zostavovanie prepravovaných materiálov s cieľom urýchliť ich odbavovanie a manipuláciu s nimi
• Ochrana tovaru proti poškodeniu, krádeži a iným spôsobom znehodnotenia
• Manipulovateľnosť, uskutočňovanie dopravných operácií a disponibilitu s tovarom
• Skladovateľnosť, dopravné zariadenie v podtate slúži ako sklad tovaru počas jeho prepravy
• Nositelia informácií, ktoré majú podobné cesty ako samotný tovar, ae bez ktorých by neboo možné ďaľšie upotrebenie v rozhodovacom procese

2.      Štruktúra pomocných dopravných prostriedkov

Palety:

•  ploché: jednoduché, s ukladacím ramenom, s ukladacím rámom
  •  priehradkové: priehradkové (klanicové)
  •  uzavreté: box s mriežkou, box s plnými stenami, tank, sito

Zásobníky:

•  skrine: mriežkové, plnostenné
  •  priehľadné skrine: mriežkové, plnostenné
  •  kartón
  •  ostatné ochranné balenia

Čo do formy nestabilné zásobníky: vrecia, sáčky

Ostatné nakladacie prostriedky

3.      Požiadavky na voľbu dopravných zariadení:

• Minimalizácia hmotnosti
• Minimalizácia mnohotvárnosť
• Možnosť vytvárania dopravných reťazcov
• Zvyšovanie bezpečnosti tovaru a realizácie prepravy
• Plánovanie účelných nakladacích jednotiek
• Minimalizácia plochy

4.      Kritéria voľby dopravného systému

Kritéria nákladov:

• Náklady na prepravovaný tovar
• Vedľajšie dopravné náklady
• Manipulačné náklady
• Ostatné logistické náklady
• Nákladové efekty mimo okruh logistiky

Kritériá výkonov:

• Dopravné časy
• Dopravná frekvencia
• Technická prevádzkyschopnosť dopravnej siete (hustota siete)
• Pružnosť
• Východzie a koncové body dopravy
• Spoľahlivosť
• Vedľajšie výkony

5.      Systém tovarovej dopravy Obr. 13 str. 53

6.      Cestná doprava

najvýznamnejší nositeľ prepravy materiálov, najrozšírenejšia forma dopravy v Európe (hustá cestná sieť)

• výhody: nezávislosť na nakladacích a vykladacích miestach, vysoká flexibilita, menšie prestoje a doby čakania
• nevýhody: obmedzený objem prepravy, vylučovanie nebezpečných nákladov, závislosť na počasí

Na realizáciu činnosti je potrebné živnostenské (vnútroštátna), alebo koncesionárske (medzinárodná) oprávnenie (VPD doprava nepodlieha živnostenským ani koncesionárskym povoleniam.

7.      Železničná doprava

(okolo 3000 km v SR, z toho 1500 km elektrifikovaných) najhustejšiu železničnú sieť majú Maďarsko, Belgicko

• Výhody: realizácia veľkotonážnych zásielok, možnosť prepravy nebezpečných nákladov, vyššia bezpečnosť, nižšie N
• Nevýhody: viazanosť na cestovné poriadky, nižšia rýchlosť, viazanosť na miesta nakládky a vykládky

8.      Lodná doprava

V rámci SR iba Dunaj a čiastočne Váh (spolu 172km). Môže byť vnútrozemská, námorná (trampová -špecializovaná, príležitostná, linková – presne stanovené trate s plánovitou obsluhou)

• Výhody: nízke N, vysoká hromadná kapacita, preprava voľne vloženého substrátu
• Nevýhody: nízka prepravná rýchlosť, obmedzenosť siete (dopravných tratí), zvýšené N na vykládku a nakládku

9.      Letecká doprava

• Výhody: vysoká prepravná rýchlosť a kapacita –/ ale samotný let tvorí len 10% času prepravy, zvyšných 90% – manipulácia, colné odbavenie, čas spojený s odletom a pristávaním/, nezávislosť na intenzite dopravy, nižšia závislosť na počasí
• Nevýhody: vysoké prepravné N, obmedzenosť miesta určenia

10.  Kombinovaná doprava

Spája silné  stránky jednotlivých druhov dopravy pri minime nevýhod

• Výhody: max. využitie predností jednotlivých dopravných prostriedkov
• Nevýhoda: celková doba prepravy je dlhšia (kvôli prekládkam, čakacím dobám v miestach prekládky, viazanosti  cestovným poriadkom
• kombinovaná kontajnerová doprava – preprava v kontajneroch pomocou rôznych dopravných prostredkov
• kombinovaná doprava (dvojča) – kombinácia medzi železničnou a cestnou dopravou, napr. kamión sa odvezie vlakom z NR do Londýna a odtiaľ už ide sám ďalej
• trajektová doprava – po súši cestným alebo železničným médiom, ktoré vstupujú na trajekt bez priamej vykládky
• dopravné systémy LASH (Lighter Aboard Ship) – námorné lode preberajú na palubu ľahké prepravné člny používané vo vnútrozemnej lodnej doprave

11.  Potrubná doprava

Prepravujú sa tekuté alebo plynné materiály (voda, nafta, plyn), nasadenie iba v prípade kontinuálnej prepravy, dopravné cesty, zariadenia a prostriedky tvoria jednu integrovanú jednotku

• Výhody: vysoká spoľahlivosť, vysoká ochrana T, žiadne nároky na krajinné územie, minimálne nebezpečenstvo znečistenia životného prostredia, nízka hlučnosť, nízke prevádzkové N
• Nevýhody: vysoké investičné N, nízka prispôsobivosť, špecifickosť prepravy

12.  TIR:

Zmluva o colnom tranzite

Základné zásady TIR:

1. preprava tovaru v colne bezpečných vozidlách
2. cla a dane budú zaistené medzinárodne platnou zárukou
3. tovar doprevádzaný medzinárodne uznávaným karnetom (medzinárodne unifikovaný colný dokument)
4. kontrolné opatrenia colných úradov krajiny vývozcu sú uznávané v tranzitných krajinách i krajinou určenia

Hlavné výhody systému TIR:

1. vylúčenie prehliadok v tranzitných krajinách
2. záruka iba od Slovmad Slovensko
3. medzinárodné prepravné operácie sa uskutočňujú  na základe jediného dokladu
4. znižuje sa zdržanie dopravcov na hraniciach

Systém UN/EDIFACT zabezpečuje elektronickú výmenu dát pre správu obchodu, dopravu

13.  logistiku pohybu tovarov

Je významnou práve v riešení priestorovej a časovej disproporcie medzi výrobou, obchodom a spotrebou. Rôzne technologické prepravné systémy sa zjednodušujú do 1 komplexu = posledný stupeň zjednodušenia = multimodálny prepravný reťazec

Znaky multimodálneho prepravného reťazca:

1. koordinácia prepravnej kombinácie
   1. režim zodpovednosti
   1. funkčnosť a efektívnosť
   1. flexibilita

(pohyb peňazí by mal tvoriť multimodálny reťazec)

14.  logistiku toku informácií

K pohybu tovaru sa viažu následné informácie:

• informácie predbiehajúce tovar – oznamujú jeho príchod
• informácie sprevádzajúce tovar – charakterizujú jeho druh, množstvo, odosielateľa, prijímateľa
• informácie, ktoré nasledujú za pohybom tovaru – opačný smer (potvrdenie príjmu, reklamácie, dotazy

Využívajú sa čiarové kódy: číselné, číselné so zvláštnymi znakmi, alfanumerické

15.  Postavenie a funkcie špeditéra:

Špeditér je odosielateľom, prepravcom aj príjemcom tovaru, pritom však pracuje na účet príkazcu (výrobcu, obchodnej alebo inej sprostredkovateľskej firmy).

Druhy špedičnej činnosti:

• relačný systém – špeditér je dobre informovaný o oblasti, kde sa dopravuje. Väčšinou sa orientuje na určitú oblasť (arabské krajiny a i.). Nevie veľmi, ako s tou zásielkou zachádzať.
• komoditný systém – špeditér sa orientuje na dopravu určitej komodity, nezáleží na tom kam.

