filip vycuc

Logistika

– prišla z vojenstva (generál = riaditeľ, kóta = cieľ – zisk, vojak potrebuje zbraň a náboje= robotník má nástroje…náboje a to, aby bol ten vojak pripravený do boja zabezpečí LOGISTIKA) >> má zabezpečiť všetko preto, aby podnik mohol dosiahnuť svoj cieľ – ZISK

– má najväčší význam vo VYROBE, výrobné podniky)

Logistický systém podľa prevládajúcich činností:

• Materiálový podsystém – zahŕňa materiálový tok
• Plánovací a riadiaci podsystém – plánovanie, riadenie, kontrola
• Dopravný podsystém – rieši čo prepraviť, kedy, kam a za akú cenu
• Informačný podsystém – eviduje údaje, zaisťuje ich spracovanie, prenos a využitie

Podľa materiálového trhu logistiku delíme:

• Priemyslovú logistiku (výrobnú) – zahŕňa logistické procesy v oblasti výroby, od zásobovania surovinami, výrobnými prostriedkami vrátane dopravy, presun materiálu vo vnútri výroby, až po vlastný výstup tovaru z výrobného procesu.
• Obchodná logistika (obehová) – ktorá zahŕňa pohyb tovaru od výroby až po zákazníka a dopravnú činnosť.

Americkí autori členia logistiku na proces:

• Zhodnocovací proces – podpora výroby, distribúcia. Dotýka sa každého materiálového toku od nákupu surovín po predaj tovaru zákazníkom. V priebehu tohto procesu dochádza k postupnému rastu pridanej hodnoty tak vo výrobe ako aj v distribúcii.
• Informačný proces – hlavným cieľom tohto procesu je plánovanie a koordinácia jednotlivých operácií.

Logistický manažment sa sústreďuje predovšetkým na určovanie dopytu zákazníkov, spracovanie objednávok a plánovanie potreby zásob a kapacít. Pre fungovanie tohto procesu musí byť vybudovaný účinný výpočtový systém s aktuálnou databázou, poskytujúcou prehľad o všetkých logistických činnostiach v podniku.

Objekt logistiky

• všetky druhy materiálu a produktov, ktoré vstupujú do výrobného procesu,
• predstavujú výrobné, pomocné a výrobné materiály, subdodávky a náhradné diely, obchodný tovar, polotovary a hotové výrobky

Funkcie logistiky

Nákup: spracovanie nákupných trhov a právne aspekty zásobovania

Skladovanie – uloženie materiálu do skladu

Plánovanie a riadenie výroby – tvoria tzv. výrobnú logistiku, ktorá má najväčší význam, dáva odpoveď na otázky ako má firma postaviť fabriku a koľko bude vyrábať.

Riadenie zakázok a distribúcia – ako odovzdať výrobok partnerovi

Ciele logistiky – optimalizácia logistických výkonov

1)log.služby:

– dodací čas (lehota) – vyjadruje dobu, kt.uplynie od prevzatia objednávky po okamih                dostupnosti T

– dodacia spoľahlivosť – pravdepodobnosť, s akou bude dodacia lehota dodržaná

– dodacia pružnosť – schopnosť expedičného systému pružne reagovať na požiadavky a priania zákazníka

– dodacia kvalita – dodacia presnosť podľa spôsobu, množstva a kvality

kontrola log.reťazca: mimo P, vo vnútri P

2)log.N – zahŕňajú N:

• na riadenie a systém (N na dielčie f.plánovania výr.programov, riadenie výroby, N spojené s tvorbou časti organiz.štruktúry,ktorá bude riešiť log.činnosť, už pred vznikom a fungovaním log.činnosti v P)
• na zásoby (vznik, vytváranie a udržanie zásob)
• na skladovanie (fixná zložka:na udržiavanie sklad.kapacít-na výstavbu, variabilná na vysklad. a usklad.procesy)
• na dopravu (N na dopravu, prostriedky a zariadenia, energiu, mzdy)
• na manipuláciu (N na balenie, manip., komis.činnoti)

Optimalizácia log. výkonov:

a) optimálny stupeň log.služieb

b) opt.log.N – primeraný stupeň log.služieb pri min.N

Formulácia cieľov log.služieb vyžaduje:

• definovanie a rozsah log.služieb
• defin.predajných situácií, v kt.sú log.služby rozhodujúce
• identifikácia pôsobenia rôznych úrovní log.služieb
• zisťovanie N na každú úroveň log.služieb
• stanovenie relatívneho významu log.služieb v porovnaní s inými nástrojmi odbytovej politiky

Konflikt cieľov:

vývoj – technické zmeny, mnohotvárnosť typov a súčastí /(log.riadenie zásob-čo najmenej zmien, normalizácia)

odbyt – predávať čo najviac výrobkov – vysoké stavy zásob /(snaha o min.zásob, kt.viažu K)

výroba – veľké výrobné série (úzky sortiment)/odbyt vyžaduje rozsiahly sortiment

zásobovanie – veľké objednávkové množstvá /cenové výhody

= rozhodnutia realizovať nadútvarovo, treba uvažovať o ich dopade na všetky funkcie P

Faktory ovplyvňujúce logistiku:

1. požiadavky trhu (najdôl.faktor)
2. prioritné sú 2záujmové skupiny: konkurenti (intenzita konkurencie, ich stratégia)

zákazníci (priestorové rozdelenie trhu, nákupné   zvyklosti, veľkosť trhu, miera rastu trhu…)

• treba urobiť analýzu trhu cez portfóliovú analýzu: zaujíma nás, aké postavenie máme na trhu (dominancia, rešpekt pred ostatnými)

• a)Hviezdy: najväčší úžitok, snaha o udržanie trh.podielu, optimalizovať zásob.činnosť a vybudovať efekt.štrukt.distribúcie
• b)Otázniky: sústredenie sa na distribučné kanály – chceme výrobky umiestniť na trh, manažment rozhoduje, kt.ďalej rozvíjať a kt.vylúčiť z výroby + hľadať efektívne zdroje zásobovania
• c) Dojné kravy: nezaoberám sa distribúciou, sledujeme financie, snaha znižovať N, snaha udržať trh.podiel
• d)Biedne psy: sledujú sa len financie, vyrábajú sa len dovtedy, kým medzi P a N je +, potom vyradiť z výrobného procesu, snaha nemať veľa zásob
• Výrobný program
• analýza druhu výrobku – od toho závisí zásobovanie a distribúcia
• kvalita výrobku
• variantnosť výrobku –je dôležitá, lebo zákazník je vždy nespokojný, a chce niečo iné
• životný cyklus výrobku
• Spôsob dopravy
• nesmie byť dominantná – nesmie nič diktovať
• rozširovanie dopr.možností – obsluha väčších trhov – zvyšovanie D
• dôležitá je blízkosť obch.partnerov a nižšie dopr.N
• Ekonomické a technologické podmienky
• ekon. – koľko K daná výroba vyžaduje
• technol. – náročnosť výroby /techn.náročný(napr.mobil), nenáročný(napr.rožok)
• a)K aj techn.nenáročná výroba (napr.potravín) – problém nie je vyrobiť, ale predať, treba sa venovať distribúcii
• b)K náročné, techn.nenáročné (napr.výroba železa, chem.priemysel) – dôlež. Zásobovanie
• c)K aj techn.náročné (letecký priemysel) – najdôl.výrobná logistika
• Právne podmienky
• každá výroba podlieha určitým predpisom a spĺňať právne podmienky
• väčšinou kvantitatívne kritéria, kt. pomáhajú či obmedzujú hosp.súťaž
• riadené je aj zapojenie prac.síl v oblasti log.

MANAŽMENT ZÁSOBOVANIA

• základnou úlohou je zabezpečiť výr.proces a celú prevádzkovú činnosť v P potrebnými zdrojmi
• musí riešiť rozpor medzi maximálnym stupňom istoty zabezpečenia výroby (materiálom, surovinami) a znižovaním zásob (znižovanie finančných prostriedkov viazaných v zásobách)
• skladá sa z 2 činností:

1. nákup
2. úlohy orientované na trh spojené s uzatvorením zmlúv
3. nie fyzický kontakt s T
4. patrí sem: prieskum nákupného trhu /na základe analýzy, úsilie o zniž.N

                nákupné jednania /1.kontrakt – človek, kt.má určité postavenie

               cenová a hodnotová analýza /cena a kvalita výrobkov

               správa nákupu / administratíva nákupu

• zásobovacia logistika
• úlohy spojené s tokmi materiálov a T
• patrí sem: preberanie akontrola T

                skladovanie a kontrola skladov

                VPD doprava

                Realizácia hmot.a informačných tokov /plánovanie, riadenie,kontrola/

Zásobovacie stratégie:

Zásobovanie za každú cenu bolo vyvolané nedostatkom tovarov v 50. Rokoch. Snaha o rozbehnutie výroby. Kritériom bolo mať tovar pre výrobu. Podniky mali nákupcov s cieľom zohnať nejaký tovar.

Cenovo orientovaný nákup vyvolaný vývojom priemyslovej infraštruktúry v 60. Rokoch. Uskutočňujú sa cenové porovnania. Kupuje sa tovar, ktorý je lacnejší.

Riadenie materiálového hospodárstva. Sedemdesiate roky rastie uvedomenie, že zásobovanie má významný podiel na hospodárskom výsledku podniku a že je nevyhnutné túto funkciu riadiť podnikateľsky, čiže nejde len o to, čo je najlacnejšie.

Zásobovacia logistika. Ťažiskom 80. Rokov sa stalo formovanie tranzitných informačných a hmotných tokov. Zásobovanie sa rieši komplexne ako súčasť logistiky.

Nákupný marketing. Zásobovacie koncepcie sa orientujú na marketing. Hlavnou úlohou bolo podporovanie myslenia a jednania zameraného na trh zásobovania.

Zásobovanie synchrónne s výrobou – koncepciou tohto zásobovania je maximálne znižovať stav zásob a tým znižovať náklady výroby. Nakupovaný materiál priamo bez skladovania vstupuje do výrobného procesu v podniku.

Logistické reťazce uplatňované od začiatku tohto storočia. V systéme ide o prepojenie všetkých subjektov (výrobných, obchodných i finančných) na ceste ku konečnému spotrebiteľovi. Začína sa rudou a končí sa autom, všetci medzi tým sa podieľajú na výrobe a tým pádom aj na zisku.

