Minho

vycuc net

1. Spotrebiteľ a spotrebiteľské správanie: Potreba a spotreba, Európsky spotrebiteľ (Turecko, Poľsko, Česká republika)

Spotrebiteľ je jednotlivec, ktorý kupuje výrobky a služby na svoju vlastnú spotrebu, na použitie v rodine, pre člena rodiny, prípadne ako dar. Vo všetkých prípadoch sa výrobok kupuje na konečnú spotrebu jednotlivcov, preto sa označujú ako koneční spotrebitelia.

Spotrebiteľomje každý človek, pretože sa zaujíma o veci, ktoré používa, spotrebúva a ktoré spríjemňujú jeho každodenný život. Proces nákupného rozhodnutia, faktory, ktoré vplývajú na spotrebiteľské preferencie, samostatný nákup a ponákupné hodnotenie užitočnosti výrobku alebo služby sú súčasťou teórie, ktorá sa nazýva spotrebiteľské správanie.

Spotrebiteľ môže byť:

1. individuálny – osobný spotrebiteľ (kupuje výroby a služby pre vlastnú spotrebu, rodinu, prípadne ako dar pre inú osobu), hovoríme o konečných spotrebiteľoch;
2. organizácie ako spotrebitelia – súkromné podniky, štátne orgány a inštitúcie, ktoré nakupujú produkty, aby mohli vyvíjať svoju činnosť.   

Pre marketing je veľmi dôležité vedieť, kto je iniciátorom nákupného rozhodovania, kto nakupuje a kto je užívateľom.

Podľa toho, ako sa spotrebitelia rozhodujú, možno ich zatriediť do niekoľkých modelov:

1. ekonomický človek,
2. pasívny človek,
3. kognitívny (znalý) človek,
4. emocionálny človek.

Spotrebiteľské správanie je dynamická interakcia  ľudí a prostredia obsahujúca emócie, poznanie, konanie, prostredníctvom ktorých ľudia uskutočňujú výmenu s cieľom uspokojiť svoje potreby.

Spotrebiteľské správanie je správanie, ktoré spotrebitelia prejavujú pri hľadaní, nákupe, používaní, hodnotení, disponovaní výrobkami a službami, od ktorých očakávajú, že uspokoja ich potreby.

SS sa zameriava na rozhodovanie jednotlivcov pri vynakladaní vlastných zdrojov (čas, peniaze, úsilie) na položky súvisiace so spotrebou. To zahrňuje odpovede na otázky čo, prečo, kde a kedy, ako často sa položky nakupujú/používajú, ako sa hodnotí výrobok po nákupe…

Správanie, ktorým sa spotrebitelia prejavujú pri hľadaní, nakupovaní, používaní a hodnotení výrobkov a služieb, od ktorých očakávajú uspokojenie svojich potrieb.

Spotrebiteľské správanie jednotlivcov a skupiny  2.0 marketing (marketingová a spoločenská koncepcia, pozeráme sa na zákazníka a snažíme sa uspokojiť jeho potreby) verzus 3.0 marketing  (pozeráme sa na spotrebiteľa ako na človeka. Pochádza z Ázie). Okrem toho existuje aj 1.0 marketing, ktorý sa zameriava na ponuku výrobkov na základe kapacity.

3 zložky spotrebiteľského správania:

1. Kognitívna – myslenie
2. Afektívna – cítenie
3. Konatívna – činy

V praxi to znamená, že SS je :

1. Dynamické – myslenie, emócie a konanie sa neustále menia, nepretržitý výskum
2. Integruje interakcie – emócie, poznanie, konanie – cítenie a poznanie sa musia prejaviť v konaní – v nákupe a spotrebe
3. Obsahuje výmenu – väčšinu produktov získa spotrebiteľ výmenou na trhu

Potreby nemožno chápať ako raz vzniknuté alebo existujúce, ale treba ich vidieť v dynamickom vývoji. Pri skúmaní potrieb možno charakterizovať 3 stránky:

• Obsahová – vyplýva z konkrétneho nedostatku (hlad, sex, smäd)
• Citová – vyjadruje subjektívne prežívanie, pociťovanie potreby a modifikuje obsahovú stránku potreby tým, že si ju subjekt uvedomuje v určitých súvislostiach
• Motivačná – súvisí so správaním, vedie k uspokojeniu potreby (knihy, darček)

Potreby sa pociťujú subjektívne. Správanie človeka vyplýva v podstate z jeho potrieb.

Potreby delíme:

• Vrodené = primárne (jedlo, pitie, bydlisko, sex)
• Získané = sekundárne – potreby, ktoré si uvedomíme v súvislosti s našou kultúrou (sebaúcta, prestíž, moc, cit)

Spotreba

• Prostriedkom na uspokojovanie potrieb je spotreba.
• súvisí s existenciou človeka
• je neoddeliteľnou súčasťou jeho života
• človek denne spotrebováva mnoho výrobkov a využíva služby: robí tak preto, aby uspokojil svoje potreby súvisiace s jeho existenciou a jeho osobným rozvojom

Európsky spotrebiteľ sa z geografického hľadiska viaže k Európe, ale pri hodnotení jeho spotrebiteľského správania identifikujeme nielen spoločné črty, ale množstvo diferencií ako medzi jednotlivými regiónmi, tak aj v rámci nich.

Spotrebiteľské správanie v Turecku

• Najdôležitejšími kritériami spotrebiteľov pri nákupe potravín sú kvalita, cena a bezpečnosť
• Obchody (Hypermarket, Supermarket) sú preferované kvôli kvalite, potravinovej bezpečnosti, jednoduchému plateniu a porovananiu cien s konkurenciou
• Producenti alebo trhovníci sú prefereovní kvôli nižšej cene, možnosti zjednávania a zvyklosti zákazníkov
• Zákazníci vo všeobecnosti preferujú hypermarkety a supermarkety ako cieľové miesta nákupu

Spotreba potravín a náboženstvo:

• Mäso je dovolené jesť počas sviatku Kurban Bayramı
• Ramadán: kupuje sa oveľa viac sladkostí na obdarovanie detí, známych a pod.
• Turecko je moslimská krajina, kde sa nepredáva bravčové mäso, ktoré je zakázané aj konzumovať,
• Najväčší výber čerstvého ovocia a zeleniny je na bazároch
• Niektorí Turci kupujú a konzumujú alkohol, ktorý je zakázaný náboženstvom, ale v Turekcku za konzumáciu alkoholu nie su tresty a každý konzumuje alkohol podľa vlastnej preferencie

Kam chodia Turci najčastejšie nakupovať

• Tržnice a bazáre
• Bakkals; malé outlety ktoré predávajú aj potraviny (aj čerstvé pripravované jedlá) 
• Hypermarkets and Supermarkets (Migros, Metro, Tesco, A101, Carrefour, SOK, Tansas)

Spotrebiteľské správanie v Poľsku

• Poľsko je charakterizované ako:
  • Veľká rozľahlá krajina originálnych poľských tradičných a regionálnych produktov
  • Veľký prispievateľ európskej kultúry a kulinárskych tradícií
  • Tradičné lokálne produkty
  • Vysoký dopyt po regionálnej kuchyni
  • Spotreba regionálnych produktov predurčuje možnosť obohatiť dietovanie, vstrebávať preventívne a liečebné fukncie

Štruktúra spotreby v Poľsku

• Rozvoj spotreby je determinovaný vplyvom makroekonomických faktorov, ktoré sú základonou zložkou hospodárskeho rozvoja krajiny.
• Jedným z najdôležitejších ekonomických faktorov určujúcich celkovú veľkosť dopytu po službách či produktochm vrátane potravín sú príjmy.
• Spotreba potravín v Poľsku je relatívne vysoká. Podľa organizácie FAO (Food and Agriculture Organisation), energetická hodnota priemerného denného príjmu potravín na osoby by mala byť 3366 kcal.

Spotrebný kôš produktov a služieb – kombinácia všetkých produktov a služieb nakupovaných spotrebiteľmi

Nákupný kôš je tvorený:

• potravinami,
• zariadením do domácností,
• vzdelanie,
• kultúra,
• opravárenské služby,
• oblečenie, obuv,
• drogéria,
• hygienické potreby,
• šport a rekreácia,
• doprava a iné.

Tradičné produkty, tradícia v spotrebe, spotreba potravín, regionálne špeciality

Cieľom poľských producentov potravín je výroba, ochrana a reklama vysokej kvality potravín

Pivo

• Pivo je tradičným nápojom v Poľsku
• Obľúbený je tiež čaj s citrónom sladený s cukrom

Tradičné produkty v Poľsku

• Potraviny chránené zákonom Poľska a EÚ, vyrábané z tradičných ingrediencií, majú tradičné zloženie alebo metódy produkcie
• Tradičné alebo regionálne produkty sa vyvíjali počas dlhého obdobia
• Bežné produkty regiónu väčšinou nepatria jednému producentovi
• V Poľsku je registrovaných 951 tradičných produktov (údaj z roku 2010)
• EÚ chráni tradičné produkty:
• Ochrana geografických špecifikácií
• Garancia tradičnej špeciality

príklady

• Ovčí syr – oštiepok
• Kapor
• Pradnický chlieb
• Lisiecka klobáska
• Obwarzanek krakowski

Kde nakupujú potraviny?

• Väčšina potravín, hlavne balených sú predávané v supermarketoch
• Supermarkety dominujú v pozícií obľúbenosti nákupného miesta potravín

Determinanty nákupu potravín:

• Cena   
• Kvalita
• Dostupnosť produktu
• Pohodlnosť nákupu

Česká republika ???