Povinnosti špeditéra:

• v špeditérskych činnostiach postupovať s odbornou starostlivosťou
• dodržiavať príkazy a inštrukcie príkazcu
• vybrať a realizovať najvhodnejší spôsob prepravy
• správne vyplniť všetky dokumenty
• včas informovať príkazcu o vzniknutých problémoch
• venovať odbornú starostlivosť vybaveniu príkazu

16.  Vnútropodnikové dopravné systémy:

Sú určované:

• prepravovaným substrátom – aké zariadenie aplikujem,
• prepravnou intenzitou,
• prepravnou trasou (cestou),
• zákonodarnými ustanoveniami – ustanovenia podniku.

Dopravné prostriedky:

1. kontinuálne – nepretržité (pás)
2. nekontinuálne – musia prísť k materiálu, naloží sa, odvezie a vyloží

1. Kontinuálne dopravníky:
2. výhody:
   1.  permanentná dopravná pohotovosť
   1.  nižšia potreba pracovných síl
   1.  možnosť automatizácie
   1.  využitie potenciálu výroby
3. nevýhody:
   1.  trvalá a stabilná inštalácia
   1.  nízka flexibilita
   1.  vysoká finančná náročnosť

Druhy kontinuálnych dopravníkov: postupujúce stoly, valčekové dráhy, kotúčové dráhy, pásový dopravník, kruhový dopravník, reťazový dopravník, sklzy, slimákový dopravník, korčekové elevátory atď.

• Nekontinuálne dopravníky:
• výhody:
  •  vysoká flexibilita – rôzne druhy materiálu
  •  vysoká pohyblivosť
  •  priestorové využitie
  •  nižšie investičné náklady
• nevýhody:
  •  vyššie prevádzkové náklady
  •  väčšie manipulačné problémy
  •  vyššie požiadavky na pracovné sily

Druhy nekontinuálnych dopravníkov: zdvíhacie zariadenia, regálové dopravné prostriedky, pozemné dopravné prostriedky, elevátory atď.

17.  Faktory a cieľové veličiny vnútropodnikového dopravného systému obr. 14 str. 63

18.  Voľba dopravných prostriedkov

• princíp výroby = v kusovej výrobe iba pozemné dopravníky, lebo je treba realizovať dlhé okružné jazdy, smerom ku sériovej a hromadnej výrobe stúpa význam kontinuálnych dopr.systémov
• technické kritéria hodnotenia = prepr.množ., za čas 1, hmotnosť prostriedku, rýchlosť,….
• nákladovosť

                                                                                                                                             V.            KAPITOLA

1.      Vysoké/nízke zásoby

Zásoby spôsobu tieto problémy:

• Kapitál vložený do zásob môže chýbať pri financovaní investícií
• Zásoby skrývajú mnohé prevádzkové problémy
• Nízke zásoby sú dobrým indikátorom hospodársky zdravého podniku
• Zásoby nie sú zdrojom majetku, ale jeho nepriateľom
• Manažment zásobovania je základom pre všetky ostatné úrovne podnikového manažmentu

Vysoké výrobné zásoby umožňujú:

• Výrobu bez prestojov
• Spoľahlivé dodávky a dodávkový cyklus
• Preklenutie porúch v dodávkovom systéme
• Ale vysokú nákladovosť!!!!
• Vysoké využitie výrobných zariadení
• Efektívny výrobný proces
• Využitie pracovných síl

Nízke zásoby donášajú:

• Problémové procesy vo výrobe
• Nevyvážené využitie výrobných kapacít
• Nedostatočnú pružnosť výroby
• Nízke N celého procesu výroby!!!
• Možnosť nesplnenia termínov
• Možnosť zlyhania systému

2.      Podstata skladovania

Skladovanie sa zaoberá všetkými rozhodnutiami o stave zásob, ktoré majú vplyv na ich výšku a preto môžeme hovoriť o manažmente zásobovania.

Komplexný systém skladovacích a komisionárskych činností

3.      FUNKCIE SKLADU:

1. vyrovnávacia – zabezpečuje súlad medzi vstupom materiálu a jeho potrebou vo výrobnom procese
2. zabezpečovacia – rieši poistnú zásobu (na preklenutie mimoriadnych požiadaviek)
3. kompletizačná – materiály na trhu nezodpovedajú konkrétnym výrobno-technickým požiadavkám = sklad musí riešiť súlad mate. s jeho potrebou
4. špekulačná – napríklad docielenie množstevných rabatov
5. zušľachťovacia – nevyhnutné technologické procesy, ktoré prebiehajú  (kvasenie, zretie, sušenie)
6. substitučná – treba zadefinovať, aké materiály sa môžu použiť ako náhradné

4.      Druhy skladov obr. 16 str. 68

5.      Typy skladov pre kusový tovar

1. blokové a riadkové sklady:
2. výhody – flexibilita, investičné náklady, využitie plochy, menej personálu, bezporuchové
3. nevýhody – aplikácia mechanizácie preberania produktov, riadenie a kontrola
4. sklady s priehradkovými regálmi
5. výhody – prístup tovaru, prevádzkyschopnosť, kontrola, bezporuchovosť
6. nevýhody – manipulácia, pracovné náklady, potreba plôch, použitie mechanizácie
7. paletové regálové sklady – najvýhodnejšie sklady
8. výhody – využitie priestoru, flexibilita, mechanizácia, prístup k tovaru, komisionárstvo
9. nevýhody – pracovná náročnosť, vznik porúch
10. špeciálne podstavce – A stojany, krakorcové regály, stromčekové regály, voštinové regály
11. výhody – využitie plochy, dobrá manipulácia
12. nevýhody – využitie mechanizácie
13. sklady so spádovými regálmi – šikmé – na jednej strane hore sa nakladá, na druhej strane sa vykladá
14. výhody – využitie plochy, možnosť mechanizácie
15. nevýhody – prístup k tovarom, poruchovosť
16. sklady s posuvnými regálmi
17. výhody – vyťaženie plochy, možnosť chaotického uloženia tovaru, bezpečnosť
18. nevýhody – nízka obrátkovosť, nemožnosť automatizácie
19. sklady s obehovými regálmi
20. výhody – vyťaženie plochy, možnosť chaotického uloženia tovaru
21. nevýhody – problémy automatizácie, obmedzenosť komisionárstva, zložitý prístup k tovaru
22. regálové sklady typu paternoster
23. výhody – vysoké vyťaženie plochy, uplatnenie mechanizácie, prístup k tovaru, ochrana tovaru
24. nevýhody – menšia flexibilita, vysoké investičné náklady
25. skladovanie na kontinuálnych dopravníkoch – relevantné iba pre okruh medziskladovania vo výrobnom procese

6.      Klasifikácia zásob

1. Obratová zásoba je zásoba, ktorá uspokojuje očakávanú potrebu v priebehu jedného dodávkového cyklu. Vzniká pôsobením činiteľov:

1. nesúlad medzi výrobou a spotrebou
2. nesúlad v intenzite výroby a spotreby

Základný model zásob: 71 str.

S – množstvo

Q – výška dodávky

B₀ – bod objednávky

T₁ – doba dodávky

T_cykl – dodávkový cyklus

• Poistná zásoba vzniká zámerne. Dôvodom je skutočnosť, že v hospodárskej praxi obyčajne nemožno dopredu stanoviť s úplnou istotou ani priebeh budúcej spotreby, ani priebeh dodávok. Poistná zásoba má čeliť obom týmto neistotám a zabezpečovať upokojenie potreby.  Je to časť celkovej zásoby, ktorá má zabezpečiť uspokojenie potrieb, náhodných odchýlok potreby pre chod podniku a dodávok materiálu od obchodných partnerov.

Teoretické modely prístupu k poistnej zásobe:

• spotreba ani dodací čas nekolíšu, sú konštantné
• spotreba kolíše, dodacia doba je konštantná
• spotreba je konštantná, dodacia doba kolíše
• spotreba aj dodacia doba kolíšu

• Dopravná zásoba predstavuje suroviny, výrobky a polovýrobky, ktoré sú na ceste z jedného miesta v logistickom reťazci na nasledujúce miesto.