Predmet zásobovacej politiky:

• Vstupné materiály – zúčastňujú sa na podnikovom transformačnom procese (výrobné, technologické)
• Polovýrobky – podieľajú sa na kompletizácii výrobku produkovaného vo vlastnom výrobnom procese (medziprodukty, kompletizačné časti, konštrukčné dielce, súčiastky a pod.)
• Obchodné tovary – nepodieľajú sa na kompletizácii vlastného výrobku ale stávajú sa v pôvodnej podobe predmetom ďalšieho predaja (autorádio k vyrobenému autu)

Prvky zásobovacej logistiky:

• Ciele zásobovania
• Informácie trhové a podnikové
• Inštrumentárium zásobovacej politiky

Ciele zásobovania:   

• Znižovanie nákladov – P nemôže určovať cenu – zvyšovať zisk môže znižovaním N
• Zlepšovanie výkonov
• Zachovanie autonómie – dominancie vo vzťahu s dodávateľom

Úloha informácií pri vytváraní nákupného trhu

Medzi P a obchodnými partnermi sú:               

vecné vzťahy – dodávky od obch.partnerov

Finančné vzťahy – opačné smerovanie ako vecné

Info.vzťahy – vychádzajú z fin.a vecných vzťahov

Info spojené s činnosťou log.útvaru v oblasti zásob musia pomáhať riešiť:

• cieľovú a kontrolnú funkciu
• harmonizačnú funkciu
• motivačnú a aktivizačnú funkciu

Informácie nákupného trhu

Ciele výskumov nákupného trhu:

• zlepšenie prehľadnosti trhu
• zabezpečenie nositeľa rozhodovania informáciami
• hľadanie substitučného T
• získanie bázy pre optimálne zásobovanie
• získanie nových zdrojov pre zásobovanie

Obsah informácií pre výskum nákupného trhu:

• údaje viazané k výrobku
• údaje o dodávateľoch
• údaje o ponuke
• súhrnné hospodárske informácie o odvetví
• konkurencia na nákupnom trhu
• nákupné cesty /vývoj v obchode, sprostredkovateľoch, doprava/

právne rámcové podmienky

Výber obchodných partnerov (dodávateľov) a ich hodnotenie

Zdroje informácií

– telef. zoznam, obchodný register, katalógy podnikov, obchodné časopisy, obchodné komory, asociácie, veľtrhy, výstavy, inf. obchodných partnerov

Prieskum zásobovacieho(nákupného) trhu treba ukončiť, keď:

• nemožno vypátrať ďalšie zdroje zásobovania
• ďalší prieskum nesľubuje nijaký efekt
• nie je k dispozícii čas pre ďalšie vyhľadávanie

Informačná báza zásobovania:

• poznatky o dodávateľoch
• poznatky o okolitom prostredí (konkurencia)
• poznatky o spôsoboch jednania dodávateľa

Hodnotenie dodávateľa:

• kritéria by mali vypracovať manažéri zásobovania spolu s partnermi, kt.budú tieto nakupované T spolu s partnermi, kt.budú tieto nakupované T využívať vo svojej činnosti
  • akosť výrobkov
  • cena – podmienky stanovenia ceny, možnosti cenových zliav, podmienky platby
  • dodacia lehota
  • spoľahlivosť

Nástroje záobovacej politiky

• cena a politika kvality /množstevné zľavy – aký rabat nám poskytnú/
• politika kvality /dôl.je pomer ceny a kvality, predáva sa aj výrobok nižšej kvality, ak je lacný
• politika výberových metód /určuje aké faktory a algoritmus použijeme pri hľadaní obch.partnera, ako budeme vyberať partnera
• politika vedľajších  výkonov /aké vedľajšie výkony poskytujú obch.partneri (napr.oprava výrobku v záručnej dobe)
• politika reklamy a propagácie /asi 30% N podniku

Voľba zásobovacej stratégie:

• aktívne chovanie – hľadám partnera
• pasívne chovanie – mňa našiel dodávateľ, P čaká na ponuky dodávateľov

Algoritmus zásobovania

1.fáza – klasifikácia T potrebných pre zásobovanie – vychádzame z 2hľadísk:

význam T pre  činnosť P, zásobovacie riziko

• strategický T – dlhodobé prognózy DaS, silný vplyv na VH P, vysoký podiel na N príslušného výrobku a vysoké riziko zásobovania- najvyšší manažment
• problémový T – slabý vplyv na kon.výsledok a N, vysoké zásob. riziko(nedostatk.)
• stimulačný T – dostatočný význam pri výrobe, ale neexist.podstatné riziká zásobovania – snažíne sa o túto situáciu
• problémový T – slabý dopad na výsledok aj N, nízke zásobovacie riziko, stačia krátkodobé prognózy

2.fáza – určenie sily dodávateľov a vlastnej (analýza trhu zásobovania)

Vlastnú silu posudzujeme na základe :

• pomer nakupovaného množstva ku kapacitám rozhodujúcich výr.jednotiek
• rast D v pomere k rozširovaniu kapacít
• využitie kapacít rozhodujúcich výrobných jednotiek
• trhový podiel v porovnaní k najvýznamnejším konkurentom
• hrubé ziskové rozpätie rozhodujúcich druhov výrobkov
• nákladová a cenová štruktúra jedn.výrobkov
• N pri zrušení objednávok
• Možnosti vlastnej výroby daných produktov
• Vstupné N na získanie nových zdrojov
• Logistická situácia

Silu obchodného partnera posudzujeme na základe:

• pomer veľkosti trhu ku kapacitám P, od kt.príslušný T nakupujeme
• rast trhu v pomere k rozširovaniu kapacít
• využitie kapacít
• konkurenčná situácia
• logistická situácia obchodného partnera

3.fáza – strategické postavenie – najvhodnejšia metóda – portfóliová analýza

Matica nákupného portfólia

 – porovnávajú sa tu pozičné sily vlastného P a pozície sily obchod.partnerov

               sila D    

                                                           Nízka                   Stredná                Vysoká

                                                           Sila ponuky   

Zbierať (smotanu) – aktívne vystupovanie na trhu, pri získaní cenových výhod, môžem s partnerom           robiť, čo chcem, môžeme ho odstaviť, „výpalník“

Rozvažovať – stratégia stredu, pozície sú vyvážené, keď urobím na trhu opatrenie, partner urobí (môže urobiť) protiopatrenie, skôr riešenie dohodou

Diverzifikovať – alternatívne vyhľadávanie, najťažší postup, snažím sa nájsť nové zdroje krytia iného partnera a pod.

• každá pozícia znamená iný prístup k partnerovi
• analýzu  treba stále prehodnocovať

4.fáza: Akčný plán – pre každý T osobitne, podľa jednot.prvkov zásobovacej stratégie, zamerať sa na strategický T

– vypracovanie algoritmu , ako sa bude postupovať pri nákupe, zásobovaní a pod.

– podrobný plán

Zásobovacie stratégie pre relevantné suroviny:

•  dokonalé využitie existujúcich zdrojov
•  odhaľovanie nových zdrojov krytia potrieb – vyhľadávanie nových obch.partnerov, aj prechod na substitučné materiály
•  uzatváranie dlhodobých zmlúv
•  tvorba strategických zásob /u surovín, kt.sú nevyhnutné pre plynulý chod výr.procesu
•  využívanie existujúcich trhov /odhaliť každú rezervu vo svoj prospech
•  spätné získavanie (regenerácia) vstupných materiálov /opätovné použitie

Zásobovanie synchrónne s výrobou:

Prečo to treba vybudovať:

•  každá nadmerná zásoba spôsobuje zvyšovanie nákladovosti výroby
•  cieľový stav udržiavania zásob
•  viaczdrojové zásobovanie vyvoláva konkurenciu P na stane ponuky
•  faktory ceny (pomer P a D, intenzita konkurencie, výrobné N)
•  inovácie zavádzajú výrobcovia, kt. majú istotu

stav, kedy sa materiál synchrónne nakupuje podľa potreby výroby

cieľ: minimálne al. žiadne zásoby

MODELY ZÁSOBOVANIA:

• individuálne zásobovanie v prípade potreby /materiály zabezpečujú až vtedy, keď ich treba, pedchádza sa tvorbe N na sklad., viazan.K
• problém – nedôjde dodávka = zastavenie výroby = robíme iba menej relevantných surovín
  • zriaďovanie zásob – zriaďujú sa sklady ale zbytočne to viaže K, výroba sa stáva nezávislou na obch.partneroch, doprave, politickej situácii
  • zásobovanie synchrónne s výrobou = príchod materiálu kopíruje výrobu

3 základné modely:

1) Priame odvolávky: mat. požiadavky sa zadávajú až po skutoč. objednávkach od zákazníka

 – tam, kde ide o kusovú výrobu /napr. v stavebníctve

 Rámcová dohoda – vymedzenie predp. kapacít a potrieb podľa sort. skupín na ¼-ročnej báze

 Rámcová zmluva (kontrakty) – exaktne sa udrží vlastný výrobný plán

 Priama odvolávka – presne určuje množstevné a čas. požiadavky naplánované v rámcovej  zmluve

2) Umiestnenie dodávateľov v blízkosti prevádzky odberateľa

– je možné pri výstavbe nových prevádzkových priestorov oboch obch. partnerov

– ide najmä o pásovú výrobu

– vrchol synchrónu (keď vo výrobe potrebujem, mám)

• požiadavky nakupujúcich (odberateľov)
• zaistená neobmedzená spoľahlivosť
• odstránenie skladovania
• dlhodobé konkurencieschopné ceny
• vyriešiť dopravné problémy
• zaistiť dlhodobé zmluvy
• požiadavky predávajúcich (výrobcov, dodávateľov)
• vybudovanie dostatočných kapacít
• hospodárnosť nezaťažiť skladovaním
• nízke dopravné N
• dlhodobé zmluvy
• všeobecný algoritmus riešenia
• zosúladenie kapacít  – oboch obchod. Partnerov
• určenie plánovacieho obdobia (ročne)
• zosúladenie technologického času (zásobovanie výrobcu)
• spresnenie požiadaviek (3 mesačne)
• každodenné požiadavky na výrobcu (asi 10 dní)
• adaptabilný logistický systém

Minimalizácia porúch vyžaduje:

• možnosť pohotovej náhrady
• pripravenosť náhradných zariadení
• rezervné dopravné kapacity

Výhody odberateľov:

• zjednodušenie zásobovania
• nižšie investície
• zníženie skladových N
• zvýšenie pružnosti (flexibility)
• redukovanie správnych N

Výhody dodávateľov:

• zjednodušenie riadenia výroby
• odpadnutie riadenia expedície
• minimálne predzásobenie surovinami
• žiadne skladovanie
• redukovanie správnych N

Uvedený model nemožno používať, ak sú:

• veľké vzdialenosti dodávateľa a odberateľa
• výrazná mnohotvárnosť  typov a súčastí
• nevhodná výrobná štruktúra (iba pri kusovej výrobe, nie pásovej)

• Spoločné riadenie zásob /dodávky sa sústreďujú do špedičných skladov na báze odvolávok

Filozofia: Výrobcovia (V1, V2, V3, V4)

                 Odberatelia (O1, O2, O3, O4, O5)
                 Špeditér (Š)

Pred zavedením špedičných skladov

Po zavedení špedičného skladu – Špedičný sklad – súhrnné sumarizuje požiadavky odb.