• SPOTREBITEĽ A SPOTREBITEĽSKÉ SPRÁVANIE: VPLYV MAKROEKONOMICKÝCH A SPOLOČENSKÝCH TRENDOV NA SPOTREBITEĽSKÉ SPRÁVANIE V ROKU 2012

Etnocentrizmus  

• správanie spotrebiteľov sa mení aj podľa krajiny pôvodu produktu (napr. made in P.R.C. – People republic of China – vyrobené v Číne, alebo made in EÚ –  už aj slovenskí výrobcovia chcú takýmto štýlom preniknúť na západné trhy)
• znamená zisťovanie preferencie spotrebiteľov k zahraničným produktom
• veľmi etnocentrickí spotrebitelia považujú nákup zahr. výrobkov za nepatričný alebo zlý čin vzhľadom k dopadu na domácu ekonomiku, typickí etnocentrickí spotrebitelia sú Švajčiari, Francúzi, Poliaci
• neetnocentrickí spotrebitelia zahraničné výrobky oceňujú

Svet v roku 2012:

Makropohľad:      – kríza meny Euro

                            – jediný z outputov na Slovensku je tvorený automobilovým priemyslom (napr. KIA)

                            – rastúca sila internetových sietí, e-shop, vrátane čínskych internetových firiem

                            – zdieľanie na facebooku, zdieľanie údajov ( C 2 B )

                            – zvýšené importy Ázie a tým je zabezpečený rozvoj EÚ, prepojenie východ – západ

Mikropohľad:       – zákaz výroby a predaja kačacej paštéty v Californii

                            – zákaz koridy v Katalánsku

                            – zákaz chovov sliepok v batériových klietkach

                            – zákaz fajčiť na verejných priestranstvách v Maďarsku, Luxembursku

                            – zákaz predaja cigariet v tmavohnedom obale v Austrálii

Hlavné trendy ovplyvňujúce vývoj svetového hospodárstva

1. klimatické zmeny
2. globalizácia
3. globálna nerovnosť
4. urbanizácia
5. migrácia
6. vytváranie nového modelu multipoláreného sveta

• Trendy a predikcia SS do budúcnosti. Trendy na trhu potravín a vplyv na SS

Trendy „SS“ do roku 2020

1. Geografia

Z východu na západ: Globalizácia už nie je o tom, že západ ovplyvňuje východ, ale opačne. Ľudia sú viac otvorený kvalitným produktom bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. Čoraz viac produktov a značiek z „rozvíjajúcich“ sa trhov je konkurenčných západným značkám na ich vlastných trhoch.

• Životný štýl

Domov je tam, kde si: Tento životný štýl súvisí s už spomenutou mobilitou, životom v pohybe. Súvisí s modernými inovatívnymi technológiami a technikou, ktorá umožňuje ľuďom vykonávať rovnaké činnosti bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.

Konvergencia znamená flexibilitu: Konvergencia znamená „jeden pre všetkých“ nie „všetci pre jedného“.

Miešanie vplyvov: Spotrebitelia sú čoraz viac otvorení novým skúsenostiam. Napriek tomu sú ale stále veľmi opatrní pri spoznávaní nových vecí.

Snaha o prosperitu, zdravie a pohodu: smer k zdravému životnému štýlu. Celosvetovo je starostlivosť o zdravie na treťom mieste v rebríčku 60 hodnôt spotrebiteľov, stúpa odpor k polotovarom, zvyšuje sa záujem chodiť pravidelne na zdravotné prehliadky, minimalizovať stres, paradoxne najväčší pokles pri konzumácii čerstvého ovocia a zeleniny, zdravých nutričných jedál

Život v pohybe: spotrebitelia sú mobilní oveľa viac ako predtým (presúvanie sa medzi prácou a domovom, cestovanie v medzinárodnom priestore, cestovanie za oddychom a relaxom, fyzická – kultúrna, internet, e-mail – spôsobujú, že „byť tam“), celosvetovo až 65 % spotrebiteľov strávi každý týždeň určitý čas v nejakom dopravnom prostriedku

Pragmatický materializmus: Spotrebitelia na celom svete sú stále náročnejší, chcú žiť v „komplexnejšom svete“. Čoraz viac túžia po kvalitných produktoch, prestížnych značkách. Spotrebiteľ síce túži po prestížnych značkách, rastúca je však tendencia vyžadovať zľavy. Sú teda menej ochotní platiť za značku. Sladkosti a cukrovinky už musia byť nielen chutné, ale aj zdravé, kabelka musí ponúkať luxus za prijateľnú cenu, topánky musia byť pohodlné a vysoko kvalitné, počítačová hra musí ponúkať dobrú konektivitu a súkromie.

Nové médiá za staré: vysokorýchlostné pripojenie na internet prekonalo tzv. „dial-up”

Word of mouth: propaganda slovom. Dobrovoľné odporúčanie výrobkov známymi a priateľmi plní potrebu nákupu do takej miery, že spotrebitelia sa ním môžu riadiť pri rozhodovaní o kúpe.

• Životné míľniky

Zmena domácností: Z tradičných rodín s otcom, matkou a dvoma deťmi sa postupne stáva menšina. Domácnosť sa stáva jednoduchou: jeden rodič, bezdetné páry, páry s jedným dieťaťom.

Starnúca populácia: Žijeme dlhšie, máme menej detí a tento trend má za následok starnutie spoločnosti. Ale čo znamená starý? Ako ovplyvňuje starnutie naše životy? Čo to znamená pre ľudí, ktorí sú starí už teraz? A aký bude mať tento trend vplyv na tých, ktorí sú dnes mladí, keď budú starnúť?

Urbanizácia a migrácia: Po prvýkrát v dejinách žije 50 % globálneho obyvateľstva v meste. Krajiny tretieho sveta teraz vytvorili viac ako 50 % globálneho HDP.

Extrémna zaneprázdnenosť: Dnešný spotrebiteľ vedie mimoriadne rušný a komplikovaný život. Práca a život nie sú vždy v rovnováhe. Rodičom a obzvlášť pracujúcim ženám takéto balancovanie extrémne odoberá energiu a je príčinou stresu a napätia. V posledných rokoch je ale viditeľný trend odporu voči dlhej pracovnej dobe a nadmernému vyťaženiu.

• Osobné hodnoty

Túžba po autenticite: Niektorí spotrebitelia majú sklon odolávať pôsobeniu takých produktov, ktoré nepovažujú za výnimočné. Zameriavajú sa skôr na jedinečné, netradičné, inovatívne produkty, na zážitok z ich vlastnenia.

Snaha mať úspech: V krajinách, ktoré nastúpili cestu intenzívneho rozvoja ako Čína a India, je vidieť obrovskú snahu dosiahnuť úspech a presadiť sa.

Globálny nepokoj: globálny záujem médií a sústredenie celodenne aktualizovaného spravodajstva na skutočné otázky dňa, ako nikdy predtým vzbudili témy ako Sars, H5N1 ohrozujúce zdravie, téma Al Kájda, globálne otepľovanie ohrozuje celý svet…

Snaha o relax: Čím hektickejší sa život stáva, tým viac ľudí sa snaží uniknúť následnému stresu a tlaku, ktorý takýto život prináša. Ľudia túžia po vypnutí a oddychu. Uspokojenie tejto túžby zahŕňa čokoľvek medzi tichou relaxáciou a drsným žúrovaním.

Spotrebitelia majú veci pod kontrolou: spotrebitelia, ktorí rozhodnú, ktoré produkty a akým spôsobom vyhovujú ich požiadavkám a očakávaniam. Napríklad anglický mobilný operátor Vodafone vo svojej reklamnej kampani vyzýva spotrebiteľov: „Vytvorte si svoj vlastný paušál!“ Mať veci pod kontrolou ako súčasť spokojného života uviedlo 47 % svetových spotrebiteľov. Najvyššia miera kontroly je vo Švédsku a Číne a najnižšia v Thajsku.

Trendy na trhu potravín

• Eliminovanie umelých konzervačných látok, farbív, stabilizátorov
• Znižovanie obsahu soli, tukov a cukru (prezentované aj na obaloch výrobkov)
• Tradičné receptúry (Váhalová paštéta, hrubozrnná paštéta francúzskeho typu s veľkými kúskami pečene na vrchu ozdobená slaninkou a papričkami) a regionálne špeciality
• Čerstvosť a kvalita výrobkov + zloženie
• Zdravšie stravovanie a pitný režim
• Sušené mrkvové plátky s príchuťou papriky (výrobca FPH Paula) vyrábané inovatívnou vakovou technológiou Mirvac
• Ázijske potraviny, napr. jasmínová ryža s príchuťou kokosu, anaánsu , kuraťa, chryzantémový čaj, zázovoré nápoje, zelený čaj Tian Ren, ktorý pochádza z oblasti Jiang Zhe
• Cestoviny Maestrini s príchuťou byliniek – reakcia na trendy varenia inšpirované stredomorskou kuchyňou, s príchuťou čokolády alebo škorice pre detsého zákzníka