Výška prepravných zásob závisí od veličín:

• od veľkosti dopravnej dodávky
• od času dopravy

Dt = D/T x t

Kde:

Dt je priemerná dopravný zásoba

T počet časových jednotiek za rok,

D je dopyt za rok

t – je súhrnný čas dopravy jednej jednotky

• Zásoba nedokončenej výroby: reprezentuje súhrn materiálov, súčiastok a čiastkových súprav, pre ktoré bol vydaný pracovný príkaz k výrobe, ale ich dohotovenie nie je ešte ukončené.

Priebežná výrobná doba je tvorená:

• čakacou dobou
• časom spracovania (čas vykonania výrobných operácií)
• zriaďovacími časmi (nastavenie strojov po inej výrobe)
• technologická zásoba: je také množstvo produktov, na ktorých síce už boli výrobou ukončené všetky pracovné operácie, ale neprebehli všetky technologické procesy.

• špekulatívna zásoba: súvisí s cenovými výkyvmi na trhu zásob. Tovar sa skladuje v dôsledku špekulácie súvisiacej s vývojom cien. Jej výška závisí od očakávanej zmeny ceny pričom sa rešpektuje úspora nákladov vyplývajúcich z pohybu cien na zásobovacom trhu.

7.      Základné riešenie poistnej zásoby – str. 73

8.      Štruktúra stavu zásob

Základné problémy zásobovania:

• aký tovar sa má skladovať
• aké množstvo skladovať z daného druhu
• koľko sa má objednať na doplnenie zásob
• kedy sa má objednať doplnenie zásob

Stredný stav zásob – nezahrňuje sa poistná zásoba.

Priemerný stav zásob – započítava sa aj poistná zásoba.

Bod objednania – vymedzuje stav zásob pre prevádzku postačujúci na čas medzi objednávkou nákupu (bodom objednania) a jej dostupnosťou pre podnik.

Dobu medzi bodom objednania a dostupnosťou nakúpenej zásoby pre prevádzku podniku nazývame čas nákupu.

Objednávkový cyklus: Čas medzi dvoma bodmi objednania. Pozostáva z času potrebného na čas nákupu a doby počas, ktorej sa zakúpený materiál spotrebováva v prevádzke podniku až do stavu objednávkového bodu.

9.      Skladovacie Náklady

• Obstarávacie náklady – spojené s nákupom zásob alebo ich výrobou, fixné vzhľadom na série, premenlivé vzhľadom na jednotku (čím väčšie je nakupované množstvo, tým nižšie sú jednotkové náklady)
• Jednotkové náklady – fixné vzhľadom na jednotku, súvisia s udržiavaním zásob (N na uskladnenie, manipuláciu, poškodené zásoby, čisté kapitálové náklady…)
• Náklady z nedostatku zásob – vzniknú ak nie je materiál v okamihu potreby na sklade

10.  Systémy riadenie zásob

Zaoberajú sa riešením hlavných problémov

• Predikcia očakávaného budúceho dopytu
• Výpočet optimálnej veľkosti objednávky
• Stanovenie objednávacej úrovne
• Stanovenie poistenej zásoby

Viď graf 8 str. 79

Nezávislý dopyt – vzniká ľubovoľne a nemá vzťah k dopytu po iných druhoch výrobkoch. Metódy pre nezávislý dopyt: štatistická metóda, metóda časovo rozvrhnutého objednacieho okamžiku. Jeho výška sa nedá stanoviť so 100% istotou – stochastický dopyt

Závislý dopyt – charakterizuje stav, keď dopyt po určitom tovare je podmienený od požiadavky na iný druh tovaru. Metódy pre závislý dopyt: Metóda plánovania potreby dávok, Metóda plánovania potreby materiálu

11.  Objednávkový režim a systém hodnotenia a riadenia zásob

1. Pevný objednávkový režim = pevne stanovené termíny, nákladovo úspornejší, jeho plné využitie je možné iba v modeloch zásobovania synchrónneho s výrobou
2. Režim voľných objednávacích termínov = objednáva sa vždy, keď sa zásoba zníži na úroveň objednávkového bodu – nemusí sa presne odhadovať budúca spotreba

Riadenie zásob

• má riešiť, kedy objednať novú objednávku, aká má byť veľkosť dodávky, význam využitia množstevných výhod, začatie výroby a veľkosť výrobnej dodávky, dimenzie zásob
• zmyslom riadenia zásob je udržať zásoby na takej výške, ktorá umožní plynulý priebeh výrobného procesu pri najnižšej viazanosti finančných prostriedkov
• riadenie zásob spočíva v regulácii stavu a pohybu na sklade

12.  Alokácia a prevádzka skladu:

Výber stanovišťa distribučného skladu ovplyvňujú:

• servis zásobovania
• druh odbytovej oblasti
• vývoj D
• dopravné spojenie
• dopravné a skladovacie N
• pracovné sily

13.  Základné oblasti úloh skladu – Operácie skladu:

1. príjem tovaru – vykládka, identifikácia T, príjmová kontrola, príprava T na uskladnenie
2. sklad jednotiek – sú automatizovateľné, procesy pohybu sú tu v pozadí
3. baliarne – kompletizujú sa tu pripravené objednávky do vhodných expedičných jednotiek
4. výstup (expedícia) tovaru – príjem T z baliarne, odovzdanie, nakládka, prevažujú tu (ako aj pri príjme) procesy pohybu
5. správa skladu – „software skladu“ = 2 úlohy:
6. aby uskladňovacie a vyskladňovacie operácie prebiehali presne v určených časových lehotách, bez porúch a pri minimálnych nákladoch
7. aby boli presuny skladových produktov realizované bez prestojov s cieľom umožniť vhodnú kontrolu

Pre správne fungovanie skladu je nevyhnutné riešiť VPD (vnútropodnikovú) dopravu, treba zohľadniť aj vonkajšiu dopravu a integrovať ju do celku

14.  Komisionárske systémy

Komisionárske činnosti zahŕňajú výkony spojené so zložením určitých čiastkových množstiev jednotlivých druhov sortimentu z pripraveného celkového množstva na základe informácií o zadaných potrebách zákazníkom. Zmyslom komisionárstva je vybrať z materiálu uloženého na sklade druhy a ich množstvá podľa požiadaviek zákazníka a pripraviť ich k expedícii.

Funkcie komisionárskych systémov:

• pohotovostná  informácia o potrebách
• pohotovostná príprava skupín uskladneného sortimentu
• kontrolované preberanie čiastkového množstva z celkového pripravovaného pohotovostného množstva
• plánovitý postupový pohyb (tok) k odberu a odovzdanie
• odovzdanie čiastkových množstiev následným skladovacím inštanciám a potvrdenie realizovaného výkonu

Prvky komisionárskych systémov:

• komisionárske sklady (predstavujú objekty skladov, v ktorých sa skladujú tie druhy sortimentov tovarov, ktoré môžu byť predmetom komisionárskych zákaziek. Tieto sklady plnia tzv. prezenčnú funkciu. V komisionárskych skladoch sa tovary skladujú krátko, a to v malých množstvách a jednotkách. Zriaďujú sa v nich skladové zóny, ktoré uľahčujú proces komisionovania. Tvorba týchto skladových zón sa môže vytvárať na báze vlastnosti skladových druhov, sortimentu, štruktúry objednávok, alebo štruktúry zákazníkov. Záleží to od najfrekventovanejšieho charakteru výberu tovarov zo skladu.
• dopravné prostriedky zabezpečujú v komisonárskych skladoch pohyb materiálu
• pracovné sily (ľudský činiteľ)
• dispozičná úroveň
• úroveň kontroly a dozoru
• fyzická manipulácia
• komisionárske objednávky (zákazky)
• sériové vybavovanie zákaziek
• rozloženie zákazníckej objednávky
• interný zber zákaziek

                                                                                                                                          VI.            KAPITOLA

1.      Distribúcia

Pod termín distribúcia možno zahrnúť všetky činnosti spojené s prekonávaním priestorových, časových, kvantitatívnych a sortimentných rozdielov, ktoré vznikajú medzi sférou výroby a sférou spotreby z ekonomického hľadiska

Faktory:

• nesúlad doby výroby a doby spotreby,
• nesúlad lokality výroby a spotreby,
• nezhoda štruktúry výrobného a spotrebiteľského sortimentu,
• nesprávny systém informácií o trhu

Logistická distribúcia rieši nasledovne problémové okruhy trhového systému:

• voľbu distribučných ciest (distribučná politika),
• úrovne distribúcie,
• spôsob realizácie toku tovaru hmotného a nehmotného (technicky orientované toky).