Cieľom spoločného riadenia zásob je:

– medzipodniková optimalizácia  materiálových tokov a redukovanie informačných tokov

Zásady zavedenia modelu:

•  kooperácia dodávateľov, odberateľov a špeditéra
•  dobrovoľná účasť
•  zásoby a technickú prevádzku riešiť individuálne
•  špeditér musí mať dôveru oboch (dod.aj odb.)
•  špeditér musí byť schopný poskytnúť informácie
•  likvidačné a špedičné N uhrádzajú odberatelia
•  zjednodušenie kontroly

Zásobovanie závislé na charakteristických súčastiach – klasifikácia materiálov na základe ABC analýzy a XYZ analýzy

Metóda ABC je založená na poznatku, že relatívne malá časť celk. počtu nakupovaných materiálov reprezentuje podstatný objemový (hodnotový) podiel obstarávaných materiálových vstupov. Pomocou tejto metódy sa rozdelia nakupované množstvá mater. vstupov podľa ich relatívneho podielu na celk. hodnote nakupovaných materiálov.

ABC analýza prebieha pri členení materiálu podľa hodnoty ročnej spotreby v 3 stupňoch a grafické znázornenie sa realizuje pomocou Lorenzovej krivky.:

• Zistenie finančnej hodnoty ročnej spotreby pre každú materál. položku (nákupná al. zúčtovacia cena) a zatriedenie podľa zostupneho poradia
• Výpočet %-tuálnych podielov materiál. položiek na celk. spotrebe a určenie zostupnej %-tuálnej kumulatívnej početnosti
• Zistenie %-tuálnych podielov množstva každej mater. položky na celk. počte položiek
• Definovanie medzitriednych intervalov (skupina materiálov A,B,C) %-tuálnych podielov jednotlivých skupín

• materiál A – nekupujeme ho veľa, ale viaže veľkú časť nášho kapitálu. Ak podiel medzi hodnotou a množstvom je výrazne nad 1
  • materiál B – množstvo a hodnota sú významné. Ak pomer medzi hodnotou a množstvom je percentuálne asi 1
  • materiál C – môže byť aj veľké množstvo, ale hodnota je malá. Ak pomer medzi hodnotou a množstvom je menej ako 1

Pri zásobovaní treba ešte rešpektovať:

• reprodukčný čas
• početnosť technologických zmien
• životnosť a starnutie
• náklady na chýbajúce množstvo
• minimálne alebo poistné zásoby
• počet a vzdialenosť miest spotreby v podniku

Právne aspekty zásobovanie synchrónneho s výrobou

• špecifikácia materiálov a zaistenie kvality
• zapojenie východzích dodávateľov
• formy a nástroje
• plán predzásobenia a plán dodávok
• doba platnosti zmluvy
• ceny
• dohodnuté penále
• vytvorenie informačno-technických predpokladov
• zachovanie tajomstva
• všeobecné nákupné podmienky

Zásady (pravidlá) rokovania s dodávateľmi:

• kompromisu
• riešenia problémov
• získania dôvery
• prekonávania „slepej uličky“

OBJEDNÁVANIE A PRÍJEM TOVARU

Zadávanie objednávky:

• telefonicky
• písomne (všeobecný, vlastný formulár)

Postup riešenia objednávok

• číslovanie poradia objednávok
• objednávky v dvoch exemplároch (dodávateľovi, doma)

časový moment objednania = začiatok obstarávacieho procesu, čas kedy začať s konkrétnymi nákupmi materiálu

= rozdiel času spotreby jednej dodávky (Ts) a obstarávacieho času (To)

     Ti = Ts – To

Obstarávací čas = čas.interval, kt. sa začína časovým momentom objednania a končí sa momentom, keď obstaraný materiál príde do skladu nakupujúceho P

Na určenie časového momentu objednania vplýva:

1. čas spotreby = čas, za kt.sa spotrebuje dodané množstvo materiálu, vyrátame ho na základe dennej spotreby materiálu  Ts = Qd/qi
2. objednávací čas (t₁) = čas. interval potrebný na vybavenie objednávky
3. dodací čas (t₂) = čas, kt. potrebuje dodávateľ na realizáciu prijatej objednávky
4. prepravný čas (t₃) = závisí od vzdialenosti dodávateľa a od zvoleného spôsobu prepravy
5. manipulačný čas príjmu materiálu na sklad (t₄)
6. poistný čas (t₅) = časová rezerva, veľkosť určujú:
7. dochvíľnosť, s akou dodávatelia plnia objednávky
8. oneskorenie, kt. sa môže vyskytnúť pri preprave
9. objednaný T nemusí byť k dispozícii
10. iné časy (t₆)

– celkový obst.čas: T₀ = t₁₊t₂₊t₃₊t₄₊t₅₊t₆

množstvo materiálu na sklade, pri ktorom je potrebné objednanie ďalšej dodávky:

q= T₀ x q_i

Hmotné a informačné toky pri príjme T

• príjem dodávok materiálu a T
• preverenie zhody objednávky a dodávky z hľadiska správnosti sortimentu T, množstva a dodacej lehoty
• príkaz na vyloženie T – v priebehu vykládky treba preskúšať zásielku z hľadiska správnosti sortimentu, chýb. množstva a poškodenia
• kontrola množstva a kvality (meraním)
• zaevidovanie T – po vybilancovaní vstupnej súpisky T s dodacími dokladmi, ukončenie fyz. vstupu T do P, informačný tok pokračuje

Po zaevidovaní T treba uskutočniť operácie:

• zistenie vstupných dodávok – zistiť reálny stav T, ktorý bol skutočne dodaný
• vybilancovanie stavu objednávok – zisťuje sa rozdiel medzi objednaným  a reálne dodaným množstvom

vyhotovenie zoznamov fyzického stavu

Informačný systém musí poskytovať informácie:

•  aktuálnu disponibilitu zásob
•  včasnú signalizáciu nedostatočných al. nadmerných zásob
•  doby pobytu materiálu na sklade
•  množstvo a hodnotu uskladneného T
•  príjmového a výdajové informácie

Činitele, ktoré majú vplyv na prijímanie tovaru

• pôsobenie vplyvu sortimentu tovaru
• priestorové usporiadanie príjmu tovaru
• stavebné riešenie
• technické vybavenie
• organizácia (riadenie)

Formy príjmu tovaru

Centralizácia

• lepší prístup k skladovaniu
• kontrola kvality
• kontrolná funkcia

Decentralizáciu možno uplatniť

• nie je potrebná vstupná kontrola
• malý rozsah skúšok
• nie je nutné realizovať výberovú kontrolu
• výroba vyžaduje veľké množstvo materiálu a potenciál úspory nákladov je kompenzovaný priamymi dodávkami

PREPRAVNÁ LOGISTIKA

Dopravu rozlišujeme na

• mimopodnikovú dopravu
• vnútropodnikovú dopravu – keď materiál neopustí brány nášho podniku

V doprave vymedzujeme:

• pomocné dopravné zariadenia – médium, ktoré slúži na prepravu materiálu. vlečka, vozík, kontajner, paleta
• dopravné prostriedky – vlak, auto, …
• dopravca – zabezpečuje prepravu, má zariadenia na prepravu
• prepravca – ten, ktorý chce prepravovať – odosielateľ alebo odberateľ. FO/PO, ktorá na základe zasielateľskej zmluvy prepravcovi zásielku prepraví.
• zásielka
• zasielateľ

Plánovanie dopravných systémov vyplýva z požiadaviek trhu.

Dopravný problém je charakterizovaný:

• prepravovaným tovarom
• vlastnosťami zásobovacej oblasti
• typom stanovišťa obchodných partnerov
• spôsobom ponuky a dopytu

Pri dopravnom probléme treba riešiť:

• ktorý je najvhodnejší dopravný prostriedok
• ktorý dopravný proces je najvhodnejší

Dopravný problém riešiť tak, aby náklady boli čo najnižšie a realizovali sa všetky potrebné operácie súvisiace s tokom tovaru.

Dopravný proces vyžaduje:

• optimalizáciu nákladov
• optimalizáciu operácií
• optimalizáciu využitia plochy a priestoru
• určenie najkratších ciest
• určenie optimálnej cesty
• využitie strojov

Funkcie dopravných zariadení:

• preberanie a zostavovanie dopravných materiálov
• ochrana tovaru
• manipulovateľnosť
• skladovateľnosť
• nositeľ informácií

Požiadavky na voľbu dopravných zariadení:

• minimalizácia hmotnosti
• minimalizácia mnohotvárnosti
• možnosť vytvárania dopravných reťazcov
• zvyšovanie bezpečnosti
• plánovanie účelných nakladacích jednotiek
• minimalizácia plochy

Druhy dopravných zariadení:

• palety (ploché, priehradkové, uzavreté)
• zásobníky (skrine, kartón, ochranné balenia)
• nestabilné zásobníky (vrecia)
• ostatné

Druhy dopravných zariadení podľa manipulácie s tovarom:

• nosné
• objímacie
• uzavieracie
• špeciálne dopravné zariadenia

Rozlišujeme prepravný reťazec: – postupnosť vzáj. prepojených technických a organizačných úkonov, pri kt.sa prepravujú T od zdroja k cieľu

• jednočlánkový (neprerušená priama preprava)
• viacčlánkový (prerušovaná – zmena obsahu prepravy, kombinovaná preprava – bez zmeny)

 Dopravné N

• N na prepravovaný T
• Vedľajšie dopravné N
• Manipulačné N
• Ostatné logistické N
• Nákladové efekty mimo okruh logistiky

Pri voľbe prepravy T:

1)kritéria N

2)kritéria výkonov: dopravné časy, dopr.frekvencia, hustota siete, pružnosť,   východzie a koncové body dopravy, spoľahlivosť, vedľajšie výkony

Dopravné nositele:

1. cestná doprava – najvýznamnejší nositeľ prepravy materiálov, najrozšírenejšia forma dopravy v Európe (hustá cestná sieť )

výhody: nezávislosť na nakladacích a vykladacích miestach, vysoká flexibilita, menšie                                               prestoje a doby čakania

nevýhody: obmedzený objem prepravy, vylučovanie nebezpečných nákladov, závislosť na počasí

– na realizáciu činnosti je potrebné živnostenské(vnútroštátna)  alebo koncesionárske (medzinárodná) oprávnenie (VPD doprava nepodlieha živn. ani konces. povolenia

• Železničná doprava (okolo 3000km v SR, z toho 1500 elektrifik.)
• najhustejšiu želez.sieť majú Maď., Belg.