Trendy na trhu potravín

1. Zdravý  životný štýl: dostatočný pohyb tela, obmedzenie fajčenia, odstránenie stresu, obmedzenie konzumácie alkoholu by mala na 10 g čistého alkoholu za deň
2. výživová hodnota a štandardy kvality
3. funkčné produkty (permanentný stres, únava…majú ambíciu liečiť, obsahujú zaujímavé zložky ako minerály, vitamíny ale aj L-carnitin- odbúrava tuk, luteín – posilňuje zrak, ginko – sústredenie)
4. potraviny typu Food plus a Food minus
5. prírodné produkty
6. Bio produkty (trstinový cukor, javorový sirup, biooriešky, sušené ovocie, biočkoláda)
7. Komfort/ pohodlie:
8. polotovary a fast-food, „fast“ nealko nápoje, občerstvenie, donáška do domu, rýchla príprava jedál
9. Rýchly život: hotové a polohotové jedlá, mali by splňať kritéria zdravej výživy a praktické balenia (ľahšie otváranie), zohriate obsahu a bezproblémovú konzumáciu, napr. bezlepkový mafin Easy cake s čokoládovou príchuťou určený na prípravu v mikrovlnej rúre, musli do ruky od výrobcu Semix Pluso
10. Originalita a výnimočnosť:
11. kvalita vo vzťahu k etnickým skupinám, tradícia výrobku, výrobcu a regiónu pôvodu produktu, globalizácia chutí
12. Zážitkové potraviny (Backaldrin – Biblický chlieb – vyrobený z prísad citované v biblii)
13. Minimalizmus:
14. čím menšie tým, praktickejšie, úspora nákladov, vhodné pre zaneprázdnených a cestovateľov
15. Potešenie/ radosť:
16. moderný výrobok  a jeho aktuálnosť, obal produktu, nové    nákupné a zábavné miesta, „hobby“ produkty (krmivo pre zvieratá), event marketing.
17. Fitnes:
18. energetické nápoje a potraviny, formovanie a udržovanie si „super“ postavy
19. Dôraz na čerstvosť:
20. vernosť tržniciam, sezónnym produktom od lokálnych pestovateľov

• Etnocentrické správanie spotrebiteľov: Efekt krajiny pôvodu produktu

Spotrebiteľský etnocentrizmus –  je to zisťovanie preferencie spotrebiteľov k zahraničným produktom (čo to vo mne vyvolá, keď vidím, kde je výrobok vyrobený)

• Veľmi etnocentrický: spotrebitelia považujú nákup zahraničných výrobkov za nepatričný alebo zlý čin, vzhľadom k dopadu na domácu ekonomiku.
• Neetnocentrický: spotrebitelia zahraničné výrobky oceňujú

Etnocentrizmus sa mení aj podľa krajiny pôvodu produktu

Spotrebiteľský etnocentrizmus – forma ekonomického patritionizmu v spotrebiteľskej sfére; vedomá preferencia národných produktov; emocionálny postoj voči krajine pôvodu; existuje určité správanie voči nejakým produktom

Konzumerský etnocentrizmus – spotrebiteľ, ktorý má určité presvedčenie týkajúce sa povinností (morálky) nakupovať výrobky domácej krajiny

Etnocentrickí spotrebitelia – je neetické kupovať produkty z iných krajín; je potrebné podporovať domácu ekonomiku 

Napr. Americkí spotrebitelia sú patriotickí v tom, že kupujú americké produkty, aby pomohli americkej ekonomike a zvýšili zamestnanosť

Nacionalizmus – priraďovanie vyššej hodnoty nášmu vlastnému národu. Nekritické uprednostňovanie vlastného národa.

Patriotizmus – hrdosť na vlastnú krajinu bez negatívnych pocitov voči iným. Rovnocenné nazeranie na iné krajiny/kultúry.

Ako merať spotrebiteľský etnocentrizmus?

CETSCALE

• Nástroj na meranie tendencií spotrebiteľského etnocentrizmu pri nákupe zahraničných produktov voči nákupu amerických produktov.
• Skúmanie 7 dimenzií/orientácií voči zahraničným produktom
• 17-položková škála (117     54      17)

Napr. Američania by mali nakupovať americké produkty namiesto importovaných. Kupujte americké produkty. Podporte americkú pracovnú silu. Mali by sme kupovať zahraničné produkty iba v prípade, ak nie sú k dispozícii domáce produkty.

CETSCALE potenciály a limity

• Silný prediktor budúceho správania
• Nemeria iba postoje, ale tendencie
• Môže sa líšiť pri testovaní rôznych produktov?

CETSCALE praktické implikácie

• Využitie v marketingovom manažmente podnikov
• CETSCALE ako časť periodicky sa opakujúcich štúdií
• Témy: „Made in Slovakia“ and „kupujte slovenské výrobky“ využiteľné v komunikačných kampaniach?
• Môže samotné kritérium spotrebiteľského etnocentrizmu byť zmysluplným segmentačným kritériom?
• Aplikácia pre regionálnu a geografickú segmentáciu?
• Obchodné reťazce – rozhodnutia o umiestnení prevádzky/produktu?
• Užitočný nástroj na lepšie pochopenie toho, ako súčasní a potenciálni spotrebitelia vnímajú nákup domácich vs. cudzích produktov

Vplyv krajiny pôvodu (tzv. COO effect) na spotrebiteľský etnocentrizmus

• Boom internacionalizácie – 60.roky 20. storočia – štúdie v oblasti potravín, elektroniky, automobilov…
• COO effect

„Made in“ (vzťah medzi produktom a krajinou)

• Dôležitosť reputácie krajiny

Francúzske vína, nemecké autá, švajčiarske hodinky, belgická čokoláda

• Vplyvy globalizácie a meniace sa trhy

Široký výber sortimentu pre slovenských spotrebiteľov

Vyššia konkurencia pre podniky pôsobiace na Slovensku (doma)

Základné vlastnosti etnocentrizmu zahŕňajú:

• pocit spolupatričnosti k etnickej skupine,
• vlastenectvo a národné uvedomenie,
• pocit nadradenosti voči iným sociálnym skupinám, a to aj xenofóbii,
• kultúrny tradicionalizmus.

Determinanty hladiny etnocentrizmu ovplyvňujú:

1. Psychosociálne faktory
   
   

• otvorenosť voči cudzej kultúre
• vlastenectvo
• konzervativizmus
• individualita
• Demografické faktory
• vek – mladšie generácie sú viac kozmopolitní vo svojich preferenciách a viac sa nakláňajú k dovážanému tovaru
• pohlavie – ženy zobrazujú viac konzervatívne postoje ako muži, ukazujú vyššiu úroveň vlastenectva
• vzdelanie – osoby, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie majú menej etnických predsudkov.
• príjmy – osoby, ktoré majú vyššie príjmy, si viac túžia kúpiť dovážané výrobky

Etnocentrické postoje:
fundamentalistický
stredný – postoje s nádychom oproti zahraničiu ( znehodnocuje mierne)
agresívny – najsilnejší, dominantný, netolerancia voči iným
zdanlivý – zamieňa sa značka s krajinou pôvodu

Neetnocentrické postoje:
spotrebiteľ internacionalizmus – veľmi kladný postoj k zahraničným výrobkom,
spotrebiteľ kozmopolitizmus – výber produktov, ktoré prinášajú najväčší úžitok, bez ohľadu na ich krajinu pôvodu.

Faktory ovplyvňujúce identifikáciu produktu:
a) Made in…..
b) Krajina originálnej výroby – EAN kód, národné symboly, názov výrobku, označenie výrobku
c) Jazyk popísania produktu

Embed in USA – Made in China – vyvinuté v USA, vyrobené v Číne

Značka kvality SK

V roku 2005 nahradila projekt „Kupujte slovenské výrobky“ (proti pravidlám EÚ)

Kritériá:

• Kvalita
• Len slovenská pracovná sila
• Väčšina zdrojov má slovenský pôvod
• Podpora domácej produkcie, zamestnanosti a produkcie zdrojov

Označenie pôvodu výrobkov

Je definované ako názov určitého miesta, oblasti alebo vo výnimočných prípadoch krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, oblasti alebo krajiny, ak kvality alebo vlastnosti tohto výrobku sú výlučne alebo podstatne dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými  a ľudskými faktormi a výroba, spracovanie a príprava tohto výrobku sa uskutočňuje výlučne vo vymedzenom miest, oblasti alebo krajine.

Napr. Liptovská bryndza

Zemepisné označenia

Je názov určitého miesta, výroba, spracovanie alebo príprava tohto výrobku sa uskutočňuje vo vymedzenom zemepisnom mieste, oblasti alebo krajine.

Napr. Champagne – výroba je na mieste zdroja, t. j. špecifický druh viniča. Rum – Um. Brandy – Hradby…

• Faktory spotrebiteľského správania

Na spotrebiteľské správanie pôsobia štyri skupiny faktorov:

1. kultúrne faktory
2. spoločenské faktory
3. osobné faktory
4. psychologické faktory

1. Kultúrne faktory – V širšom ponímaní je kultúra chápaná ako všetko, čo človek vytvoril v priebehu svojho historického vývoja, či sa jedná o produkty materiálnej povahy alebo o duchovné produkty, vrátane uznávaných hodnôt a zvykov. Kultúra je historicky vytvoreným prostredím, ktoré určuje správanie a jednanie človeka. Kultúrne faktory podstatne ovplyvňujú spotrebiteľské správanie. Vplyv na spotrebiteľské správanie sa prejavuje v:

• zbližovaní kultúr;
• zmene hierarchie hodnôt;
• globalizácii životného štýlu;
• duchovnej obrode;
• meniacich sa stravovacích zvykoch;
• ochrane zdravia;
• ochrane životného prostredia;
• obrode národných kultúr;
• renesancii umenia.

Kultúrne faktory pozostávajú z materiálnych a nemateriálnych zložiek.

1. Hmotné – materiálne prvky predstavujú spotrebné statky, kultúrne artefakty, architektonické diela a pod.
2. K nemateriálnym – nehmotným zložkám kultúry patria sociálne normy, poznatky, idey, tradície, hodnoty, zvyky, symboly, rituály, mýty, tabu atď.

Každá kultúra pozostáva z menších subkultúr alebo skupín.

Rozlišujeme štyri typy subkultúr:

• národnostné skupiny
• náboženské skupiny
• rasové skupiny
• zemepisné oblasti

Subkultúrne odlišnosti sa prejavujú v normách, hodnotách a postojoch.