2.      Úlohy distribúcie:

• Vytváranie hodnoty prostredníctvom operácií zmeny vlastníka tovaru medzi predávajúcim a kupujúcim
• Vytváranie rovnováhy medzi ponukou a dopytom

3.      Funkcie distribúcie:

Koordinačné funkcie –  riešia problémy vytvárania rovnováhy medzi výškou ponuky daného tovaru a objemom dopytu po tomto tovare.

Táto funkcia obsahuje v sebe nasledovné činnosti:

• zbieranie informácií o dopyte a ich odovzdávanie výrobcom,
• nadväzovanie kontaktov výrobcov s trhom,
• rozhodovanie o veľkosti výroby a jej umiestnení na trhu,
• uzatváranie transakcií kúpy a predaja (ponúkanie, rokovanie, prenos vlastníckych práv, regulovanie pohľadávok) a podpory predaja výrobkov poprípade inštitúcií.

Organizačné funkcie – spočívajú v prispôsobovaní štruktúry ponuky k štruktúre dopytu v zmysle kvality. Obsahujú nasledovné činnosti:

• dopravu,
• zušľachťovanie tovaru,
• skladovanie,
• obchodné spracovanie (triedenie, balenie, a pod.),
• zmenu sortimentu z výrobného na obchodný,
• predaj výrobkov sprostredkovateľom či užívateľom.

4.      Funkcie kanálov distribúcie

Tieto funkcie sú odvodené od cieľa a funkcií distribúcie. Ide o tieto úlohy:

• Výskum trhu, získavanie informácií, nevyhnutných pre plánovanie a podporu predaja tovaru.
• Podpora odbytu, vývoj a rozširovanie presvedčivých informácií o výrobku.
• Získavanie kontaktov vyhľadávanie, kontaktovanie a spájanie potenciálnych odberateľov.
• Transformácia ,prispôsobovanie a tvorba ponuky potrebám zákazníka (premena sortimentu z výrobného na obchodný).
• Rokovanie, dosahovanie dohody o podmienkach prevodu majetku, vlastníctva (legislatíva).
• Marketingová logistika, doprava, skladovanie tovaru (fyzická distribúcia).
• Financovanie, zaobstaranie a využitie finančných prostriedkov na pokrytie nákladov spojených s odbytovými činnosťami

5.      Koncepcie  distribučnej logistiky

• Tradičná koncepcia – chápe distribučný kanál ako vnútornú štruktúru podnikov, ale aj štruktúru  externých inštitúcií, za pomoci ktorých je výrobok premiestňovaný od výrobcu k spotrebiteľovi.
• Systémová koncepcia – definuje distribučný kanál ako „súbor po sebe idúcich článkov (inštitúcií alebo osôb), prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje premiestňovanie jedného alebo viacerých tokov spojených s marketingovou činnosťou

6.      Kľúčové faktory dodávateľského reťazca:

Zásoby (úroveň zásob musí byť adekvátna, aby poskytovala prijateľné zákaznícke služby, ale dostatočne nízka, aby minimalizovala náklady reťazca)

Náklady (znižovanie nákladov nie jednotlivých členov reťazca, ale celkových konečných nákladov celého reťazca)

Informácie (nástroj, ktorý výrazne pomáha zvyšovať konkurenčnú schopnosť)

Služby zákazníkom (minimálna úroveň – spoľahlivosť, presnosť a plnenie dodávok podľa objednávky, vyššia úroveň – citlivá na špeciálne potreby zákazníkov, najvyššia úroveň – zvyšovanie pridanej hodnoty pre dôležitých zákazníkov)

Vzťahy (zameranie sa na spoluprácu v plánovaní stratégie a taktiky a spoločne sa podieľať na riziku a na celkových ziskoch)

7.      Typológia kanálov distribúcie

1. Prítomnosť sprostredkovateľov (účastníkov) v kanály distribúcie:
2. priamy (prítomnosť sprostredkovateľov nulová),
3. nepriamy (rôzna prítomnosť sprostredkovateľov).
4. Počet sprostredkovateľov v distribučnom kanály:   
5. krátky,
6. dlhý.
7. Počet sprostredkovateľov na tej istej úrovni distribučného kanála:
8. úzky,
9. široký.
10. Zložitosť kanála distribúcie
11. jednoduchý,
12. zložitý (komplexný).
13. Druh tokov, ktoré sa prostredníctvom kanála premiestňujú:
14. transakčné,
15. vecné.
16. význam kanála pre výrobcu:
17. základný,
18. pomocný (podporný, doplnkový).
19. Charakter vzťahov medzi účastníkmi kanála:
20. konvenčný (voľný),
21. integračný,
22. kontraktačný (zmluvný),
23. korporačný (vlastnícky),
24. administratívny.
25. Použitie distribučného kanála:
26. jeden distribučný kanál,
27. multikanálový distribučný systém.
28. Smer toku tovaru:
29. vpred (výrobca – spotrebiteľ),
30. spätný (spotrebiteľský odpad k výrobe).

8.      Druhy distribučných kanalov

Priamy kanál skladá sa z výrobcu, ktorý uplatňuje sám tovar na trhu, predáva svoj výrobok priamo spotrebiteľovi.

• Výhody: rýchla a priama, neskreslená informácia o trhu, bezprostredná a stála kontrola nad uzatváranými transakciami, možnosť pružnej reakcie na zmeny v dopyte.
• Nevýhody: nutnosť realizovania veľkého počtu transakcií, udržiavať vysoké zásoby výroby, pripravenosť realizovať služby, servis, nízka možnosť expanzie výrobku, nízka atraktivita pre obchodného partnera

Nepriamy kanál distribúcie sa skladá z výrobcu, realizujúci tovar na trhu prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľov, ktoré na seba čiastočne alebo úplne preberajú činnosti spojené s distribúciou a tým i náklady a riziko.

• Výhody: umožnenie realizovať zisk, ktorý je výsledkom špecializácie, dlhej stupnice vykonávaných činností, stability obchodných kontaktov, umožnenie expanzie výrobkov na dovtedy neobsadené segmenty.
• Nevýhody: malý vplyv na stanovenie ceny, žiadna kontrola tovaru, žiadna komunikácia so spotrebiteľom, veľký počet obchodných stupňov

Konvenčný kanál distribúcie je charakteristický tým, že miera integrácie činností účastníkov kanála je malá a nie je trvalá. Každý účastník odbytového kanála sa snaží maximalizovať svoje výsledky často i na úkor výsledku distribučného kanála ako celku

Integrované distribučné kanály – sa skladajú z výrobcov, veľkoobchodníkov, maloobchodníkov a iných integrátorov. Spolupracujú tak, že vytvárajú jeden systém po vertikále. Zmyslom ich vzniku je kontrola činností účastníkov kanála v záujme konečného cieľa tvorby distribučného kanála

Korporačný vertikálny distribučný kanál – zjednocuje po sebe idúcich účastníkov výroby a distribúcie pod jedným vlastníkom

Kontraktačný kanál distribúcie – vzniká na báze dohovoru medzi nezávislými účastníkmi kanála, účelom je ekonomická výhodnosť pri tvorbe spoločnej ponuky výrobkov na trhu

Administratívny kanál distribúcie – vytvárajú účastníci, ktorí majú rovnaké záujmy Pre realizáciu týchto záujmov sa spájajú pod vedením jedného z nich .