Výhody: realizácia veľkotonážnych zásielok, možnosť prepravy nebezpečných nákladov, vyššia bezpečnosť, nižšie N

Nevýhody: viazanosť na cestovné poriadky, nižšia rýchlosť, viazanosť na miesta nakládky a vykládky

• Lodná doprava – v rámci SR iba Dunaj a čiastočne Váh (spolu 172km)

-vnútrozemská

– námorná (trampová-špecializovaná, príležitostná, linková-presne stanovené trate s plánovitou obsluhou

Výhody: nízke N, vysoká hromadná kapacita, preprava voľne vloženého substrátu

Nevýhody: nízka prepravná rýchlosť, obmedzenosť siete (dopravných tratí), zvýšené N na vykládku a nakládku

• Letecká doprava

Výhody: vysoká prepravná rýchlosť a kapacita –/ ale samotný let tvorí len 10% času prepravy, zvyšných 90% – manipulácia, colné odbavenie, čas spojený s odletom a pristávaním/, nezávislosť na intenzite dopravy, nižšia závislosť na počasí

Nevýhody: vysoké prepravné N, obmedzenosť miesta určenia

• Kombinovaná doprava – spája silné  stránky jedn. druhov dopravy pri minim.nevýhod

Výhody: max.využitie predností jednot. dopr. prostriedkov

Nevýhoda: celková doba prepravy je dlhšia (kvôli prekládkam, čakacím dobám v miestach prekládky, viazanosti  cestovným poriadkom

1. kombinovaná kontajnerová doprava – preprava v kontajneroch pomocou rôznych dopr.prostr.
   1. kombinovaná doprava (dvojča) – kombinácia medzi železničnou a cestnou dopravou, napr. kamión sa odvezie vlakom z NR do Londýna a odtiaľ už ide sám ďalej
   1. trajektová doprava – po súši cestným alebo železničným médiom, ktoré vstupujú na trajekt bez priamej vykládky
   1. dopravné systémy LASH (Lighter Aboard Ship) – námorné lode preberajú na palubu ľahké prepravné člny používané vo vnútroz. lodnej doprave
2. Potrubná doprava – tekuté alebo plynné materiály (voda, nafta, plyn), nasadenie iba v prípade kontinuálnej prepravy, dopravné cesty, zariadenia a prostriedky tvoria jednu integrovanú jednotku

Výhody: vysoká spoľahlivosť, vysoká ochrana T, žiadne nároky na krajinné územie, minimálne nebezpečie znečistenia živ.prostredia, nízka hlučnosť, nízke prevádzkové N

Nevýhody: vysoké investičné N, nízka prispôsobivosť, špecifickosť prepravy

TIR: zmluva o colnom tranzite

Základné zásady TIR:

1. preprava tovaru v colne bezpečných vozidlách
2. cla a dane budú zaistené medzinárodne platnou zárukou
3. tovar doprevádzaný medzinárodne uznávaným karnetom (medzinárodne unifikovaný colný dokument)
4. kontrolné opatrenia colných úradov krajiny vývozcu sú uznávané v tranzitných krajinách i krajinou určenia

Hlavné výhody systému TIR:

1. vylúčenie prehliadok v tranzitných krajinách
2. záruka iba od Slovmad Slovensko
3. medzinárodné prepravné operácie sa uskutočňujú  na základe jediného dokladu
4. znižuje sa zdržanie dopravcov na hraniciach

Systém UN/EDIFACT zabezpečuje elektronickú výmenu dát pre správu obchodu, dopravu

Prepravná logistika rieši:

1. logistiku pohybu T (pohyb peňazí by mal tvoriť multimodálny reťazec)
2. je významnou práve v riešení priestorovej a časovej disproporcie medzi výrobou, obchodom a spotrebou
3. rôzne technolog.prepravné systémy sa zjednodušujú do 1 komplexu = posl.stupeň zjednodušenia = multimod.prepravný reťazec

Znaky multimodálneho prepravného reťazca:

• koordinácia prepravnej kombinácie
  • režim zodpovednosti
  • funkčnosť a efektívnosť
  • flexibilita

1. logistiku toku informácií

K pohybu T sa viažu následné informácie:

• informácie predbiehajúce T – oznamujú jeho príchod
  • informácie sprevádzajúce T – char.jeho druh, množstvo, odosielateľa, prijímateľa
  • informácie, ktoré nasledujú za pohybom T – opačný smer (potvrdenie príjmu, reklamácie, dotazyň

Špeditér je odosielateľom, prepravcom aj príjemcom tovaru, pritom však pracuje na účet príkazcu (výrobcu, obchodnej alebo inej sprostredkovateľskej firmy).

Špeditérska zmluva sa uzatvára medzi predávajúcimi, kupujúcimi a dopravcom

Druhy špedičnej činnosti:

• relačný systém – špeditér je dobre informovaný o oblasti, kde sa dopravuje. Väčšinou sa orientuje na určitú oblasť (arabské krajiny a i.). Nevie veľmi, ako s tou zásielkou zachádzať.
• komoditný systém – špeditér sa orientuje na dopravu určitej komodity, nezáleží na tom, kam.

Povinnosti špeditéra:

• dodržiavať príkazy a inštrukcie príkazcu
• vybrať a realizovať najvhodnejší spôsob prepravy
• správne vyplniť všetky dokumenty
• informovať príkazcu o vzniknutých problémoch
• venovať odbornú starostlivosť vybaveniu príkazu

Špedičné potvrdenie dosvedčuje prevzatie zásielky k preprave

Z hľadiska činnosti poznáme:

• vnútorného špeditéra
• colného špeditéra

Vnútropodnikové dopravné systémy:

Sú určované:

• prepravovaným substrátom – aké zariadenie aplikujem,
• prepravnou intenzitou,
• prepravnou trasou (cestou),
• zákonodarnými ustanoveniami – ustanovenia podniku.

Dopravné prostriedky:

• kontinuálne – nepretržité (pás)
• nekontinuálne – musia prísť k materiálu, naloží sa, odvezie a vyloží

Kontinuálne dopravníky:

• výhody:
  •  permanentná dopravná pohotovosť
  •  nižšia potreba pracovných síl
  •  možnosť automatizácie
  •  využitie potenciálu výroby
• nevýhody:
  •  trvalá a stabilná inštalácia
  •  nízka flexibilita
  •  vysoká finančná náročnosť

Druhy kontinuálnych dopravníkov: postupujúce stoly, valčekové dráhy, kotúčové dráhy, pásový dopravník, kruhový dopravník, reťazový dopravník, sklzy, slimákový dopravník, korčekové elevátory atď.

Nekontinuálne dopravníky:

• výhody:
  •  vysoká flexibilita – rôzne druhy materiálu
  •  vysoká pohyblivosť
  •  priestorové využitie
  •  nižšie investičné náklady
• nevýhody:
  •  vyššie prevádzkové náklady
  •  väčšie manipulačné problémy
  •  vyššie požiadavky na pracovné sily

Druhy nekontinuálnych dopravníkov: zdvíhacie zariadenia, regálové dopravné prostriedky, pozemné dopravné prostriedky, elevátory atď.

Voľba dopravných prostriedkov

• princíp výroby = v kusovej výrobe iba pozemné dopravníky, lebo je treba realizovať dlhé okružné jazdy, smerom ku sériovej a hromadnej výrobe stúpa význam kontinuálnych dopr.systémov
• technické kritéria hodnotenia = prepr.množ., za čas 1, hmotnosť prostriedku, rýchlosť,….
• nákladovosť

SKLADOVACIE A KOMISIONÁRSKE SYSTÉMY

Vysoké výrobné zásoby umožňujú:

• výrobu bez prestojov
• spoľahlivé dodávky
• preklenutie porúch v dodávkovom systéme
• ale vysokú nákladovosť!!!!
• Vysoké využitie výr.zariadení
• Efektívny výr.proces
• Využitie prac.síl

Nízke zásoby umožňujú:

• Nevyvážené využitie výr.kapacít
• Nedostatočná pružnosť výroby
• Nízke N celého procesu výroby!!!
• Možnosť nesplnenia termínov

FUNKCIE SKLADU:

1. vyrovnávacia – zabezpečuje súlad medzi vstupom materiálu a jeho potrebou vo výrobnom procese
2. zabezpečovacia – rieši poistnú zásobu (na preklenutie mimoriadnych požiadaviek)
3. kompletačná – mat.na trhu nezodpovedajú konkrétnym výrobno-technickým požiadavkám = sklad musí riešiť súlad mate. s jeho potrebou
4. špekulačná – napr.docielenie množstevných rabatov
5. zušľachťovacia –  nevyhnutné technol.procesy, ktoré prebiehajú  (kvasenie, zretie, sušenie)
6. substitučná – treba zadefinovať, aké mat.sa môžu použiť ako náhradné