Úrovne kultúry:

• Národná, regionálna
• Náboženská
• Mužská, ženská
• Generačná
• Kultúra sociálnych tried
• Podniková

Časti kultúrneho prostredia:

• Jazyk
• Sociálne skupiny
• Hodnoty a názory
• Vzdelanie
• Viera
• Materiálna kultúra
• Zákony
• Politika
• Ekonómia

Hofstedeho model kultúrnych dimenzií

Vyjadruje všeobecné rozdiely medzi kultúrami jednotlivých krajín, ich pochopenie môže byť nápomocné pri objasnení rozhodovacích procesov v rôznych krajinách.

Vychádza z definovania 4 základných dimenzií:

1. Vzdialenosť mocenských pozícií (PDI) – členovia spoločnosti akceptujú nerovnomerné rozdielne moci. Účinným apelom sú symboly statusu.
2. Snaha vyhýbať sa neistote (UAI) – určuje úroveň averzie určitého národa voči neistote a riziku.
3. Miera individualizmu a kolektivizmu (IDV) – táto dimenzia sa týka toho, do akej miery sú v danej krajine preferované hodnoty skupiny alebo hodnoty individualít.
4. Maskulinné a feministické hodnoty (MAS)-vyjadruje mieru asertivity, výkonu, náhlenie sa a snahy presadiť sa

2. Spoločenské faktory

1. referenčné skupiny
2. rodina
3. spoločenská rola
4. postavenie
5. status

1. Referenčné skupiny – V oblasti spotrebiteľského správania skupiny stanovujúce normy a hodnoty, ktoré ovplyvňujú správanie sa nazývajú  „referenčné skupiny“. Sú to sociálne skupiny, s ktorými sa jedinec identifikuje a prijíma ich normy a hodnoty. Tieto skupiny pomáhajú jednotlivcovi rozvíjať sa.

Rozvojová funkcia skupín je veľmi významná, podporuje, ale aj odrádza od hodnôt v procese vývoja. Skupiny majú trvalý vplyv na správanie svojich členov, používajú odmeny, aby posilnili súhlas svojich členov. Všetky skupiny majú normy, ktoré vymedzujú vzory správania očakávaného od členov skupiny.

Normatívne správanie je v súlade s hodnotami skupiny. Dôležitá je veľkosť skupiny.

Referenčné skupiny môžu byť:

1. primárne – (rodina a rodinní príslušníci; vzájomné pôsobenie je nepretržité);
2. sekundárne – (záujmové a odborové organizácie, náboženské a etnické skupiny a pod.).

Podľa toho, ako získavajú členov, referenčné skupiny delíme na:

1. formálne – majú jasne stanovené zásady členstva, normy a očakávania (kluby, skupiny veriacich, politické strany atď.). Rozlišujeme primárne a sekundárne formálne skupiny.
2. neformálne – nemajú žiadne presne stanové požiadavky na členstvo, sú využívané  v marketingovej komunikácii. Sú to významné a slávne osobnosti, ktoré môžu mať silný vplyv na mienku spotrebiteľa v rozhodovacom procese. Rozlišujeme primárne a sekundárne neformálne skupiny.

Pôsobenie referenčných skupín na spotrebiteľské správanie sa prejavuje dvoma smermi :

• referenčná skupina ako zdroj informácií a pomoc pri hodnotení variantov produktov

Jednotlivec →  Referenčná skupina →  Výrobok alebo služba

• referenčná skupina ako cieľ (sociálny)

Jednotlivec →  Výrobok alebo služba → Referenčná skupina

Referenčné skupiny podľa vplyvu skupiny na členov:

• Asociačné – do ktorých ľudia momentálne patria, sú to skupiny s pozitívnym vplyvom, radi sa do nich združujú
• Ašpiračné – do ktorých ľudia chcú patriť (vyššia spoločenská trieda, zamestnanie…)
• Disociačné – do ktorých ľudia nechcú patriť (kliky, drogové skupiny)

Pri vplyve celebrít z hľadiska účinku referenčnej väzby sa posudzuje:

• dôveryhodnosť,
• úprimnosť,
• talent,
• charizma,
• sláva,
• povesť,
• prípadne ďalšie charakteristiky.

Každá osoba v rámci referenčnej skupiny má určitý status. Ak je tento status vyšší ako status ostatných, vzniká názorové vodcovstvo (opinion leader).

Komplexný obraz o celom človeku vo vzťahu k okoliu nám dáva životný štýl.

Jedným z najrozšírenejších spôsobov sledovania životného štýlu je metóda AIO (activities, interests, opinions). 

• Rodina je najvplyvnejšou spoločenskou skupinou, ktorá ovplyvňuje spotrebiteľské správanie. Rodinu tvoria 1 alebo 2 členovia pokrvne spriaznení spojený manželským zväzkom alebo adopciu, ktorý žijú spoločne.

Poznáme štyri základné princípy pôsobiace na správanie:

1. Rodina je primárnou sociálnou skupinou.
2. Rodina hrá hlavnú úlohu v socializácii jednotlivcov, a to výchovou detí, prenášaním kultúrnych vzorov.
3. Rodina je základnou jednotkou z hľadiska spotreby (spotrebné predmety používajú všetci rodiny).
4. Rodina je základnou hospodárskou jednotkou spoločne hospodári s príjmami svojich členov.

Vplyv rodiny na nákupné správanie sledujeme z troch aspektov:

1. Socializácia spotrebiteľa – je procesom, pomocou ktorého ľudia získavajú vedomosti, znalosti a postoje potrebné pre funkciu spotrebiteľa.
2. Štádium životného cyklu rodiny – fázy, ktorými rodina prechádza od začiatku jej formovania až do dôchodku
3. Rozhodovanie o nákupe v rámci rodiny, vplyv jej členov na rozhodovanie.

Spotrebiteľov môžeme podľa fáz rodinného života rozdeliť takto:

• samostatne žijúci mladý človek;
• mladí bezdetní manželia;
• mladí manželia s malými deťmi;
• manželia, deti v školskom veku;
• starší manželia s ekonomicky závislými deťmi;
• starší manželia s osamostatnenými deťmi;
• starší manželia v dôchodku;
• osamelý partner.

Deti majú čoraz väčší vplyv na nákupy rodiny, ale aj ich vlastné nákupy sa zvyšujú.

Úloha a relatívny vplyv manžela, manželky a detí pri rozhodovaní o nákupe výrobkov a služieb sú rozdielne a líšia sa hlavne podľa druhu výrobku či služby.

• Osobné faktory pôsobiace na spotrebiteľské správanie:

• zamestnanie – spotrebiteľské správanie a kúpa produktov súvisia do istej miery aj so zamestnaním
• príjem – je odrazom ekonomických podmienok a má výrazný vplyv na uspokojenie potrieb
• osobnosť človeka
• hodnoty (zdravie, úspech, sloboda, voľný čas) – vystupujú ako určité pozitívne alebo negatívne ciele snaženia spotrebiteľa. Typy hodnôt človeka:
  • konečné hodnoty (cieľové)
  • pomocné hodnoty (inštrumentálne)

Rokeachove hodnoty

Ľudia sa nerodia so svojimi hodnotami, ale si ich vytvárajú od prvých dní života a po celý život. 

V spotrebiteľskom správaní je cieľom nájsť spojitosť medzi osobami reprezentujúcimi určitý životný štýl a štruktúru spotreby. Životný štýl predstavuje spôsob, akým človek žije. Životný štýl sa zdá byť lepším základom pre predvídanie nákupného a spotrebiteľského správania, ako osobnosť a spoločenská trieda.

• Psychologické faktory

Spotrebitelia sú zložité osobnosti, ktoré podliehajú rôznym psychologickým a spoločenským potrebám.  Ľudia sa nerodia so svojimi hodnotami, ale si ich vytvárajú od prvých dní života a po celý život. 

V spotrebiteľskom správaní je cieľom nájsť spojitosť medzi osobami reprezentujúcimi určitý životný štýl a štruktúru spotreby. Životný štýl predstavuje spôsob, akým človek žije. Životný štýl sa zdá byť lepším základom pre predvídanie nákupného a spotrebiteľského správania, ako osobnosť a spoločenská trieda.

Faktory životného štýlu:

• Marketingové aktivity
  • Učenie (pamäť)
  • Kultúra
  • Vnímanie
  • Motívy, postoje
  • Hodnoty
  • Demografické znaky
  • Osobnosť
  • Sociálny status
  • City                                                                                                                
  • Referenčné skupiny 
  • Domácnosť, rodina

Psychológia skúma správanie ľudí.

V nákupnom správaní majú úlohy štyri hlavné psychologické faktory:

• Motivácia – v otázke č. 8
• Vnímanie –  v otázke č. 8
• poznávanie a učenie – v otázke č. 6
• postoj – v otázke č. 9

• Pamäť a učenie spotrebiteľa

Pamäť umožňuje zapamätať, uchovať a vybavovať si to, čo sme v minulosti vnímali, prežívali a robili, umožňuje zhromažďovať skúsenosti, z ktorých vychádzame pri jednaní. S pamäťou súvisí zabúdanie.

Pamäť zahŕňa proces nadobudnutia a ukladania informácií, ukladanie informácií až po okamih, keď budú potrebné alebo použiteľné. Počas rozhodovania sa vnútorná pamäť spojí s vonkajšou pamäťou, ktorá obsahuje detaily o produkte alebo službe. Názor spotrebiteľa na produkt môže byť výsledkom jeho reálnej skúsenosti, ale aj výsledkom skreslených predstáv a názorov, vytvorených prostredníctvom reklamy a iných foriem marketingovej komunikácie.

Poznáme dva druhy pamäte: dlhodobú pamäť a krátkodobú pamäť. V procese rozhodovania, sa vyberajú informácie z dlhodobej pamäte.

Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú spôsob rozhodnutia, patria:

1. Podmienky rozhodovania – ak existujú podobné, resp. rovnaké podmienky ako boli v čase, keď bola informácia prijatá /tzv. efekt zhody nálad/
2. Dôvernosť a spomienka – spomienky sa nám vybavujú, pretože dôverujeme určitému produktu, tovaru. Čím viac skúseností má spotrebiteľ s produktom, tým lepšie informácie bude vedieť podať o produkte
3. Nápadnosť a spomienka – nápaditosť značky poukazuje na ich dôležitosť a úroveň aktivácie pamäte
4. Obrázková vs. slovná pamäť – vizuálne aspekty zaujmú skôr ako slovné aspekty
5. Faktory podporujúce zabudnutie – zabudnutie nastáva, ak sa naučená informácia poruší, alebo ak sa informácia nahradí novšou informáciou

Učenie a jeho vplyv na spotrebiteľské správanie

Učenie je proces, pri ktorom skúsenosti vedú k zmenám poznania, postojov alebo konania. Je teda chápané ako proces získavania skúseností a nových možností správania. Proces učenia prebieha za spolupôsobenia:

• pohnútok (stimulov) utvárajúcich vôľu človeka a určujúcich jeho správanie;
• pokynov, ktoré určujú, kedy, kde a ako človek zareaguje (napr. na radu susedov a známych);
• reakcií, t.j. konania človeka, snahy o uspokojenie stimulov;
• upevnenia, ak bude skúsenosť priaznivá, upevní sa predchádzajúca reakcia.

V teórii spotrebiteľského učenia sa môžu použiť dva základné postupy:

• učenie pomocou opakovania
• učenie pomocou porozumenia

Kognitívne učenie

Učenie je prirodzeným charakteristickým znakom spotrebiteľa ako kognitívneho človeka, ktorý má záujem, aby jeho kvality spojené s nákupom a spotrebou produktov, kt. majú uspokojiť jeho potreby a s kt. súvisí vynakladanie jeho zdrojov, sa uskutočňovali efektívne. Najcharakteristickejšou črtou ľudského učenia je riešenie problému.

Trhový segment deti je chápaný ako tzv. zraniteľná skupina pri vplyve reklamy na človeka. Dieťa je pre výrobcu a poskytovateľa služieb vhodným cieľom marketingu – nielen pre neskúsenosť, nadšenie a dôverčivosť, ale aj preto, že v detstve sa ľahšie vytvorí lojalita k produktu. Reklama musí byť atraktívna, musí upútať veselou hudbou, milou pesničkou, kt. si deti potom budú pospevovať. Deti majú radi reklamy a dokážu najviac ovplyvniť nákupné správanie svojej rodiny. Stačí v nich len vzbudiť túžbu po ponúkanej hračke, či sladkosti.

Základné kroky spracovania informácií, napríklad počas ich externého hľadania:

• pôsobenie
• pozornosť
• pochopenie
• prijatie (akceptácia)
• zapamätanie

Kritéria, ktoré spotrebiteľ zhromažďuje sú:

• kritéria vhodné na riešenie problému
• rôzne alternatívne riešenia
• výkonnosť alebo charakteristiky alternatívnych riešení z hľadiska jednotlivých hodnotiacich kritérii

Učenie opakovaním

Základné procesy učenia sa uskutočňujú po mnohých opakovaniach, ovplyvňujúcich nákupné správanie. Mnohé aktivity spotrebiteľov sa vyskytujú bez rozsiahlejšieho uvažovania, majú charakter návykového správania.

Uskutočňujú sa podľa scenára alebo schémy, ktoré sa môžu vyvolať z pamäti, len čo je potrebné urobiť nákup.

Jedným z dobre známych typov učenia je podmieňovanie, pri ktorom sa správanie stáva závislým od určitej udalosti

Inštrumentálne podmieňovanie – vyskytuje sa najmä počas a po spotrebe výrobkov a služieb. Ide o proces učenia, ktorý je založený na uplatnení odmeny a trestu

Klasické podmieňovanie – spojenie medzi stimulom a reakciou. (napr. Pavlovov reflex)

Učenie napodobňovaním

Ďalším príkladom vytvárania podmienených reakcií je vnímanie značiek výrobkov. Počas výskumu pred deti postavili vzorky 2 jedál. Tvorili ich kuracie nugetky, štvrtina hamburgeru, hranolčeky, malý pohár mlieka a 2 malé mrkvičky. Rozdiel medzi nimi bol v tom, že 1 porcia bola zabalená v balení McDonalds a druhá nie, hoci obe jedlá pochádzali z rovnakého zdroja. Až 76 % detí uprednostnilo hranolčeky v originálnom balení. Vedci vyhodnotili, že deti vnímajú jednoznačne jedlo zabalené vo firemnom balení spoločnosti rýchleho občerstvenia.

Schematicky možno proces učenia napodobňovaním vyjadriť prostredníctvom troch krokov:

1. model predvádza určité správanie, znáša jeho dôsledky a získava skúsenosť
2. pozorovateľ vidí správanie modelu a jeho dôsledky
3. pozorovateľ môže rozšíriť alebo redukovať svoje vlastné uskutočňovanie modelového správania, v závislosti od jeho dôsledkov

V marketingu sa učenie napodobňovaním uplatňuje v záujem naplnenia troch základných cieľov:

1. ukázať a pomôcť spotrebiteľom (pozorovateľom) získať nové spôsoby, vzorce správania
2. redukovať neželané SS
3. podporiť žiadúce reakcie spotrebiteľov na marketingové stimuly, ktoré si už skôr osvojili

Úspešnosť učenia napodobňovaním závisí od splnenia určitých predpokladov:

• charakteristiky modelu a predvádzaného správania
• charakteristiky pozorovateľov
• charakteristiky modelovaných dôsledkov

• Spotrebiteľské správanie podľa demografického delenia spotrebiteľov, Detský zákazník

Demografické faktory

• vek – mladšie generácie sú viac kozmopolitné vo svojich preferenciách a viac sa nakláňajú k dovážanému tovaru
• pohlavie – ženy zobrazujú viac konzervatívne postoje ako muži, ukazujú vyššiu úroveň vlastenectva
• vzdelanie –  osoby, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie majú menej etnických predsudkov.
• príjmy – osoby, ktoré majú vyššie príjmy, si viac túžia kúpiť dovážané výrobky
  
  

1. BABY BOOMER:

• Generácia detí narodená v r 1946-1964 v rámci populačnej explózie po 2. svetovej vojne ich bolo 78 miliónov. Momentálne majú najväčšie zastúpenie vo svete. Dnešní 40-60 roční.
• MKT zameraný na Baby boomer: vzdelanejší, mobilní a bohatší.
• svoju kariéru začali ako mladí profesionáli, v 80-tych rokoch ako slobodní, ktorí v 90-tych rokoch začali mať deti, sú pre mnohé firmy a maloobchodníkov cieľovou skupinou!
• majú obrovskú kúpnu silu, aktívny životný štýl a dobré-zmyselné chute.
• zobrazovaní ako egocetristi a sebci.
• prví poznali instantné potraviny, prví vnímali potešenia z TV a rýchle občerstvenie, prví mali prístup k antikoncepcii. Internetoví priekupníci.
• venujú veľkú pozornosť reklame. Radi experimentujú a skúšajú nové produkty. Myslia si, že sa neoplatí byť verní len 1 značke.
• štvrtina nemá žiadne úspory ani investície. Len 9% je naozaj bohatých. Hľadajú pohodlie, rýchlosť a kvalitu za rozumnú cenu.
• väčšina z nich žije v domácnosti, kde sú 2 príjmy, žijú so svojimi deťmi, plánujú pracovať aj na dôchodku, budú môcť viac utrácať a utrácať dlhšie.
• snažia sa  zostať mladými, dobre vyzerajúcimi, zdravo sa stravujúcimi a žijúcich priemerným životom. Koncentrujú sa na svoje zdravie a fitnes štýl.
• nakupujú tak, aby ušetrili čas, peniaze. Zameriavajú sa na potešenie svojich detí a vnúčat.
• zaujímajú  sa o svoje deti, podporujú ich pri štúdiu. Utratia takmer 40 mil. eur na tovary a služby pre deti a vnúčatá.
• baby boom sa vracajú do minulosti a porovnávajú ju so súčasnosťou. Počúvajú nostalgickú hudbu, nerozumejú slohom anglických piesní.

2. GENERÁCIA X:

• slabý populačný ročník narodený v rozmedzí rokov 1965-1976. Dnešní 30-40 roční.
• „tieňová generácia“ t. j. nepočetná individualistická slobodomyseľná mládež.
• jej vlastnosti sú ovplyvnené spoločenskými skúsenosťami a vekom: rastúca rozvodovosť rodičov, zamestnané matky – deti vyrastajúce „ulicou“- „samé“
• dospievala v období vzniku AIDS, v dobe ekonomickej recesie a zoštíhľovania podnikov.
• spotrebitelia tejto generácie sú skeptickejší a nemajú radi MKT frázy (reklama, sľuby, nebankové subjekty…)
• majú radi nižšie ceny a funkcionalistický dizajn. Ovplyvnení serióznou reklamou, majú radi iróniu a reklamu, ktoré zosmiešňujú tradičný prístup.
• chcú dosiahnuť úspech, oceňujú viac skúsenosť ako vlastníctvo. „Opatrný romantik“, ktorý si zlepšuje kvalitu života.
• sleduje internet, ale okrem zábavy v ňom hľadá aj seriózne informácie.
• zdravý životný štýl: 8 z 10 tridsiatnikov nemá žiadne závažné zdravotné problémy a po zdravotnej stránke sa cítia dobre. Len 4 z 10 pravidelne dodržiavajú zdravú životosprávu alebo cvičia.
• informačné zdroje: TV, rozhlas, noviny sú najhlavnejším zdrojom informácií. Internet ako informačný zdroj využíva tretina Slovákov- tridsiatnikov. Reklamu na internete si všíma viac ako polovica (56%) internetovej populácie vo veku 30-39 rokov.