Horizontálny kanál distribúcie vzniká spojením účastníkov distribučného kanála na jednej úrovni. Zmyslom je využitie príležitosti, ktorá vznikne na určitom segmente trhu

Spätne orientovaný kanál distribúcie zabezpečuje spätný pohyb, ktorý vzniká pri distribúcii a spotrebe výrobkov konečnými spotrebiteľmi.

9.      Výber kanála distribúcie

O výbere rozhoduje veľa činiteľov:

• Veľkosť a špecifikum cieľového trhu
• Charakteristické vlastnosti výrobku

Náklady na distribúciu

• Ekonomický potenciál a imidž výrobcu ako aj sprostredkovateľa
• Skúsenosti v oblasti doterajšej spolupráce s účastníkmi kanála

Spotrebiteľský panel

Vo všeobecnosti je stálou reprezentatívnou vzorkou domácností, ktoré každý týždeň sledujú nákup určitých výrobkov pre výživu a domácnosť. Panelom sa sledujú nasledovné údaje: množstvo, miesto nákupu, cena. Panel spotrebiteľov poskytuje účastníkom informácie a umožňuje poznať:

• Znalosť trhu v danom období, ako aj jeho vývoj
• Štruktúru trhu, podľa zvolených kritérií (množstva, rozsahu, objemu, spotrebiteľa)
• Znalosť podľa rôznych distribučných okruhov (obchodného územia)
• Nákupné chovania a zvyklosti spotrebiteľov (frekvencia nákupu, vernosť značke a pod.)

Panel distribútorov je doplnkom k panelu spotrebiteľov a umožňuje sledovať životný cyklus výrobku v štádiách distribúcie, účinnosť propagácie a ceny, kvalitu distribučnej siete a iné ukazovatele o ktoré má vlastník záujem.  Panely distribútorov poskytujú nasledovné informácie:

• Predaj spotrebiteľom, prostredníctvom priamej kúpy alebo sprostredkovane
• Objem, obrat, trhové podiely, mesačné obraty, numerickú a hodnotovú distribúciu
• Dopyt spotrebiteľov odzrkadľujúci určitú časť trhu alebo značku
• Predajné ceny určitého druhu tovaru
• Zásoby tovaru u maloobchodníkov ako i frekvenciu predaja a predajné plochy

Kritéria účinnosti kanála distribúcie

• Distribúcia numerická relatívne vyjadruje počet predajní, ktoré vedú každú zo skúmaných značiek výrobku v danej tovarovej triede k celkovému počtu predajní, ktoré vedú daný sortiment. Podiel týchto predajní je najvhodnejšie vyjadriť v percentách. Umožňuje posúdiť stupeň distribúcie danej značky a výrobku v distribučnom okruhu. Ukazovateľ charakterizuje počet predajní, kde je príslušný tovar distribuovaný. Informuje nás kde tovar môžeme ešte distribuovať.
• Distribúcia hodnotová vyjadruje podiel sledovaného produktu, značky na obrate výrobkov realizovanom predajňami, ktoré vedú danú tovarovú triedu, ktorého súčasťou je sledovaný produkt, či značka. Vyjadruje sa v pomernej hodnote najbežnejšie v %. Ukazovateľ dáva informáciu či značka sa predáva v rozhodujúcich predajniach. Distribúcia hodnotová je ukazovateľ kvality siete, ktorá umožňuje zistiť, či skúmaná značka je zavedená v skupine miest predaja za vysokú cenu („predražovateľov“) alebo v skupine miest predaja za nižšiu cenu.
• Distribučný stupeň (DS) je pomer medzi počtom bodov predaja (predajní), v ktorých by bolo možné ponúkať a predávať daný výrobok (Pm) a počtom bodov predaja (predajní), ktoré predávajú tento výrobok (Ps).
• Distribučná hustota (DH) je vyjadrením faktu, koľko obyvateľov v danej odbytovej oblasti (O) pripadá na počet predajní, ktoré predávajú daný výrobok (Ps).

Druhy distribúcie

1. Distribúcia extenzívna (hromadná, masová, univerzálna, otvorená) nadobudla štyri stupne uplatnenia, a to distribúcia:
2. obmedzená masová distribúcia. Výrobok sa uplatňuje temer vo všetkých maloobchodných predajniach niekoľkých rôznych typov,
3. masová distribúcia uplatňovaná v niektorých kategóriách predajní(potravinárskych). Tento druh distribúcie potom predpokladá, že tovar sa predáva vo väčšine predajní tejto kategórie na celom záujmovom území,
4. lokálna masová distribúcia, je miestny spôsob distribúcie v ohraničenom predajnom okruhu alebo v jednom predajnom mieste.

Pri tejto forme distribúcie je medzi rozsahom distribúcie a predajným úspechom priama väzba.

• Distribúcia selektívna (výberová) zabezpečuje uplatňovanie predmetov na trhu občasného a dlhodobého dopytu, premysleného nákupu za vysokú cenu, s vysokým podielom osobného predaja. Výberová distribúcia znamená výber výrobcu alebo len niektorých predajní.  Predajca musí klienta dokonale oboznámiť s prednosťami a funkčnosťou tovaru.

Aj u výberovej distribúcie platí pravidlo, že čo možno najširšie uplatnenie výrobkov je najvýhodnejšie. Výberová distribúcia je vlastne určitá stredná cesta medzi masovou distribúciou a exkluzívnou distribúciou.

• Distribúcia exkluzívna (výhradná, výlučná) , výlučne spočíva na reštriktívnom výbere sprostredkovateľa. Predaj určitého výrobku sa zveruje buď jednej alebo veľmi obmedzenému počtu organizácií na určitom území. Touto formou distribúcie sa obvykle distribuujú tovary, ktoré majú luxusný charakter, značkový, nesubstituovateľný tovar.

Exkluzívnu distribúciu možno použiť pre distribúciu tovaru, ktorý si:

• vyžaduje vysoký stupeň odborného predaja,
• potrebuje špecializované vystavovanie na vysokej aranžérskej úrovni,
• vyžaduje komplikovaný servis pred i po kúpe,
• veľmi často sa kupuje pre reprezentáciu.

Pri každom druhu distribúcie je veľmi dôležitá spolupráca výrobcu s distribútorom, avšak pri exkluzívnej distribúcii je táto viac než významná, pretože sa jedná ako o značku výrobcu, tak i o značku distribútora, obchodníka.

10.  Životný cyklus výrobku a náklady distribúcie

• Fáza uvedenia výrobku na trh (vysoké výdavky na reklamu, obrat a tržby sú malé)
• Rast predaja (extenzívna distribúcia, rast obratu predaja,
• Fáza zrelosti (obrat sa absolútne zvyšuje, tempo sa postupne spomaľuje, nové náklady na reklamu, inováciu, podporu predaja)
• Fáza nasýtenosti (stagnácia dopytu, pokles ceny, zisku)
• Fáza útlmu (výrobok treba vyradiť z výrobného programu)

11.  FAKTORY PODMIEŇUJÚCE SPÔSOBY DISTRIBÚCIE

K objektívnym činnostiam patria:

• počet obyvateľov  – pri vstupe výrobcu na trh nie je prakticky žiadny väčší vplyv na podniky, ktoré organizujú distribučné cesty.
• úroveň hospodárskeho vývoja krajiny, regiónu – v málo rozvinutých regiónoch sú distribučné cesty organizované nedostatočne pre nedostatok fin. prostriedkov.
• politické zriadenie – v centrálne riadených ekonomikách riadia cesty odbytu štátne orgány
• pohyb obyvateľstva – má najväčší vplyv, hlavne sťahovanie obyvateľov veľkých miest do predmestí.
• spoločenské zmeny – prejavujú sa hlavne zvyšovaním dôchodkov obyvateľstva, rastom voľného času a celkovým zvyšovaním životnej úrovne
• úroveň vzdelania – racionálnejšie nakupovanie, záujem o akosť, cenu, dizajn, funkčnosť a účelnosť
• meniace sa zvyky a zvyklosti spotrebiteľov – požiadavky na jednoduchú úpravu, túžbu po účelnosti a pohodlí urýchlili vznik dokonalých nákupných stredísk

K subjektívnym činiteľom patria:

• fyzická distribúcia,
• výskum odbytových ciest,
• stratégia  podniku.