Typy skladov pre kusový tovar

• blokové a riadkové sklady:
  • výhody – flexibilita, investičné náklady, využitie plochy, menej personálu, bezporuchové
  • nevýhody – aplikácia mechanizácie preberania produktov, riadenie a kontrola
• sklady s priehradkovými regálmi
  •  výhody – prístup tovaru, prevádzkyschopnosť, kontrola, bezporuchovosť
  •  nevýhody – manipulácia, pracovné náklady, potreba plôch, použitie mechanizácie
• paletové regálové sklady – najvýhodnejšie sklady
  •  výhody – využitie priestoru, flexibilita, mechanizácia, prístup k tovaru, komisionárstvo
  •  nevýhody – pracovná náročnosť, vznik porúch
• špeciálne podstavce – A stojany, krakorcové regály, stromčekové regály, voštinové regály
  •  výhody – využitie plochy, dobrá manipulácia
  •  nevýhody – využitie mechanizácie
• sklady so spádovými regálmi – šikmé – na jednej strane hore sa nakladá, na druhej strane sa vykladá
  •  výhody – využitie plochy, možnosť mechanizácie
  •  nevýhody – prístup k tovarom, poruchovosť
• sklady s posuvnými regálmi
  •  výhody – vyťaženie plochy, možnosť chaotického uloženia tovaru, bezpečnosť
  •  nevýhody – nízka obrátkovosť, nemožnosť automatizácie
• sklady s obehovými regálmi
  •  výhody – vyťaženie plochy, možnosť chaotického uloženia tovaru
  •  nevýhody – problémy automatizácie, obmedzenosť komisionárstva, zložitý prístup k tovaru
• regálové sklady typu paternoster
  •  výhody – vysoké vyťaženie plochy, uplatnenie mechanizácie, prístup k tovaru, ochrana tovaru
  •  nevýhody – menšia flexibilita, vysoké investičné náklady
• skladovanie na kontinuálnych dopravníkoch – relevantné iba pre okruh medziskladovania vo výrobnom procese

Klasifikácia zásob:

1. obratová zásoba: je zásoba, ktorá uspokojuje očakávanú potrebu v priebehu jedného dodávkového cyklu. Vzniká pôsobením činiteľov:
   1. nesúlad medzi výrobou a spotrebou
   2. nesúlad v intenzite výroby a spotreby

Základný model zásob: 71 str.

S – množstvo

Q – výška dodávky

B₀ – bod objednávky

T₁ – doba dodávky

T_cykl – dodávkový cyklus

1. Poistná zásoba: vzniká zámerne. Je to časť celkovej zásoby, ktorá má zabezpečiť uspokojenie potrieb, náhodných odchýlok potreby pre chod podniku a dodávok materiálu od obchodných partnerov.

Teoretické modely prístupu k poistnej zásobe:

• spotreba ani dodací čas nekolíšu, sú konštantné
• spotreba kolíše, dodacia doba je konštantná
• spotreba je konštantná, dodacia doba kolíše
• spotreba aj dodacia doba kolíšu

1. Dopravná zásoba: predstavuje suroviny, výrobky a polovýrobky, ktoré sú na ceste z jedného miesta v logistickom reťazci na nasledujúce miesto.

Výška prepravných zásob závisí od veličín:

• od veľkosti dopravnej dodávky
• na čase dopravy

1. Zásoba nedokončenej výroby: reprezentuje súhrn materiálov, súčiastok a čiastkových súprav, pre ktoré bol vydaný pracovný príkaz k výrobe, ale ich dohotovenie nie je ešte ukončené.

Priebežná výrobná doba je tvorená:

• čakacou dobou
• časom spracovania (čas vykonania výrobných operácií)
• zriaďovacími časmi (nastavenie strojov po inej výrobe)

1. technologická zásoba: je také množstvo produktov, na ktorých síce už boli výrobou ukončené všetky pracovné operácie, ale neprebehli všetky technologické procesy.
2. špekulatívna zásoba: súvisí s cenovými výkyvmi na trhu zásob. Tovar sa skladuje v dôsledku špekulácie súvisiacej s vývojom cien. Jej výška závisí od očakávanej zmeny ceny pričom sa rešpektuje úspora nákladov vyplývajúcich z pohybu cien na zásobovacom trhu.

Štruktúra stavu zásob

Základné problémy zásobovania:

• aký tovar sa má skladovať
• aké množstvo skladovať z daného druhu
• koľko sa má objednať na doplnenie zásob
• kedy sa má objednať doplnenie zásob

Stredný stav zásob – nezahrňuje sa poistná zásoba.

Priemerný stav zásob – započítava sa aj poistná zásoba.

Bod objednania – vymedzuje stav zásob pre prevádzku postačujúci na čas medzi objednávkou nákupu (bodom objednania) a jej dostupnosťou pre podnik.

Dobu medzi bodom objednania a dostupnosťou nakúpenej zásoby pre prevádzku podniku nazývame čas nákupu.

Objednávkový cyklus: Čas medzi dvoma bodmi objednania. Pozostáva z času potrebného na čas nákupu a doby počas, ktorej sa zakúpený materiál spotrebováva v prevádzke podniku až do stavu objednávkového bodu.

Skladovacie N

• ON – spojené s nákupom zásob alebo ich výrobou , fixné vzhľadom na série, premenlivé vzhľadom na jednotku (čím väčšie je nak.mn., tým nižšie jedn.N)
• Jednotkové N – fixné vzhľadom na jednotku, súvisia s udržiavaním zásob(N na uskladnenie, manipuláciu, poškodené, čisté kapit.N…)
• N z nedostatku zásob – vzniknú ak nie je materiál v okamihu potreby na sklade

Objednávkový režim a systém hodnotenia a riadenia zásob

1. pevný objednávkový režim = pevne stanovené termíny, nákladovo úspornejší, iba pri zásobovaní synchr.s výrobou
2. režim voľných objednávacích termínov = objednáva sa vždy, keď sa zásoba zníži na úroveň objed.bodu – nemusí sa presne odhadovať budúca spotreba

Riadenie zásob

• má riešiť, kedy objednať novú objednávku, aká má byť veľkosť dodávky, význam využitia množstevných výhod, začatie výroby a veľkosť výr.dodávky, dimenzie zásob
• zmyslom riadenia zásob je udržať zásoby na takej výške, ktorá umožní plynulý priebeh výr.procesu pri najnižšej viazanosti fin.prostriedkov
• riadenie zásob spočíva v regulácii stavu a pohybu na sklade

Alokácia a prevádzka skladu:

Výber stanovišťa distrib.skladu ovplyvňujú:

1. servis zásobovania
2. druh odbytovej oblasti
3. vývoj D
4. dopravné spojenie
5. dopravné a skladovacie N
6. pracovné sily

Operácie skladu:

1. príjem T – vykládka, identifikácia T, príjmová kontrola, príprava T na uskladnenie
2. sklad jednotiek – sú automatizovateľné, procesy pohybu sú tu v pozadí
3. baliarne – kompletujú sa tu pripravené objednávky do vhodných expedičných jednotiek
4. výstup (expedícia)T – príjem T z baliarne, odovzdanie, nakládka, prevažujú tu (ako aj pri príjme) procesy pohybu
5. správa skladu – „software skladu“ = 2 úlohy:

a)aby uskladňovacie a vyskladňovacie operácie prebiehali presne v určených časových lehotách, bez porúch a pri min.N

b)aby boli presuny skladových produktov realizované bez prestojov s cieľom umožniť vhodnú kontrolu

– pre správne fungovanie skladu je nevyhnutné riešiť VPD dopravu, treba zohľadniť aj vonkajšiu dopravu a integrovať ju do celku

Komisionárske systémy

Komisionárske činnosti zahŕňajú výkony spojené so zostavovaním určitých dielčích množstiev zo stavu špecificky skladovateľného na stav špecificky potrebný.

Funkcie komisionárskych systémov:

• príprava info o potrebách
• príprava skupín sortimentov produktov
• preberanie dielčieho množstva z celkového pripravovaného pohotovostného množstva
• pohyb (tok) k odberu a odovzdanie
• odovzdanie dielčieho množstva následným skladovacím inštitúciám

Prvky komisionárskych systémov:

• komisionárske sklady
• dopravné prostriedky
• pracovné sily (ľudský činiteľ)
• komisionárske objednávky (zákazky)

VÝROBNÁ LOGISTIKA

 Plánovanie koncepcie výroby

1. Ciele plánovania koncepcie výroby:

Základným cieľom je vytvorenie podmienok pre zaistenie bezporuchového chodu výr. procesov

Ciele plánovania koncepcie výroby:

• optimálne výrobne, materiálne a informačné toky,
• priaznivé podmienky pre pracovnú silu,
• efektívne využitie plôch a priestoru,
• vysoká pružnosť (flexibilita) budov, stavieb a zariadení.

Kvantifikovateľné kritériá cieľov:

• minimalizácia dopravných nákladov
• náklady na prevádzkové priestory
• náklady na rozmiestnenie pracovísk

Nekvantifikovateľné (kontiguračné) kritériá cieľov

• maximálna prehľadnosť,
• nízka početnosť porúch,
• vysoký stupeň pružnosti (flexibilita),
• priamočiary tok materiálu,
• humánne pracovné prostredie.

2. Výrobný proces a jeho členenie

1. Podľa výrobného programu (hlavný výr. proces, pomocný, vedľajší, pridružený)
   1. Podľa zložitosti výrobkov – jednoduché a zložité
   1. Oblasti prírody, človeka a techniky
2. prírodné – materiál sa mení pôsobením prírodných síl
3. pracovné – pracovná sila za použitia pracovných nástrojov
4. automatické – bez  priameho vplyvu človeka
   1. Skladby výrobku
5. predvýrobný suroviny, polotovary na ďalšie spracovanie
6. výrobný – jednotlivé súčiastky výrobku
7. dohotovujúca – výrobky
   1. Spôsobu a miery opakovateľnosti (prerušovaný, nepretržitý, cyklický)
   1. Podľa typu výroby
8. hromadná – vysoká miera opakovateľnosti
9. sériová – štandardizácia
10. kusová – neopakovateľnosť
11.  