3. GENERÁCIA Y:

• viac ako 72 mil. ľudí, ktorí sa narodili v r. 1977-1994, Dnešní 15-30 roční.
• najmladšia demografické generácia, nazýv. „druhotná populačná explózia“. Pre MKT je to najzložitejšia skupina spotrebiteľov.
• generácia milénia: konzum, elektronické média, globalizácia času  a priestoru.
• tí najstarší z tejto generácie práve skončili univerzitu a začínajú si budovať kariéru a rodinu.
• dobre rozumejú PC, internetu, preto je táto generácia prezvaná aj Net-Gen. Majú ohromný prístup k technológiám. Vytváranie e-komunít. Komunikujú virtuálne – slabé verbálne schopnosti.
• bystrí, vnímaví a cieľavedomí. Chcú aby ich reklama bavila (známe osobnosti, moderná hudba). Všade vo svete rovnako sledujú MTV, uznávajú rovnakých hercov, spevákov, hrajú rovnaké počítačové hry a v oblečení uprednostňujú rovnaké značky. No rovnako aj nechápu svojich rodičov a starých rodičov.
• tzv. viditeľný luxus malým ľuďom veľa nehovorí. Považujú ho za zbytočný a hoci chcú byť „IN“, viac než reklame veria svojim kamarátom.
• často menia zamestnanie, celoživotné zamestnania sú minulosťou. Robia viac vecí naraz (telefonujú, počúvajú hudbu, píšu e-mail a browsujú po internete súčasne).
• disponujú nižším príjmom, ale radi utrácajú na čo sa dá.

Detský zákazník

Nakupovať deti baví od útleho veku. Trávia hodiny pri hrách, v ktorých obchodujú s továrňami či s koňmi. Keď sa nezabávajú spoločenskými hrami, vezmú malú pokladnicu a vymyslia scénku s predavačom a zákazníkom, ktorý nakupuje tovar za detské bankovky. Nezaháľajú, ani keď s rodičmi navštívia nákupné centrá. Tam vo svojich malých vozíkoch či autíčkach „akože“ odvážajú zo skladu tovar. Deti sa pre niektoré firmy stávajú zákazníkmi skôr, ako pochopia princípy obchodovania. Pravda, najprv nepriamo cez svojich rodičov. No aj keď ešte nedržia v rukách rozpočet, dokážu nákupné rozhodnutia ovplyvňovať. Deti si vedia vymôcť naplnenie svojich nákupných potrieb .

Deti sú veľmi ovplyvniteľne, a preto sa každý výrobca snaží zaujať nejakou reklamou, čo deti zaujme.

1. Deti vo veku 3-4 rokov nie sú schopné rozlišovať v televíznom vysielaní medzi realitou a skutočnosťou a to ani v prípade, že sa im rodič bude snažiť podstatu reklamy vysvetliť. Príčinou je najmä nedostatok skúseností. V tejto vekovej skupine reklama asi najrýchlejšie dokáže vzbudiť potrebu niečo vlastniť, avšak pri uspokojení tejto potreby sa uspokojenie rýchlo vytráca a necháva miesto pre ďalšiu neuspokojenú potrebu. Niektoré produkty deti chcú nie preto, lebo ich potrebujú, ale pretože ich k tomu núti ich okolie – rovesníci – a vzbudzuje v nich dojem, že ak nebudú produkt mať, budú v kolektíve menejcenné. Dnes sú asi najznámejším príkladom Pokémoni.
2. Deti okolo 8 roku života sa začínajú v reklame lepšie orientovať. Začínajú ju hodnotiť. Rozlišujú medzi dobrou či zlou, alebo zaujímavou či nezaujímavou.
3. 9-10 ročné deti začínajú reklamu konfrontovať so skutočnosťou. Sú citlivé na nesúlad medzi ideálnou predstavou a reálnymi možnosťami získať propagovaný produkt.
4. Deti medzi 10-13 rokom sa stávajú spotrebiteľmi a začína sa u nich vývoj povedomia značiek.
5. Skupina mládeže vo veku 14-19  rokov býva označovaná ako “reklamní narkomani”, pretože absorbuje aj časť reklamy určenej dospelému jedincovi.

• Motivácia a vnímanie spotrebiteľa

Psychológia skúma správanie ľudí.

V nákupnom správaní majú úlohu štyri hlavné psychologické faktory:

• motivácia
• vnímanie
• poznávanie a učenie
• postoj

Motivácia je hnacia sila vo vnútri človeka, ktorá ho vedie ku konaniu.  Táto hnacia sila vzniká v dôsledku nepríjemného napätia z neuspokojenej potreby. Chápeme ju ako proces, ktorý je intrapsychický, ale uskutočňuje sa na základe vonkajších vzťahov. Je to pojem, ktorý vyjadruje reguláciu uspokojovania potrieb a cieľovo zamerané správanie. Základom motivácie je pohnútka (drive) riadená motívom v súvislosti s určitým cieľom.

Niektoré motívy sú spoločensky naučené (keď sa chce niekto oženiť), iné sú inštinktívne (niekto sa chce najesť).

Delenie motívov

1. pozitívne – potreby, priania, túžby. Je to, k čomu smeruje správanie spotrebiteľa
2. negatívne – strach, nechuť. Je cieľ, ktorý sa odkláňa od správania sa spotrebiteľa

1. racionálne – spotrebiteľ zváži všetky alternatívy a vyberie si tú, ktorá mu poskytne najväčší úžitok. Predpokladá, že spotrebitelia sa správajú racionálne, poctivo zvažujú všetky možnosti a vyberajú si tie, ktoré im poskytujú najvyšší úžitok. Spotrebitelia sú motivovaní na základe objektívnych kritérií, ako veľkosť, hmotnosť, cena.
2. emocionálne – súvisia so subjektívnymi kritériami, nesleduje sa racionálna užitočnosť. Znamenajú výber cieľov na základe osobných subjektívnych kritérií (hrdosť, strach, pocit). Maximalizujú úžitok, resp. uspokojenie.

Dynamika motivácie

• potreby nie sú nikdy celkom uspokojené
• po uspokojení starých potrieb vznikajú potreby nové
• úspech a zlyhanie ovplyvňujú ciele
• zastupné ciele
• sklamanie
• násobnosť potrieb
• prebudenie motívov
• fyziologické prebudenie
• emocionálne
• poznávacie
• enviromentálne

Vnímanie

Proces, ktorým ľudia vyberajú, triedia a interpretujú informácie tak, aby si vytvorili zmysluplný obraz sveta. Rovnaké podnety môžu byť vnímané rôzne vzhľadom k existencii 3 procesov vnímania:

1. selektívna pozornosť – sklon k vytrieďovaniu väčšiny informácií, ktorým sme vystavení. Má za následok, že samotné upútanie pozornosti spotrebiteľov stojí marketingových pracovníkov veľa úsilia
2. selektívne skreslenie – tendencia interpretovať informácie, tak aby boli v súlade s tým o čom sú ľudia presvedčený (dôležité je pochopiť myslenie spotrebiteľa)
3. selektívna pamäť – pamätáme si informácie, ktoré sú v súlade s našimi postojmi a presvedčením.

Základné prvky vnímania

1. podnet – reakcia zmyslových orgánov na podnety (sluch, čuch, zvuk,…), reakcia na obal výrobku, jeho vôňu, na inzeráty, reklamy…
2. absolútny prah – najnižšia hladina vnímania podnetu, bod v ktorom spotrebiteľ zistí rozdiel medzi „ničím a niečím“
3. prah rozlíšiteľnosti – rozdiel medzi dvoma podobnými podnetmi. Weberov zákon – čím je prvý podnet silnejší, tým väčšia musí byť intenzita druhého podnetu
4. podprahové vnímanie – podnety, ktoré sú príliš slabé alebo krátky, aby ich bolo možné „hneď“ vnímať

• Postoje spotrebiteľa

Postoje sú chápané ako predispozície spotrebiteľa hodnotiť určitý objekt. Postoj vyjadruje kladný alebo záporný vzťah človeka, jeho hodnotenie a emócie voči nejakej veci alebo myšlienke.

Spotrebiteľské postoje sú komplementárne s potrebami, treba ich vždy chápať v súvislosti s potrebami a skúsenosťami spotrebiteľov,. Sú aktivizačným prvkom a motivačným zdrojom spotrebiteľského správania. Obsah postojov tvorí vzťah k hodnoty, a preto postoj môžeme vymedziť ako hodnotiaci vzťah. Dôležité sú nasledovné atribúty postojov:

• smer postoja
• polarita postoja
• trvanlivosť postoja
• obsahová a výrazová stránka postoja

Klasifikácia postojov – postoje sú klasifikované podľa niektorých hľadísk:

1. Podľa valencie
2. kladné – pozitívne
3. neutrálne, indiferentné, ľahostajné
4. záporné – negatívne
5. Podľa stupňa konkrétnosti
6. nešpecifické
7. všeobecné
8. špecifické
9. Podľa stupňa stálosti
10. stabilné
11. nestabilné
12. Podľa druhu učenia
13. postoje naučené prostredníctvom priamej skúsenosti
14. postoje naučené komunikáciou

Funkcie postojov

1. utilitárna/úžitková – postoje umožňujú spotrebiteľovi dosiahnuť hľadaný úžitok, odmenu. Napr. ak sa chce spotrebiteľ zdravo stravovať bude sa zameriavať pri kúpe mäsa na ryby a hydinu.
2. funkcia obrany ega – postoje pomáhajú spotrebiteľovi chrániť si fyzicky a psychicky svoje „ja“
3. funkcia vyjadrujúca hodnotu/expresívna funkcia – postoje umožňujú vyjadriť v správaní spotrebiteľa osobné hodnoty
4. poznávacia funkcia – postoje pomáhajú spotrebiteľovi budovať, aktualizovať a uvedomovať si svoje poznatky o trhu.