Správne plánovanie fyzického odbytu vyžaduje pristupovať k pohybu surovín a fyzických zásob výrobkov, tak aby to prospievalo dlhodobým cieľom podniku. Cieľom fyzickej distribúcie je prepraviť správne množstvo materiálu na správne miesto a v pravý čas za minimálne náklady.

12.  Rozhodovanie o distribučných cestách a metódach

Kvantitatívne kritéria: objem obratu, finančné zdroje

Kvalitatívne kritéria: druh výrobku a jeho expedičná schopnosť, charakter trhu, spôsob dodávky

                                                                                                                                       VII.            KAPITOLA

VÝROBNÁ LOGISTIKA

1.      Plánovanie koncepcie výroby

1. Ciele plánovania koncepcie výroby:

Základným cieľom je vytvorenie podmienok pre zaistenie bezporuchového chodu výrobných procesov

Ciele plánovania koncepcie výroby:

• optimálne výrobne, materiálne a informačné toky,
• priaznivé podmienky pre pracovnú silu,
• efektívne využitie plôch a priestoru,
• vysoká pružnosť (flexibilita) budov, stavieb a zariadení.

Kvantifikovateľné kritériá cieľov:

• minimalizácia dopravných nákladov
• náklady na prevádzkové priestory
• náklady na rozmiestnenie pracovísk

Nekvantifikovateľné (konfiguračné) kritériá cieľov

• maximálna prehľadnosť,
• nízka početnosť porúch,
• vysoký stupeň pružnosti (flexibilita),
• priamočiary tok materiálu,
• humánne pracovné prostredie.
• Výrobný proces a jeho členenie
  • Podľa výrobného programu
• hlavný výr. proces,
• pomocný,
• vedľajší,
• pridružený
  • Podľa zložitosti výrobkov
• jednoduché
• zložité
  • Oblasti prírody, človeka a techniky
• prírodné – materiál sa mení pôsobením prírodných síl
• pracovné – pracovná sila za použitia pracovných nástrojov
• automatické – bez  priameho vplyvu človeka
  • Skladby výrobku
• predvýrobný suroviny, polotovary na ďalšie spracovanie
• výrobný – jednotlivé súčiastky výrobku
• dohotovujúca – výrobky
  • Spôsobu a miery opakovateľnosti
• prerušovaný,
• nepretržitý,
• cyklický
  • Podľa typu výroby
• hromadná – vysoká miera opakovateľnosti
• sériová – štandardizácia
• kusová – neopakovateľnosť

• Faktory určujúce spôsob a priebeh plánovania koncepcie výroby
• produkt – výrobok, ktorý je výsledkom hmotno-energetických transformácií prebiehajúcich v podniku. Môže to byť aj polotovar
• Výrobné prostriedky – stroje a zariadenia, ktoré vstupujú do výrobného procesu
• Zamestnanci kladú určité nároky na humánnu konfiguráciu a usporiadanie pracovných miest (počet záchodov)
• Prevádzkový pozemok je stavebnou veličinou pri plánovaní koncepcie výroby
• Zákonné ustanovenie normy pri utváraní, usporiadaní prevádzkových jednotiek a ich technického vybavenia

• Priebeh plánovania koncepcie výroby
• prevádzková analýza – zistenie a zabezpečenie dát vzťahujúcich sa k výr. programu
• plán. koncepcie výroby produktu

Výrobný program rieši: druh, množstvo, časový okamžik zhotovenia. Technicko-ekonomické porovnanie výrobkov – na základe porovnania údajov o vývoji parametrov vlastných a konkurenčných výrobkov vo vzťahu k cene – je základným predpokladom navrhnutia správnej koncepcie výroby

1. tvorba programov s čistou orientáciou na zákazníka – podľa získaných objednávok
   1. tvorba programov s čistou orientáciou na očakávaný vývoj – prognóza D
   1. zmiešaný typ tvorby programov

• plánovanie potrieb
• potreba materiálu – musí rešpektovať výrobný program (3 metódy určovania noriem spotreby: prepočtovo-analytická, skúšobne-experimentálna, analogická)
• potreba výrobných prostriedkov rieši nasadenie strojov podľa: druhov, počtov, časového okamžiku nasadenia(ako dlho bude pracovať), doby nasadenia, miesta nasadenia. Bázou sú: spracovateľské a strojové profily
• Personálne potreby – počty, kvalifikácia, nasadenie vo výrobnom procese 
• metódy extrapolácie trendu – na základe údajov z minulosti
• metódy ukazovateľov
• Potreba plôch  – nevyhnutných pre inštaláciu výr.prostriedkov
• Nevyhnutných pre inštaláciu výr.prostriedkov, skladových plôch, dopravných a prepravných plôch, výrobou podmienených správnych a sociálnych plôch
• pri plánovaní plôch pre výr.prostriedky nesmieme zabudnúť na plochu pre obslužný materiál!!!
• Usporiadanie dopravy:
• ABC-analýza – vychádzame z objemu produktov na celk.potrebe  
• PQ-analýzu – agregáciou parciálnych mat.tokov je možno graf. znázorniť dopravné väzbe v danej org.jednotke   
• Sankeyov diagram    

• plánovanie princípov

Princípy určujú procesy fungovania výroby. Pri plánovaní treba určiť princípy:

• výroby a montáže (podľa úkonov, objektov, skupinový princíp)
• výrobnej technológie – úlohou log. je len rozhodnúť, kt. technológie uplatniť
• dopravy a skladovania – mal by rešpektovať predchádzajúce princípy

• rámcové plán (navrhnutie projektu prevádzkových jednotiek)
• ideálny projekt – založený iba na funkčných požiadavkách výr. procesu
• reálny projekt – prispôsobenie ideálneho projektu konkrétnym podmienkam

Postup prechodu na reálny projekt

• konštrukčné prístupy – v každom kroku sa pridáva ďalšia organ. jednotka
• zlepšovacie postupy – vychádzajú z konštrukčných prístupov, postupne sa mení postavenie a dispozícia organ. jednotiek
• kombinácia postupov – najprv konštrukčný, potom zlepšovací

Funkčnosť projektu posudzujeme z hľadiska:

• materiálového toku – musí byť prehľadný a priamočiary
• optimalizácie dopr. N – reálny projekt musí byť dielom projekčných inštitúcií

• spresnené plánovanie definuje vnútorný priestor pracoviska

orientuje sa na:

• projekt výrobných prostriedkov – definitívna predstava budúceho postavenia výrobných prostriedkov
• projekt zásobovania, odsunu a zabezpečenia – definuje pohybové procesy, ktoré budú prebiehať v naplánovaných prevádzkach a ich energetické zabezpečenie
• projekt budovy

2.      Plánovanie a riadenie výroby

Funkcie plánovania a riadenia výroby

plánovanie výroby:

• plánovanie výr.programu (určenie výrobkov podľa druhov, množstva a termínov) – ako vyrobím to, čo som si naplánoval
• plánovanie potreby (finálnych výrobkov, polovýrobkov a materiálu)
• plánovanie termínov a kapacít (termínu zadania zákazky do výroby, odovzdanie výrobkov)

riadenie výroby:

• dispozície vzhľadom na zákazku (uvoľnenie zákazky)
• dohľad nad zákazkou (kontrola výrobného procesu)

1. CYKLUS PLÁNOVANIA VÝROBY

Postupnosť plánovania výroby

• rozpustenie množstva
• optimalizácia kapacít
• protinávrhy výroby
• preskúšanie návrhu (kontrakt so zákazníkmi)
• inovovaný plán
• potvrdenie odbytom

1. Proces odsúhlasenia výroby má prebiehať pravidelne v určených časových dimenziách
2. Skutočná dispozícia (požiadavka na výrobu) k výrobe musí prebiehať tak neskoro, ako je to len možné a iba na základe skutočného prijatia zákaziek a nie plánovacích údajov
3. Iba u výrobkov, u ktorých je požadovaný čas dodávky kratší než výrobná doba, má existovať predzásobenie
4. Neplánujeme zámery pre výrobu, ale plánujeme, ako zákazky zákazníkov zrealizujeme
5. Hľadáme cesty, ako zabezpečiť výrobu, nie samotnú výrobnú náplň, tú musíme odvádzať od prianí zákazníkov
6. Časový priestor prognózy závisí od vzťahu priebežnej doby výroby k požadovanému času dodávky
7. Ak je priebežná doba výroby kratšia než požadovaný čas dodania, je výhodnejšie určiť primárnu potrebu priamo podľa priania zákazníkov, ak je dlhšia, potom je vhodná aj prognóza
8. Menšie a stredné podniky by mali vyrábať len tie výrobky, ktoré už predali

Plánovací cyklus by mal prebiehať asi tak dlho, koľko je výrobná doba.