3. Faktory určujúce spôsob a priebeh plán.koncepcie výroby

produkt – výrobok, ktorý je výsledkom hmotno-energetických transformácií prebiehajúcich v podniku. Môže to byť aj polotovar

Výrobné prostriedky – stroje a zariadenia, ktoré vstupujú do výrobného procesu

Zamestnanci kladú určité nároky na humánnu konfiguráciu a usporiadanie pracovných miest (počet záchodov)

Prevádzkový pozemok je stavebnou veličinou pri plánovaní koncepcie výroby

Zákonné ustanovenie normy pri utváraní, usporiadaní prevádzkových jednotiek a ich technického vybavenia

4. Priebeh plánovania koncepcie výroby

1. prevádzková analýza – zistenie a zabezpečenie dát vzťahujúcich sa k výr. programu

1. plán. koncepcie výroby produktu
2. výr. program rieši: druh, množstvo, časový okamžik zhotovenia
3. technicko-ekonomické porovnanie výrobkov – na základe porovnania údajov o vývoji parametrov vlastných a konkurenčných výrobkov vo vzťahu k cene – je základným predpokladom navrhnutia správnej koncepcie výroby

1. tvorba programov s čistou orientáciou na zákazníka – podľa získaných objednávok
2. tvorba programov s čistou orientáciou na očakávaný vývoj – prognóza D
3. zmiešaný typ tvorby programov

1. plánovanie potrieb

potreba materiálu – musí rešpektovať výr.program (3metódy určovania noriem spotreby: prepočtovo-analytická, skúšobne-experimentálna, analogická)

potreba výr.prostriedkov rieši nasadenie strojov podľa: druhov, počtov, časového okamžiku nasadenia(ako dlho bude pracovať), doby nasadenia, miesta nasadenia. Bázou sú: spracovateľské a strojové profily

Personálne potreby – počty, kvalifikácia, nasadenie vo výr.procese 

-metódy extrapolácie trendu – na základe údajov z minulosti

-metódy ukazovateľov

Potreba plôch  – nevyhnutných pre inštaláciu výr.prostriedkov

Nevyhnutných pre inštaláciu výr.prostriedkov, skladových plôch, dopravných a prepravných plôch, výrobou podmienených správnych a sociálnych plôch

– pri plánovaní plôch pre výr.prostriedky nesmieme zabudnúť na plochu pre obslužný materiál!!!

Usporiadanie dopravy:

ABC-analýza – vychádzame z objemu produktov na celk.potrebe  

PQ-analýzu – agregáciou parciálnych mat.tokov je možno graf. znázorniť dopravné väzbe v danej org.jednotke    Sankeyov diagram    

1. plánovanie princípov

 – určujú procesy fungovania výroby

Pri plánovaní treba určiť princípy:

• výroby a montáže (podľa úkonov, objektov, skupinový princíp)
• výrobnej technológie – úlohou log. je len rozhodnúť, kt. technológie uplatniť
• dopravy a skladovania – mal by rešpektovať predchádzajúce princípy

1. rámcové plán. (navrhnutie projektu prevádzkových jednotiek)
   1. ideálny projekt – založený iba na funkčných požiadavkách výr. procesu
   1. reálny projekt – prispôsobenie ideálneho projektu konkrétnym podmienkam

Postup prechodu na reálny projekt

1. konštrukčné prístupy – v každom kroku sa pridáva ďalšia organ. jednotka
2. zlepšovacie postupy – vychádzajú z konštrukčných prístupov, postupne sa mení postavenie a dispozícia organ. jednotiek
3. kombinácia postupov – najprv konštrukčný, potom zlepšovací

Funkčnosť projektu posudzujeme z hľadiska:

1. materiálového toku – musí byť prehľadný a priamočiary
2. optimalizácie dopr. N – reálny projekt musí byť dielom projekčných inštitúcií

1. spresnené plánovanie
2. definuje vnútorný priestor pracoviska
3. orientuje sa na:
   1. projekt výr. prostriedkov – defin. predstava budúceho postavenia výr. prostr.
      1. projekt zásobovania a zabezpečenia – definuje pohyb. procesy, kt. budú prebiehať v napl. prevádzkach a ich energetické zabezpečenie
      1. projekt budovy

Plánovanie a riadenie výroby

Funkcie plánovania a riadenia výroby

plánovanie výroby:

• plánovanie výr.programu (určenie výrobkov podľa druhov, množstva a termínov) – ako vyrobím to, čo som si naplánoval
• plánovanie potreby (finálnych výrobkov, polovýrobkov a materiálu)
• plánovanie termínov a kapacít (termínu zadania zákazky do výroby, odovzdanie výrobkov)

riadenie výroby:

• dispozície vzhľadom na zákazku (uvoľnenie zákazky)
• dohľad nad zákazkou (kontrola výrobného procesu)

CYKLUS PLÁNOVANIA VÝROBY

Postupnosť plánovania výroby.

• rozpustenie množstva
• optimalizácia kapacít
• protinávrhy výroby
• preskúšanie návrhu (kontrakt so zákazníkmi)
• inovovaný plán
• potvrdenie odbytom

1. Proces odsúhlasenia výroby má prebiehať pravidelne v určených čas.dimenziách
2. Skutočná dispozícia(požiadavka na výrobu) k výrobe musí prebiehať tak neskoro, ako le to len možné a iba na základe skutočného prijatia zákaziek a nie plánovacích údajov
3. Iba u výrobkov, u ktorých je požadovaný čas dodávky kratší než výrobná doba, má existovať predzásobenie
4. Neplánujeme zámery pre výrobu, ale plánujeme, ako zákazky zákazníkov zrealizujeme
5. Hľadáme cesty, ako zabezpečiť výrobu, nie samotnú výrobnú náplň, tú musíme odvádzať od prianí zákazníkov
6. Časový priestor prognózy závisí od vzťahu priebežnej doby výroby k požadovanému času dodávky
7. Ak je priebežná doba výroby kratšia než požadovaný čas dodania, je výhodnejšie určiť primárnu potrebu priamo podľa priania zákazníkov, ak je dlhšia, potom je vhodná aj prognóza
8. Menšie a stredné P by mali vyrábať len tie výrobky, ktoré už predali

Plánovací cyklus by mal prebiehať asi tak dlho, koľko je výr. doba.

plánovanie výrobného programu

• musí vždy prebiehať v súlade s odbytom
• základnou úlohou je stanovenie výrobkov, kt. je potrebné vyrobiť čo do druhov, množstva, termínov

Primárna potreba = obsahuje predpokl. potrebu výrobkov a náhradných dielov dodáv. na trh, je tvorená:

• prijatými zákazkami
• predpokladanými zákazkami = prognóza budúcich zákaziek:

1)odhadnutie predaja – na základe očakávaného chovania potenc. Kupujúcich v jednotlivých regiónoch a pravdepodobného získania zákazky

2)analýza trh. reakcií – reakcia potenciálnych zákazníkov na testovacích trhoch(uplatnenie marketingu)

3)extrapolácia – vychádza z minulosti

menšie P by mali vyrábať len tie  výrobky, kt. už predali!

plánovanie množstva

Do procesu výroby a montáže musia vstupovať suroviny v presne určenom sortimente, množstve a časovej následnosti.

Druhy materiálových potrieb:

1) podľa výrobného stupňa:

a) primárna – definuje, aké finálne výrobky sa majú v priebehu plán.obdobia vyrobiť. Je potrebou z hľadiska záväzkov P a nie problémom zabezpečenia výroby

 b) sekundárna – def., aké druhy materiálov a surovín sú potrebné k výrobe primárnej potreby

 c) terciárna – charakterizuje rôzny pomocný a prevádzkový materiál

2) podľa stavu zásob v skladoch:

a) brutto potreba – je súčet primárnej, sekundárnej a terciálnej potreby

b) netto potreba – je čistá potreba, stanovíme ju odčítaním pohotovostných stavov zásob v sklade od brutto potreby

Spôsoby stanovenia potrieb:

            a) exaktné metódy

• analytické (na základe kusovníkov)

Kusovník = zoznam všetkých surovín, dielov a zostáv, ktoré sú v logickej náväznosti potrebné k výrobe jednej jednotky výrobku.

Spôsoby znázornenia kusovníkov: tabelárna, grafická(štrukturálny strom), štrukturálne, zvláštne formy.

Delíme ich:

• súhrnné s prehľadom množstva – obsahujú všetky druhy materiálov, ktoré vstupujú do finálneho produktu, pričom pri všetkých výrobných stupňoch sú uvedené údaje o množstve
• štrukturálne – definujú materiály v štrukturálnom usporiadaní (podľa výrobných stupňov, dispozičných stupňov a stavebnicové)
• zvláštne formy – charakterizujú významnosť príslušného dielu, zostavy či materiálu na finálnom výrobku (nutná, možná a dispozičná varianta)

• syntetické – prostriedkom k výpočtu sú tzv. doklady o použití dielov, ktoré predstavujú doplnok ku kusovníkom, výpočet je opačný ako pri analytickom postupe – zdola
• Godzinto graf – vzťahy, ktoré existujú medzi finálnymi výrobkami a potrebami na ich výrobu možno vyjadriť pomocou uzlov a hrán. Uzol predstavujú príslušný diel či surovinu potrebnú pre výrobu finálneho výr. a hrana definuje množstvo daného sortimentu pre diel výrobne vyššie postavený.

            b) štatistické (stochaistické) – základom sú dáta o spotrebe v minulosti

 konštantná mat.potreba (K-model) – potreba iba málo kolíše okolo štandardnej výšky

trendová potreba (T-model) – v priebehu dlhšieho časového obdobia rastie alebo klesá

sezónna potreba (S-model) – char. Periodickým opakovaním sezónnych zmien

            c) subjektívne metódy

analógie – na základe spotreby zrovnateľného materiálu

intuitívneho odhadu –  na základe dotazovania osôb, ktoré by mohli mať o danej veci určité znalosti alebo skúsenosti, vysoké nebezpečie chybného odhadu

Určenie netto potreby a výpočet objednávky

Netto potrebu  – vypočítame, ak od brutto potreby odpočítame zásobu hotových výrobkov na sklade, v dielni, medzisklade, rezervnú a poistnú zásobu podľa sortimentných skupín.

Potrebné je určiť objednávacie množstvo a okamžik objednávky.

Andlerov vzorec

– najznámejší vzorec pre stanovenie opt. objednávacieho množstva

RP – ročná potreba

ON – objednávacie náklady, zahŕňajú náklady na všetky činnosti spojené s prípravou a spracovaním objednávky

JC – jednotková cena

SN – skladovacie náklady, zahŕňajú aj kalkulačnú úrokovú prirážku na kapitál viazaný na sklade

Základné modely stratégie zásobovania

t – objednávací cyklus                       s – bod objednávky

q – objednávacie množstvo    S – požadovaný stav (plán, norma)

            Stratégia (s, q) je postupom podľa bodu objednania. Pri dosiahnutí alebo prekročení objednávacieho stavu je potrebné zabezpečiť nové množstvo q. Vo vzťahu na hospodárnosť je výhodné orientovať sa na objednávacie množstvo vo výške hospodárneho objednávacieho množstva. Stav zásob musí byť po každom odbere preverovaný z hľadiska objednávacieho bodu. Na základe pevne určeného objednávacieho množstva pri rozdielnych výdajoch zo skladu sú objednávacie cykly variabilné.