Sledovanie postojov z hľadiska ich funkcií pre spotrebiteľa sa nazýva funkčný prístup k postoju.

Zmeny postojov môže rozdeliť do dvoch skupín:

• zmeny postojov presvedčením
• zmeny postojov pomocou sebapresvedčovania

 Štruktúra postoja – vyjadruje sa pomocou troch základných zložiek:

1. poznávacia (kognitívna) zložka –  tvoria myšlienky smerujúce k objektu,, pričom najdôležitejšie sú poznatky týkajúce sa hodnotenia objektu.  
2. citová (emocionálna) zložka –  vzťahuje na emócie spojené s produktov, ktoré sa pociťujú ako príjemné alebo nepríjemné, priaznivé alebo nepriaznivé
3. vôľová (konatívna) zložka, smerujúca ku konaniu – týka sa pravdepodobnosti toho ako bude jednotlivec konať, ako sa bude správať voči produktu.

Tvorba postojov

Na tvorbe postojov participuje niekoľko faktorov, ktoré sa môžu stať i vlastným zdrojom postoja. Ide najčastejšie o tieto faktory:

• osobné skúsenosti spotrebiteľa
• vplyv rodiny, priateľov a rovesníkov
• modely a ideály
• informácie
• priamy marketing
• povaha a osobné charakteristiky spotrebiteľa
• Spotrebiteľ v cestovnom ruchu

Trendy CR:

• Malomeštiactvo a snobstvo
  • Európsky trend určujú v súčasnosti Nemci, ktorí patria k najnáročnejším turistom vo svete
  • Najväčší počet turistov vo svete sú Japonci a Číňania, ktorých bolo v roku 2009 v Európe viac ako 30 miliónov
  • Rozvoj klubových hotelov (Mediterran, Robinson) ale aj hotely s klubovým prestížnym postavením (Sheraton, Hilton), z ktorých turisti čerpajú zľavy a iné výhody

Charakteristika CR – napr. keď ide Nitran na Zobor nie je účastníkom CR ale pokiaľ ide Nitran s kamarátom s Topoľčian na Zobor, už sú účastníci CR

Minulosť verzus súčasnosť: spotrebiteľ ako cestovateľ

1. Spotrebiteľ v CR v minulosti (1989 – 2000)
   1. Záujem o destinácie: európske krajiny (hlavne juhovýchodná Európa)
   1. Neskôr záujem o Thajsko, Mexiko či Tunisko a Egypt
   1. V priemere odchádzalo počas leta do Španielska 56 autobusov dnes je to len 6
   1. Preferencia 2 a 3^*  hotelov, bez stravy alebo formou Bed&Breakfast
   1. spotrebitelia hľadali najlacnejšie dovolenky najčastejšie realizované autobusom, kde si nosili vlastné jedlo a varili si sami
2. Spotrebiteľ v CR v súčasnosti (po roku 2000)
   1. Záujem o destinácie: k európskym krajinám sa pridal záujem o exotiku a poznávanie
   1. Seychely, Thajsko, Kuba sú doplnené o záujem spotrebiteľov o ostrov Bora Bora, Jamajka či Polynézia….
   1. Najväčším trendom sú výletne lode v rôznych destináciách alebo tzv. plávajúce hotely
   1. Turecko: kľúčová destinácia tohto leta, náhrada za exotické Tunisko či Egypt
   1. Tunisko a Egypt sú naďalej obľúbené, len politické a spoločenské nepokoje vyvolávajú negatívny dopyt
   1. Vyhľadávanie 4 – 5^* hotelov, väčšinou s All Inclusive službou
   1. Ultra All Inclusive: v súčasnosti vyhľadávaná najmä turistami zo západnej Európy (ide o službu: non stop konzumácia od 5 a.m. to 1 a.m. alkoholu, nealka a miešaných nápojov vrátane rôznych alkoholov nielen domácich ako v prípade klasického All Inclusive )
   1. Nárast záujmu o animačné programy v hoteloch či spoločensko-športovo-kultúrne vyžitie
   1. Faktor smerovania: narastajúci záujem o požičanie aut či motoriek
   1. Čo stále turistom chýba je dostatok informácií o cieľovom regióne, stredisku či krajine
   1. Dnes sa spotrebitelia zaujímajú pri výbere dovolenky o dva smery:
      1. Aké sú možnosti fakultatívnych výletov v danej destinácií (chcú aj niečo vidieť a poznávať)
      1. Aká je ponuka spoločensko-športovo-kultúrne vyžitia?

História CR na území  Slovenska

• Obdobie rímskej ríše: Trenčín, Rusovce, Budapešť; jedno spoločné majú: uctievali kultúru tela, v blízkosti sa nachádzajú kúpele
• Pol.19 stor. vedecko-technické inovácie (vplyv na dopravu), prvá etapa novodobého CR; rozvoj voľného času, peniaze, záujem ľudí o zmenu
• Zúčastňovalo sa ho málo ľudí, cielené miesta CR boli kúpele, hlavné mestá a more, záujem o Paríž, Viedeň, Benátky, Florencia a pod…CR známy v tomto období, Piešťany, Baden Baden, Belgické spa, portugalský Es tória
• Prelom 19.-20 stor. prechod k feudálnemu obdobiu
• Prvá svetová vojna: mierový život je prvá podmienka na CR, 1918 zmena histórie – prvá československá Európa a Európa sa zmenila na nové štáte zriadenie, zmena hraníc, ľudia mohli cestovať voľne cez hranice; prišli bariéry, zmena administrácie, pre cestovanie bolo treba povolenia
• 1918-1939 dynamické obdobie rozvoja CR, členenie na zimnú a letnú sezónu, zväz turistov, lyžiarov, ktorí lákali turistov, architektúra hotelov a architektúry pochádza na Slovensku práve v tomto období
• Vznikajú dopravné spoločnosti a rozvoj železničnej dopravy
• 1920 – prvá cestovná kancelária, kancelária Čedok, po nepohode Slovákov a Čechov vyniklo na Slovensku CK Satur, ktorá je najstaršia na území Slovenska
• Komunizmus – do CR zavedená masovosť, jednodňové výlety
• Ľudia začali disponovať finančnými prostriedkami, mali voľný čas, cestovanie ako novodobý fenomén, v mariánskej lázni vznikla prvá hotelová škola pre študentov
• Svetová hospodárska kríza 29-33 a vznikajúci fašizmus – druhá svetová vojna, došlo k selekcií CR okrem jednej krajiny ktorá profitovala na vojenskom konflikte Švajčiarsko (cieľom emigrácie, ľudia si ukladali vo švajčiarskych bankách svoje financie, alebo financie investovali)
• Po 2 sv. vojne 1948- výbuch masochizmu, ROH (revolučné odborové hnutie) mali pozitívnu vec, organizovali masovosť CR a výberové zájazdy, cieľom jednoduchého človeka bolo posunúť ho na rekreáciu, aby sa Slováci naučili oddychovať nielen pracovať,
• Československí odborári boli prví turisti v Bulharsku, kde boli len 2 oblasti, prví na sovietskom pobreží (cestovali tam vlakom 6 dní)
• Negatívny vplyv studenej vojny – to čo je západné je zlé a negatívne, to čo je socialistické je dobré, 50 roky až zač. 80 rokov, príchod cudzincov na naše územie klesalo, a aj naopak pokles Slovákov zahraničí
• Viac ako 90%. Bolo v krajinách socialistických, a bývalej Juhoslávie,
• 90 roky – odštartovanie novej éry a presun občanov medzi európsku klientelu
• Rakúsko ako prvá krajina po otvorení hraníc mohli vstúpiť do Rakúska,
• Druhí zrušili víza taliani, celu noc sa cestovalo, cely deň v Benátkach a v noci naspäť domov
• Španieli, Gréci ako ďalšie krajiny, samozrejme autobusmi
• Škrtací systém: bol som Viedni bol som v Rakúsku, bol som v Benátkach bol som v Taliansku
• Takmer zanikol u nás domáci CR (čo je základom CR, keď išli na dovolenku tak už na Slovensku nešli), začali sa porovnávať služby v CR, zrazu  keď sa chceli zúčastniť domáceho CR – museli si to zaplatiť, dovtedy sa neplatili, takmer zanikli školské zájazdy
• Cestovanie malo negatívum: cestovali len tí čo mali devízy (cca 40 eur na celý rok), nešlo na zájazdy, pretože si tam nemohli nič kúpiť, krátenie priemerné ´dĺžky zájazdov, zo 14 dní na 4-5
• Ubytovanie v apartmánových hoteloch, hotel 2- hviezdy

Porovnanie s vyspelými krajinami

• Nemci (čo sa týka dĺžky pobytu a kvality ubytovania) určujú trendy pre stanovenie úrovne CR, dnes je to už aj Ruská klientela
• Trend: na Vianoce sme chodili lyžovať, teraz chodíme do teplých krajín
• Dnes je výnimka že počas zimy nájdete plne obsadený hotel ako voľný

Vývoj klientov CR

• Klubové ubytovacie zariadenia: odvíjal sa len v klubových zariadeniach, klub Mediteran, Robinson, ktoré mali určitý charakter kumulácie využívania voľného času, t.j. balíček služieb (ubytovanie, strava, aquapark…), poskytované hotelmi kvalitnejšími ako 4-5 hviezdičkové, Magic Life Club: propagátor v komplexnosti poskytovateľov služieb, ďalšia klubová služba – detský klub (napr. Hydrotour má detský klub)
• Slováci v minulosti mali záujem o : kúpanie, opálenie, oddýchnutie, vidieť
• Dnes nákupy nie sú také dôležité, dôraz sa kladie na fakultatívne výlety a poznanie
• Vidiecky turizmus a agroturistika: obľúbené v rakúsku, pracuje na sa na poli, pomáha sa na farme – pre niekoho ide o relax

1. Rozhodovací proces spotrebiteľa

Problémom sa rozumie jav odchyľujúci sa od želaného stavu, kedy odstránenie tejto odchýlky je nutné a riešenie nie je dopredu známe.