• plánovanie výrobného programu
• musí vždy prebiehať v súlade s odbytom
• základnou úlohou je stanovenie výrobkov, ktoré je potrebné vyrobiť čo do druhov, množstva, termínov

Primárna potreba = obsahuje predpokladanú potrebu výrobkov a náhradných dielov dodávaných na trh, je tvorená:

• prijatými zákazkami
• predpokladanými zákazkami = prognóza budúcich zákaziek:
• odhadnutie predaja – na základe očakávaného chovania potenciálnych kupujúcich v jednotlivých regiónoch a pravdepodobného získania zákazky
• analýza trhových reakcií – reakcia potenciálnych zákazníkov na testovacích trhoch (uplatnenie marketingu)
• extrapolácia – vychádza z minulosti

menšie podniky by mali vyrábať len tie  výrobky, ktoré už predali!

• plánovanie množstva

Do procesu výroby a montáže musia vstupovať suroviny v presne určenom sortimente, množstve a časovej následnosti.

Druhy materiálových potrieb:

1) podľa výrobného stupňa:

• primárna – definuje, aké finálne výrobky sa majú v priebehu plánovaného obdobia vyrobiť. Je potrebou z hľadiska záväzkov podniku a nie problémom zabezpečenia výroby
• sekundárna – definuje, aké druhy materiálov a surovín sú potrebné k výrobe primárnej potreby
• terciárna – charakterizuje rôzny pomocný a prevádzkový materiál

2) podľa stavu zásob v skladoch:

• brutto potreba – je súčet primárnej, sekundárnej a terciálnej potreby
• netto potreba – je čistá potreba, stanovíme ju odčítaním pohotovostných stavov zásob v sklade od brutto potreby

3.      Spôsoby stanovenia potrieb:

exaktné metódy

1. analytické (na základe kusovníkov)

Kusovník = zoznam všetkých surovín, dielov a zostáv, ktoré sú v logickej náväznosti potrebné k výrobe jednej jednotky výrobku.

Spôsoby znázornenia kusovníkov: tabelárna, grafická(štrukturálny strom), štrukturálne, zvláštne formy. Delíme ich:

• súhrnné s prehľadom množstva – obsahujú všetky druhy materiálov, ktoré vstupujú do finálneho produktu, pričom pri všetkých výrobných stupňoch sú uvedené údaje o množstve
• štrukturálne – definujú materiály v štrukturálnom usporiadaní (podľa výrobných stupňov, dispozičných stupňov a stavebnicové)
• zvláštne formy – charakterizujú významnosť príslušného dielu, zostavy či materiálu na finálnom výrobku (nutná, možná a dispozičná varianta)

• syntetické – prostriedkom k výpočtu sú tzv. doklady o použití dielov, ktoré predstavujú doplnok ku kusovníkom, výpočet je opačný ako pri analytickom postupe – zdola

• Godzinto graf – vzťahy, ktoré existujú medzi finálnymi výrobkami a potrebami na ich výrobu možno vyjadriť pomocou uzlov a hrán. Uzol predstavujú príslušný diel či surovinu potrebnú pre výrobu finálneho výr. a hrana definuje množstvo daného sortimentu pre diel výrobne vyššie postavený.

štatistické (stochaistické) – základom sú dáta o spotrebe v minulosti

• konštantná materiálová potreba (K-model) – potreba iba málo kolíše okolo štandardnej výšky
• trendová potreba (T-model) – v priebehu dlhšieho časového obdobia rastie alebo klesá
• sezónna potreba (S-model) – charakteristická periodickým opakovaním sezónnych zmien

subjektívne metódy

• analógie – na základe spotreby zrovnateľného materiálu
• intuitívneho odhadu – na základe dotazovania osôb, ktoré by mohli mať o danej veci určité znalosti alebo skúsenosti, vysoké nebezpečenstvo chybného odhadu

Určenie netto potreby a výpočet objednávky:

• Netto potrebu  – vypočítame, ak od brutto potreby odpočítame zásobu hotových výrobkov na sklade, v dielni, v medzisklade, rezervnú a poistnú zásobu podľa sortimentných skupín.
• Potrebné je určiť objednávacie množstvo a okamžik objednávky.

• Andlerov vzorec – najznámejší vzorec pre stanovenie optimálneho objednávacieho množstva

RP – ročná potreba

ON – objednávacie náklady, zahŕňajú náklady na všetky činnosti spojené s prípravou a spracovaním objednávky

JC – jednotková cena

SN – skladovacie náklady, zahŕňajú aj kalkulačnú úrokovú prirážku na kapitál viazaný na sklade

4.      Základné modely stratégie zásobovania

t – objednávací cyklus                       s – bod objednávky

q – objednávacie množstvo    S – požadovaný stav (plán, norma)

• Stratégia (s, q) je postupom podľa bodu objednania. Pri dosiahnutí alebo prekročení objednávacieho stavu je potrebné zabezpečiť nové množstvo q. Vo vzťahu na hospodárnosť je výhodné orientovať sa na objednávacie množstvo vo výške hospodárneho objednávacieho množstva. Stav zásob musí byť po každom odbere preverovaný z hľadiska objednávacieho bodu. Na základe pevne určeného objednávacieho množstva pri rozdielnych výdajoch zo skladu sú objednávacie cykly variabilné.
• Stratégia (s, S) predstavuje rovnako postup na základe bodu objednania. Pri dosiahnutí objednávacieho bodu je vystavená objednávka, ktorá doplní stav zásob na plánovaný stav. Kontrola zásob prebieha po každom výdaji materiálu a v nepravidelných časových dimenziách. Objednávacie množstvo  sa pohybuje vo výške, aby bol dodržaný objednávací bod.
• Stratégia (t, q) predstavuje postup na základe rytmu objednania. V určitom objednávacom rytme t sa predpokladá zabezpečenie pevného množstva q. Objednávacie cykly sú konštantné.
• Stratégia (t, S) je tak isto postupom na základe objednávacieho rytmu. V pevnom objednávacom rytme je zabezpečované množstvo, ktoré doplňuje stav zásob na konštantnú výšku S. Časy objednania vykazujú konštantný odstup s variabilným odberovým množstvom.

Okrem týchto stratégií existuje aj kombinácia rôznych skladovacích stratégií. Najznámejšie sú (t, s. q) a (t, s, S). Parametre charakteristík sú zhodné s predchádzajúcimi stratégiami.

1. PLÁNOVANIE ČASU

V rámci časového plánovania je potrebné určiť časový priebeh realizácie zákaziek. Táto funkčná oblasť zahrňuje fázu terminovania priebehu realizácie zákaziek. V rámci terminovania priebehu je potrebné prepočítať pre každú operáciu, ktorá má byť v rámci zákazky realizovaná počiatočný a konečný termín bez explicitného určenia kapacitných obmedzení. + metódy sieťového plánovania a riadenia – str. 128

• Terminovanie vzad  určuje naplánovanie jednotlivých operácií tak, že vychádza z termínu dohotovenia poslednej operácie. Tým, že je posledná operácie ukončená k požadovanému konečnému termínu musí začať o svoju priebežnú výrobnú dobu skôr. Označuje sa ako najneskorší možný termín začiatku.
• Terminovanie vpred vychádza z termínu „dnes“ a prepočítava najskoršie možné termíny počiatku všetkých operácií a tým aj celej zákazky. Výpočet prebieha postupným pripočítaním priebežných výrobných dôb k odpovedajúcemu termínu začiatku jednotlivých operácií.