            Stratégia (s, S) predstavuje rovnako postup na základe bodu objednania. Pri dosiahnutí objednacieho bodu je vystavená objednávka, ktorá doplní stav zásob na plánovaný stav. Kontrola zásob prebieha po každom výdaji materiálu a v nepravidelných časových dimenziách. Objednávacie množstvo  sa pohybuje vo výške, aby bol dodržaný objednávací bod.

            Stratégia (t, q) predstavuje postup na základe rytmu objednania. V určitom objednávacom rytme t sa predpokladá zabezpečenie pevného množstva q. Objednávacie cykly sú konštantné.

            Stratégia (t, S) je tak isto postupom na základe objednávacieho rytmu. V pevnom objednávacom rytme je zabezpečované množstvo, ktoré doplňuje stav zásob na konštantnú výšku S. Časy objednania vykazujú konštantný odstup s variabilným odberovým množstvom.

            Okrem týchto stratégií existuje aj kombinácia rôznych skladovacích stratégií. Najznámejšie sú (t, s. q) a (t, s, S). Parametre charakteristík sú zhodné s predchádzajúcimi stratégiami.

PLÁNOVANIE ČASU

V rámci časového plánovania je potrebné určiť časový priebeh realizácie zákazok. Táto funkčná oblasť zahrňuje fázu terminovania priebehu realizácie zákazok.

V rámci terminovania priebehu je potrebné prepočítať pre každú operáciu, ktorá má byť v rámci zákazky realizovaná počiatočný a konečný termín bez explicitného určenia kapacitných obmedzení.

• Terminovanie vzad  určuje naplánovanie jednotlivých operácií tak, že vychádza z termínu dohotovenia poslednej operácie. Tým, že je posledná operácie ukončená k požadovanému konečnému termínu musí začať o svoju priebežnú výrobnú dobu skôr. Označuje sa ako najneskorší možný termín začiatku.
• Terminovanie vpred vychádza z termínu „dnes“ a prepočítava najskoršie možné termíny počiatku všetkých operácií a tým aj celej zákazky. Výpočet prebieha postupným pripočítaním priebežných výrobných dôb k odpovedajúcemu termínu začiatku jednotlivých operácií.

Medzi najbežnejšie spôsoby redukcie času počítame:         

­delenie zákazky znamená rozdelenie množstva výrobnej zákazky od určitej operácie alebo už od začiatku na niekoľko častí (aspoň dve), ktoré potom oddelene prebiehajú výrobou.

prekrývanie v spôsobe riešenia sa nečaká až celá výrobná dávka bude na určenom pracovisku úplne spracovaná, ale určité množstvo (v danom časovom okamžiku už spracované) je už skôr odovzdané na nasledujúce pracovisko.

PLÁNOVANIE POTREBY KAPACÍT A PORADIA

Výrobnou kapacitou sa označuje maximálny možný objem výroby požadovaného sortimentu a kvality pri danej výrobnej štruktúre za jednotku času.

Podľa výkonu rozoznávame tieto kapacity:

• priemernú kapacitu, ktorú vypočítame ako priemerný výkon podnikových prostriedkov,
• normálnu kapacitu dosiahnutú v bežných prevádzkových podmienkach,
• efektívnu kapacitu, ktorú dosiahneme zohľadnením kladných a záporných vplyvov.

kde: Vk  výrobná kapacita

        Vf  využiteľný fond

          kapacitná norma prácnosti.

kde: Vk = výrobná kapacita

        Vf = využiteľný fond

        Nv = norma výrobnosti.

Riadenie a sledovanie zákazky

Uvoľnenie zákazky

Je potrebné preveriť, či zákazka môže byť uvoľnená do výroby. Musíme preveriť, či je k dispozícii požadovaný materiál, pracovné prostriedky a nástroje, ktoré sú nutné pre splnenie zákazky. Preverujeme aj personálnu pripravenosť. Cieľom previerky je zabrániť tomu, aby výroba bola obsadená nerealizovateľnými zákazkami.

Rozvrh práce

• rieši priradenie  výrobných zákazok podľa naplánovaných rozhodnutí jednotlivým pracoviskám

existujú dve organizačné formy rozvrhovania prác:

centrálny rozvrh práce – charakteristická požiadavka na spracovanie veľkého množstva informácií

decentralizovaný rozvrh prác – je podobný ako centralizovaný, iba s tým rozdielom, že konkrétny rozvrh v tomto spôsobe sa zabezpečuje individuálne prostredníctvom jednotlivých organizačných útvarov(pracovísk) v podniku

Keď začne prebiehať realizácia výroby na základe plánovaného rozvrhu prác je potrebné zabezpečiť dodržiavanie naplánovaných dát výroby sledovaním zákazok.

Odchýlky od plánovaných stavov si vyžadujú zadefinovať tolerančné hranice, v ktorých sa stav má považovať za primeraný

Prekročením tolerančných hraníc musí nasledovať spätné hlásenie

Na základe spätného hlásenia musí riadiace a rozhodovacie centrum realizovať opatrenia, aby naplánovaný stav bol naplnený.

Základné dáta plánovania a implementácie výroby

Predpokladom úspešnej činnosti podnikových útvarov podieľajúcich sa na výrobnom procese je informačná základňa vo forme banky dát

Kmeňové dáta – neutrálne k zákazke, vykazujú dlhšiu dobu platnosti

Bežné dáta – súvisiace so zákazkou, spojené s realizáciou výrobných a nákupných zákazok

Ku kmeňovým dátam patria:

• kusovníky,
• kmeňové informácie o jednotlivých častiach výrobku,
• údaje technologických postupov,
• kmeňové informácie o strojoch( technické parametre a výkonnosť),
• kmeňové informácie o nástrojoch( technické parametre a výkonnosť),
• osobné kmeňové informácie( meno, mzdová skupina, pracovná doba, profesia).

Medzi bežné informácie patria:

• informácie o výrobnej zákazke( číslo zákazky, výkresy vyrábaných dielov, vyrábané množstvo, termín vyhotovenia, technologické postupy, priebežná výrobná doba),
• informácie o nákupných zákazkách( druh materiálu obchodný partner, spoľahlivosť dodávky),
• informácie o stave zásob( číslo skladovej pozície, miesto uskladnenia),
• informácie o rezervách.

Systémy plánovania a riadenia výroby

Systémy MRP

– systémy plánovania materiálových zdrojov či požiadaviek (Materials Requirements Planing, MRP I) a plánovanie výrobných zdrojov (Manufacturing Resource Planing, MRP II). Z manažérskeho hľadiska sa systém MRP I skladá z troch zložiek:

– počítačový systém,

– výrobný informačný systém(zásoby, výrobné plánovanie, administratíva vstupy do výroby),

– filozofia a koncepcia riadenia.

Kanban

– bezzásobová technológia japonského pôvodu. Systém Kanban, známy tiež ako systém TPS (Toyota Production System), bol vyvinutý spoločnosťou Toyota Motor Company v priebehu 50. a 60. rokov. Je vhodný ako pre vnútorné logistické reťazce vo výrobných (montážnych) závodoch, tak aj pre zmluvne stabilizované vonkajšie reťazce.

Systém riadenia úzkych miest

– východiskom tohto systému je úvaha, že vznikajúce úzke miesta majú podstatný vplyv na priebeh výroby.

Vyťažovacie riadenie

– postup, ktorý vychádza z toho, že výrobná objednávka môže byť uvoľnená do výroby len vtedy, keď tam môže byť aj opracovaná. Nesmie zväčšovať stav pred výrobným zariadením

Štíhla výroba (Lean Production – LP) – Fungovanie LP teda v značnej miere závisí i od výkonnej a úspornej logistiky. Na to sú však nevyhnutní podnikateľsky mysliaci a jednajúci logistický pracovníci.

Podpornými metódami a nástrojmi štíhlej výroby sú:

Benchmarking – porovnávacia štúdia, analýza konkurenčných procesov a výrobkov,

DOE (desing of Experiments) – štatistické plánovanie pokusov, plánovanie experimentov,

FMEA (Failure Mode and Effective Analysis) – analýza možných chýb a ich dôsledkov, systematická analýza rizika,

JIT (Just In Time) – systém práve načas,

Job Rotation – striedanie pracovných miest,

QFD (Quality Function Deployment) – simultánne inžinierstvo, integrovaný vývoj výrobku,

SPC (Statistical Process Control) – štatistická kontrola procesov, štatistické riadenie procesov,

TPM (Total Productive Maintenance) – celková produktívna údržba,

TQM (Total Quality Management) – manažment celkovej kvality, celkové (úplné, komplexné, totálne) riadenie kvality, totálny manažment kvality.

Systém Kaizen

• je japonské slovo znamenajúce sústavný vývoj dopredu. Je to nový spôsob manažmentu
• Opornými piliermi sú vytýčenie priorít, štandardizácia a zdokonaľovanie už existujúcich podsystémov

Benchmarking (porovnávací manažment)

je vlastne systematické porovnávanie vlastného podniku s najlepšími podnikmi v danom odbore, prípadne v iných odboroch (externý benchmarking) alebo systematické porovnávanie jednotlivých závodov, pobočiek, výrobných úsekov, skladov a podobne v rámci vlastného podniku (interný benchmarking)

Počítačom integrovaná výroba (CIM)

• je to vlastne počítačom integrovaný systém informačných, riadiacich a výkonných činností

DISTRIBUČNÁ LOGISTIKA

Distribúcia možno zahrnúť všetky činnosti spojené s prekonávaním priestorových, časových, kvantitatívnych a sortimentných rozdielov, ktoré vznikajú medzi sférou výroby a sférou spotreby z ekonomického hľadiska

Faktory:

• nesúlad doby výroby a doby spotreby,
•  nesúlad lokality výroby a spotreby,
•  nezhoda štruktúry výrobného a spotrebiteľského sortimentu,
•  nesprávny systém informácií o trhu .

Logistická distribúcia rieši nasledovne problémové okruhy trhového systému:

• voľbu distribučných ciest (distribučná politika),
• úrovne distribúcie,
• spôsob realizácie toku tovaru hmotného a nehmotného (technicky orientované toky).