Medzi najbežnejšie spôsoby redukcie času počítame:         

• ­delenie zákazky znamená rozdelenie množstva výrobnej zákazky od určitej operácie alebo už od začiatku na niekoľko častí (aspoň dve), ktoré potom oddelene prebiehajú výrobou.
• prekrývanie v spôsobe riešenia sa nečaká až celá výrobná dávka bude na určenom pracovisku úplne spracovaná, ale určité množstvo (v danom časovom okamžiku už spracované) je už skôr odovzdané na nasledujúce pracovisko.

+ 1. papiere

• PLÁNOVANIE POTREBY KAPACÍT A PORADIA

Výrobnou kapacitou sa označuje maximálny možný objem výroby požadovaného sortimentu a kvality pri danej výrobnej štruktúre za jednotku času.

Podľa výkonu rozoznávame tieto kapacity:

• priemernú kapacitu, ktorú vypočítame ako priemerný výkon podnikových prostriedkov,
• normálnu kapacitu dosiahnutú v bežných prevádzkových podmienkach,
• efektívnu kapacitu, ktorú dosiahneme zohľadnením kladných a záporných vplyvov.

kde: Vk  výrobná kapacita

        Vf  využiteľný fond

          kapacitná norma prácnosti.

kde: Vk = výrobná kapacita

        Vf = využiteľný fond

        Nv = norma výrobnosti.

Stupeň celkového využitia výrobnej kapacity:

kc =Q/K

kde:

kc – koeficient celkového využitia výrobnej kapacity

Q – objem výroby v naturálnom vyjadrení

K – výrobná kapacita

+ 2. papiere

• Riadenie a sledovanie zákazky

Uvoľnenie zákazky

Je potrebné preveriť, či zákazka môže byť uvoľnená do výroby. Musíme preveriť, či je k dispozícii požadovaný materiál, pracovné prostriedky a nástroje, ktoré sú nutné pre splnenie zákazky. Preverujeme aj personálnu pripravenosť. Cieľom previerky je zabrániť tomu, aby výroba bola obsadená nerealizovateľnými zákazkami.

Rozvrh práce rieši priradenie  výrobných zákaziek podľa naplánovaných rozhodnutí jednotlivým pracoviskám.

Existujú dve organizačné formy rozvrhovania prác:

• centrálny rozvrh práce – charakteristická požiadavka na spracovanie veľkého množstva informácií
• decentralizovaný rozvrh prác – je podobný ako centralizovaný, iba s tým rozdielom, že konkrétny rozvrh v tomto spôsobe sa zabezpečuje individuálne prostredníctvom jednotlivých organizačných útvarov(pracovísk) v podniku

Keď začne prebiehať realizácia výroby, na základe plánovaného rozvrhu prác je potrebné zabezpečiť dodržiavanie naplánovaných dát výroby sledovaním zákaziek. Odchýlky od plánovaných stavov si vyžadujú zadefinovať tolerančné hranice, v ktorých sa stav má považovať za primeraný. Prekročením tolerančných hraníc musí nasledovať spätné hlásenie. Na základe spätného hlásenia musí riadiace a rozhodovacie centrum realizovať opatrenia, aby naplánovaný stav bol naplnený.

• Základné dáta plánovania a implementácie výroby

Predpokladom úspešnej činnosti podnikových útvarov podieľajúcich sa na výrobnom procese je informačná základňa vo forme banky dát.

• Kmeňové dáta – neutrálne k zákazke, vykazujú dlhšiu dobu platnosti
• Bežné dáta – súvisiace so zákazkou, spojené s realizáciou výrobných a nákupných zákaziek

Ku kmeňovým dátam patria:

• kusovníky,
• kmeňové informácie o jednotlivých častiach výrobku,
• údaje technologických postupov,
• kmeňové informácie o strojoch( technické parametre a výkonnosť),
• kmeňové informácie o nástrojoch( technické parametre a výkonnosť),
• osobné kmeňové informácie( meno, mzdová skupina, pracovná doba, profesia).

Medzi bežné informácie patria:

• informácie o výrobnej zákazke( číslo zákazky, výkresy vyrábaných dielov, vyrábané množstvo, termín vyhotovenia, technologické postupy, priebežná výrobná doba),
• informácie o nákupných zákazkách( druh materiálu obchodný partner, spoľahlivosť dodávky),
• informácie o stave zásob( číslo skladovej pozície, miesto uskladnenia),
• informácie o rezervách.
• Systémy plánovania a riadenia výroby
• Systémy MRP

Sú to systémy plánovania materiálových zdrojov či požiadaviek (Materials Requirements Planing, MRP I) a plánovanie výrobných zdrojov (Manufacturing Resource Planing, MRP II). Z manažérskeho hľadiska sa systém MRP I skladá z troch zložiek:

• počítačový systém,
• výrobný informačný systém(zásoby, výrobné plánovanie, administratíva vstupy do výroby),
• filozofia a koncepcia riadenia.
• Kanban
• bezzásobová technológia japonského pôvodu. Systém Kanban, známy tiež ako systém TPS (Toyota Production System), bol vyvinutý spoločnosťou Toyota Motor Company v priebehu 50. a 60. rokov. Je vhodný ako pre vnútorné logistické reťazce vo výrobných (montážnych) závodoch, tak aj pre zmluvne stabilizované vonkajšie reťazce.
• Systém riadenia úzkych miest
• východiskom tohto systému je úvaha, že vznikajúce úzke miesta majú podstatný vplyv na priebeh výroby.
• Vyťažovacie riadenie
• postup, ktorý vychádza z toho, že výrobná objednávka môže byť uvoľnená do výroby len vtedy, keď tam môže byť aj opracovaná. Nesmie zväčšovať stav pred výrobným zariadením
• Štíhla výroba (Lean Production – LP)
• Fungovanie LP teda v značnej miere závisí i od výkonnej a úspornej logistiky. Na to sú však nevyhnutní podnikateľsky mysliaci a jednajúci logistický pracovníci.

Podpornými metódami a nástrojmi štíhlej výroby sú:

• Benchmarking – porovnávacia štúdia, analýza konkurenčných procesov a výrobkov,
• DOE (desing of Experiments) – štatistické plánovanie pokusov, plánovanie experimentov,
• FMEA (Failure Mode and Effective Analysis) – analýza možných chýb a ich dôsledkov, systematická analýza rizika,
• JIT (Just In Time) – systém práve načas,
• Job Rotation – striedanie pracovných miest,
• QFD (Quality Function Deployment) – simultánne inžinierstvo, integrovaný vývoj výrobku,
• SPC (Statistical Process Control) – štatistická kontrola procesov, štatistické riadenie procesov,
• TPM (Total Productive Maintenance) – celková produktívna údržba,
• TQM (Total Quality Management) – manažment celkovej kvality, celkové (úplné, komplexné, totálne) riadenie kvality, totálny manažment kvality.
• Systém Kaizen
• je japonské slovo znamenajúce sústavný vývoj dopredu. Je to nový spôsob manažmentu
• Opornými piliermi sú vytýčenie priorít, štandardizácia a zdokonaľovanie už existujúcich podsystémov
• Benchmarking (porovnávací manažment)
• je vlastne systematické porovnávanie vlastného podniku s najlepšími podnikmi v danom odbore, prípadne v iných odboroch (externý benchmarking) alebo systematické porovnávanie jednotlivých závodov, pobočiek, výrobných úsekov, skladov a podobne v rámci vlastného podniku (interný benchmarking)
• Počítačom integrovaná výroba (CIM)
• je to vlastne počítačom integrovaný systém informačných, riadiacich a výkonných činností

+ 3. papiere