Úlohy distribúcie:

Vytváranie hodnoty

Vytváranie rovnováhy medzi ponukou a dopytom

Realizácia transformácií

• materiálne a fyzické – týkajúce sa frankcionovania tovaru (rozdeľovania), prepravy, skladovania výrobkov
• priestorové a časové – spočívajú v premene výrobného sortimentu na sortiment obchodný, vyhovujúci požiadavkám zákazníka

Funkcie distribúcie:

Koordinačné funkcie –  riešia problémy vytvárania rovnováhy medzi výškou ponuky daného tovaru a objemom dopytu po tomto tovare. Táto funkcia obsahuje v sebe nasledovné činnosti:

• zbieranie informácií o dopyte a ich odovzdávanie výrobcom,
• nadväzovanie kontaktov výrobcov s trhom,
• rozhodovanie o veľkosti výroby a jej umiestnení na trhu,
• uzatváranie transakcií kúpy a predaja (ponúkanie, rokovanie, prenos vlastníckych práv, regulovanie pohľadávok) a podpory predaja výrobkov poprípade inštitúcií.

Organizačné funkcie – spočívajú v prispôsobovaní štruktúry ponuky k štruktúre dopytu v zmysle kvality. Obsahujú nasledovné činnosti:

• dopravu,
• zušľachťovanie tovaru,
• skladovanie,
• obchodné spracovanie (triedenie, balenie, a pod.),
• zmenu sortimentu z výrobného na obchodný,
• predaj výrobkov sprostredkovateľom či užívateľom.

Funkcie kanálov distribúcie sú odvodené od cieľa a funkcií distribúcie. Ide o tieto úlohy:

• Výskum trhu, získavanie informácií, nevyhnutných pre plánovanie a podporu predaja tovaru.
• Podpora odbytu, vývoj a rozširovanie presvedčivých informácií o výrobku.
• Získavanie kontaktov vyhľadávanie, kontaktovanie a spájanie potencionálnych odberateľov.
• Transformácia ,prispôsobovanie a tvorba ponuky potrebám zákazníka (premena sortimentu z výrobného na obchodný).
• Rokovanie, dosahovanie dohody o podmienkach prevodu majetku, vlastníctva (legislatíva).
• Marketingová logistika, doprava, skladovanie tovaru (fyzická distribúcia).
• Financovanie, zaobstaranie a využitie finančných prostriedkov na pokrytie nákladov spojených s odbytovými činnosťami

Koncepcie  distribučnej logistiky

• Tradičná koncepcia – chápe distribučný kanál ako vnútornú štruktúru podnikov, ale aj štruktúru  externých inštitúcií, za pomoci ktorých je výrobok premiestňovaný od výrobcu k spotrebiteľovi.
• Systémová koncepcia – definuje distribučný kanál ako „súbor po sebe idúcich článkov (inštitúcií alebo osôb), prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje premiestňovanie jedného alebo viacerých tokov spojených s marketingovou činnosťou

Typológia kanálov distribúcie

1. Prítomnosť sprostredkovateľov (účastníkov) v kanály distribúcie:
2. priamy (prítomnosť sprostredkovateľov nulová),
3. nepriamy (rôzna prítomnosť sprostredkovateľov).
4. Počet sprostredkovateľov v distribučnom kanály:         
5. krátky ,
6. dlhý.
7. Počet sprostredkovateľov na tej istej úrovni distribučného kanála:
8. úzky,
9. široký.
10. Zložitosť kanála distribúcie
11. jednoduchý,
12. zložitý (komplexný).
13. Druh tokov, ktoré sa prostredníctvom kanála premiestňujú:
14. transakčné,
15. vecné.
16. význam kanála pre výrobcu:
17. základný,
18. pomocný (podporný, doplnkový).
19. Charakter vzťahov medzi účastníkmi kanála:
20. konvenčný (voľný),
21. integračný,
22. kontraktačný (zmluvný),
23. korporačný (vlastnícky),
24. administratívny.
25. Použitie distribučného kanála:
26. jeden distribučný kanál,
27. multikanálový distribučný systém.
28. Smer toku tovaru:
29. vpred (výrobca – spotrebiteľ),
30. spätný (spotrebiteľský odpad k výrobe).

Kritéria účinnosti kanála distribúcie

• Distribúcia numerická relatívne vyjadruje počet predajní, ktoré vedú každú z skúmaných značiek výrobku v danej tovarovej triede k celkovému počtu predajní, ktoré vedú daný sortiment. Podiel týchto predajní je najvhodnejšie vyjadriť v percentách. Umožňuje posúdiť stupeň distribúcie danej značky a výrobku v distribučnom okruhu. Ukazovateľ charakterizuje počet predajní kde je príslušný tovar distribuovaný. Informuje nás kde tovar môžeme ešte distribuovať.
• Distribúcia hodnotová vyjadruje podiel sledovaného produktu, značky na obrate výrobkov realizovanom predajňami, ktoré vedú danú tovarovú triedu, ktorého súčasťou je sledovaný produkt, či značka. Vyjadruje sa v pomernej hodnote najbežnejšie v %. Ukazovateľ dáva informáciu či značka sa predáva v rozhodujúcich predajňach. Distribúcia hodnotová je ukazovateľ kvality siete, ktorá umožňuje zistiť, či skúmaná značka je zavedená v skupine miest predaja za vysokú cenu („predražovateľov“) alebo v skupine miest predaja za nižšiu cenu.
• Distribučný stupeň (DS) je pomer medzi počtom bodov predaja (predajní), v ktorých by bolo možné ponúkať a predávať daný výrobok (Pm) a počtom bodov predaja (predajní), ktoré predávajú tento výrobok (Ps).
• Distribučná hustota (DH) je vyjadrením faktu, koľko obyvateľov v danej odbytovej oblasti (O) pripadá na počet predajní, ktoré predávajú daný výrobok (Ps).

Druhy distribúcie

Distribúcia extenzívna nadobudla štyri stupne uplatnenia , a to distribúcia:

• obmedzená masová distribúcia. Výrobok sa uplatňuje temer vo všetkých maloobchodných predajniach niekoľkých rôznych typov,
• masová distribúcia uplatňovaná v niektorých kategóriách predajní(potravinárskych). Tento druh distribúcie potom predpokladá, že tovar sa predáva vo väčšine predajní tejto kategórie na celom záujmovom území,
• lokálna masová distribúcia, je miestny spôsob distribúcie v ohraničenom predajnom okruhu alebo v jednom predajnom mieste.

Pri tejto forme distribúcie je medzi rozsahom distribúcie a predajným úspechom priama väzba.

Distribúcia selektívna (výberová) zabezpečuje uplatňovanie predmetov na trhu občasného a dlhodobého dopytu, premysleného nákupu za vysokú cenu, s vysokým podielom osobného predaja. Výberová distribúcia znamená výber výrobcu alebo len niektorých predajní.

Aj u výberovej distribúcie platí pravidlo, že čo možno najširšie uplatnenie výrobkov je najvýhodnejšie. Výberová distribúcia je vlastne určitá stredná cesta medzi masovou distribúciou a exkluzívnou distribúciou.

Distribúcia exkluzívna, výlučne spočíva na reštriktívnom výbere sprostredkovateľa. Predaj určitého výrobku sa zveruje buď jednej alebo veľmi obmedzenému počtu organizácií na určitom území. Touto formou distribúcie sa obvykle distribujú tovary, ktoré majú luxusný charakter, značkový, nesubstituovateľný tovar. Exkluzívnu distribúciu možno použiť pre distribúciu tovaru, ktorý si:

• vyžaduje vysoký stupeň odborného predaja,
• potrebuje špecializované vystavovanie na vysokej aranžérskej úrovni,
• vyžaduje komplikovaný servis pred i po kúpe,
• veľmi často sa kupuje pre reprezentáciu.

Pri každom druhu distribúcie je veľmi dôležitá spolupráca výrobcu s distribútorom, avšak pri exkluzívnej distribúcii je táto viac než významná, pretože sa jedná ako o značku výrobcu, tak i o značku distribútora, obchodníka.

FAKTORY PODMIEŇUJÚCE SPÔSOBY DISTRIBÚCIE

Plánovanie a riadenie odbyt. ciest je veľmi náročná a zodpovedná činnosť. Vyžaduje mnohé naliehavé rozhodnutia, kt. sa týkajú plánovania usmernovania toku tovaru od jeho vzniku cez zmenu vlastníctva až ku konečnej spotrebe. Pri plánovaní a riadení distr. ciest musí podnik vychádzať z analýzy zákld. faktorov, kt. podmieňujú  výber určitého spôsobu distribúcie. Tieto faktory sú podmienené faktormi:

• objektívnymi, ktoré treba brať do úvahy ale na ktoré podnik nemá žiadny vplyv
• subjektívnymi ktoré závisia od úrovne riadenie a rozhodovania manažmentu podniku

K objektívnym činnostiam patria :

počet obyvateľov  – pri vstupe výrobcu na trh neni prakticky žiadny väčší vplyv na podniky, ktoré organizujú distribučné cesty.

úroveň hospodarskeho vývoja krajiny , regiónu – v málo rozvinutých regiónoch sú distribučné cesty organizované nedostatočne pre nedostatok fin. prostriedkov.

politické zriadenie – v centrálne riad. ekonomikách riadia cesty odbytu št. orgány

pohyb obyvateľstva – má najväčší vplyv, hl. stahovanie obyvateľov velkých miest do predmestí.

spoločenské zmeny – prejavujú sa hl. zvyšovaním dôchodkov obyvateľstva, rastom vol. času a celk. zvyšovaním život. úrovne

úroveň vzdelania – racionálnejšie nakupovanie, záujem o akosť, cenu, dizajn, funkčnosť a účelnosť

meniace sa zvyky a zvyklosti spotrebitelov – požiadavky na jednoduchú úpravu túžbu po účelnosti a pohodlí urýchlili vznik dokonalých nákup.stredísk

K subjektívnym činitelom patria : fyzická distribúcia, výskum, odbyt. ciest, stratégia  podniku.

Správne plánovanie fyzického odbytu vyžaduje pristupovať k pohybu surovín a fyz. zásob výrobkov, tak aby to prospievalo dlhodo-tým cieľom podniku. Cieľom fyzickej distribúcie je prepraviť správne množstvo mat. na správne miesto a v pravý čas za min. náklady.