Rozhodnutie je výsledkom rozhodovania. Rozhodovanie môže prebiehať vo forme jednorazového aktu pri rutinných riešeniach jednoduchých problémov alebo logického sledu fáz pri riešení zložitých problémov rozhodovania.

Rozhodovací proces – sled funkčne vymedzených, časovo oddelených fáz, ktorých racionálny priebes si vyžaduje špeciálny postup, techniky a metódy.

Šesť etáp postupu pri riešení problémov rozhodovania:

1. formulácia problému
2. analýza súčasného stavu
3. zostavenie modelu
4. výber metódy a riešenie problému
5. verifikácia problému
6. implementácia modelu

Rozhodovacia situácia – súbor podmienok určujúcich alebo spoluurčujúcich rozhodnutí.

Rozhodovacie varianty – cesta vedúca k dosiahnutiu vytýčeného cieľa

Cieľ rozhodovania – požadovaný konečný stav, ktorého vytýčenie je východiskom celého rozhodovacieho procesu.

Prvky rozhodovacieho procesu

1. Subjekt rozhodovania – každý vykonávateľ činností v rozhodovacom procese. Je potrebné odlišovať ho od rozhodovateľa, ktorý prijíma rozhodnutia a zodpovedá za ne.
2. Objekt rozhodovania – samotný riešený problém
3. Okolie rozhodovateľa – účelovo definovaná množina prvkov podstatných pre prijatie rozhodovania.
4. Základné stavové premenné –  obmedzujúce podmienky determinujúce rozhodovanie.
5. Faktory rozhodovania – endogénne a exogénne vplyvy a determinanty rozpoznané počas riešenia problému, ovplyvňujúce rozhodovací proces.
6. Kritéria rozhodovania – posúdenie úspešnosti plnenia stanovených cieľov z rôznych hľadísk
7. Pravidlá rozhodovania – postupy spracovávania informácií počas rozhodovania.

Klasifikácia a typy rozhodovacích procesov

Popis jednotlivých druhov rozhodovacích procesov:

1. Hľadisko subjektu rozhodovania
2. pri individuálnom rozhodovaní prijíma rozhodnutie jedinec (spotrebiteľ). Existuje tu nebezpečie subjektivizmu, teda znižovanie kvality prijatého rozhodnutia vnášaním negatívnych subjektívnych prvkov.
3. kolektívne rozhodnutie znamená skupinové prijímanie rozhodnutia, za ktoré je však stále zodpovedný jeden subjekt – rozhodovateľ.

Hľadisko informovanosti rozhodovateľa – má vplyv na utvorenie celého rozhodovacieho procesu a určuje spôsob rozhodovania.

• pri rozhodovaní za istoty subjekt rozhodovania pozná stav okolia a môže predvídať dôsledky
• rozhodovanie za rizika – rozhodovateľ má možnosť určiť pravdepodobnosť výskytu jednotlivých stavov a je schopný určiť pravdepodobné dôsledky voľby variant.
• rozhodovanie za neistoty – predpokladá, že rozhodovateľ nie je schopný určiť pravdepodobnosť výskytu rôznych rozpoznávacích stavov okolia,  je len informovaný o možných variantoch riešenia problému.

1. Stupeň formalizácia
2. Empiricko-intuitívne rozhodovanie – je založené na skúsenostiach, odborných znalostiach a logickom úsudku subjektu rozhodovania. Rozhodovania sú prijímané viac menej intuitívne.
3. Exaktné rozhodovania – predpokladá využitie štandardizovaných postupov a modelov.
4. Rozsah účinnosti rozhodovania
5. globálne – komplexne sa dotýka celého riešeného problému, je náročnejšie na prípravu a má väčší dopad než čiastkové rozhodovanie.
6. čiastkové rozhodovanie – týka sa jednotlivých stránok riešeného problému

Časový horizont platnosti rozhodnutia člení rozhodovanie na dlhodobé, strednodobé a krátkodobé.

Hľadisko úrovne riadenia

• strategické rozhodovanie – predstavuje rozhodovanie o spôsobe dosahovania vytýčených cieľov
• taktické – zaoberá sa voľbou najúčinnejších ciest, metód a prostriedkov dosahovania cieľov
• operatívne – rieši rutinné opakujúce sa problémy s krátkym časovým horizontom

Štruktúra rozhodovacieho procesu

Štruktúru tvoria fázy, ktoré sú odvodené od základných etáp riešenia problému:

1. Etapa identifikácie problému
2. fáza vymedzenia problémov, stanovenia cieľov – v tejto fáze je dôležité presne a jasne formulovať problém, čo predpokladá stanovenie všetkých podstatných premenných súčasného a žiaduceho stavu a okolia
3. analýza faktorov rozhodovania, určenie kritérií a pravidiel – po vymedzení problému je dôležité zhromaždiť kvalitné informácie o faktoroch, ktoré ovplyvňujú riešenie problému. Táto fáza má analyticko-syntetický charakter. Súčasťou je aj určenie objektívneho súboru kritérií a pravidiel rozhodovania.
4. rozpoznanie a tvorba variantov  – dôležité je vytvoriť reprezentatívny súbor reálnych a zrovnateľných variant. Táto fáza je náročná na znalosti a schopnosti. Dôležitá je aj spätná väzba na prvú fázu.
5. Komputácia
6. prognózovanie dôsledkov – pred vlastným hodnotením variant odhadujeme možné dôsledky ich voľby prostredníctvom prognostických metód. Rozoznávame
7. deterministické prognózy – predpokladajú úplnú informovanosť subjektu o budúcom vývoji, výsledkom sú jednoznačné dôsledky variant
8. stochastické prognózy – vychádzajú z možnosti odhadnúť pravdepodobnosti výskytu budúcich stavov, výsledkom sú tzv. očakávané dôsledky variant
9. prognózy za podmienok neistoty – vychádzajú zo situácie, kedy je subjekt rozhodovania schopný odhadnúť možné budúce stavy, ale nepozná pravdepodobnosť ich výskytu.
10. hodnotenie variant – je jedna z najobtiažnejších fáz rozhodovacieho procesu. Dôležité je hodnotiť varianty nie len z hľadiska ich úžitku, ale aj z hľadiska rizika ich realizácie.
11. prijatie rozhodnutia, voľba najvhodnejšej varianty – musí prebiehať podľa stanovenej preferenčnej stupnice hodnôt. Dôležité pre výber najvhodnejšej varianty riešenia problému sú pravidlá rozhodovania, ktoré určujú spôsob, ktorým možno z informácii dôsledkov voľby variant dôjsť k rozhodnutiu.
12. Interpretácia
13. konečná formulácia rozhodnutia, vrátane vymedzenia prostriedkov realizácie a kontroly – predstavuje interpretačnú etapu riešenia problému. Formulácia rozhodnutia musí byť presná, zrozumiteľná a prijateľná. Ak sa niektorý z prvkov nepodarí stanoviť je dôležité vrátiť sa do šiestej fázy a zvoliť takú variantu, ktorá umožní konečnú formuláciu so všetkými prvkami
14. implementácia – zavedenie prijatého rozhodnutia do praxe spojené s priebežným a spätným uskutočňovaním kontroly
15. Zhodnotenie rozhodnutí

Klasické teórie rozhodovania

1. Rozhodovanie za istoty – rozhodovateľ pred vlastným rozhodnutím k činu s istotou vie, aký stav nastane a môže teda s istotou predpovedať dôsledky svojich činov.
2. Rozhodovanie za neistoty – rozhodovateľ nie je schopný kvantifikovať možnosti výskytu jednotlivých stavov. Z dôvodu neistoty neexistuje výhradne jedno optimálne rozhodnutie.
3. Rozhodnutie za rizika – rozhodovateľ síce nevie, aký stav nastane, ale je schopný kvantifikovať možnosť výskytu každého z nich

Moderné prístupy k analýze rozhodovania spotrebiteľov

• existencia tzv. referenčných bodov ako východiskových bodov pri spotrebiteľskom rozhodovaní. Je zapríčinená vzťahom ľudí k potenciálnym stratám a ziskom
• iracionálne prvky vnášajú do rozhodovania mnoho ďalších vplyvov, napríklad tzv. decision framing – vplyv kontextu, do ktorého je rozhodovanie zasadené
• pri rozhodovaní často vychádzame len z určitých fragmentov celku, tak si v mnohých prípadoch vôbec neuvedomujeme, že naše konečné rozhodnutie môže ovplyvňovať nejaký celkový rámec
• niektoré experimenty vylučujú klasický predpoklad modelu racionálneho uvažovania
• bola definovaná tzv. averzia k neurčitosti – pre rozhodovateľa je prijateľnejší prijímať riziko, pokiaľ sú známe pravdepodobnosti, než keď o pravdepodobnostiach nie sú žiadne informácie.

1. Výroba a spotreba: Globálne a lokálne hľadiská

Trendy vývoja spotreby

• Svetová spotreba sa v priebehu 20 storočia rozšírila nebývalým tempom. Súkromné a verejné výdavky dosiahli v roku 2010 viac ako 30 biliónov dolárov. Dvakrát toľko ako úroveň v roku 1975 a šesť krát toľko ako v roku 1950. V roku 1900 dosahovali výdavky sotva 1,5 bilión dolárov.
• Výhody tejto spotreby sa prejavili široko ďaleko. Viacero ľudí sa lepšie stravuje a má lepšie ubytovanie ako kedykoľvek predtým.
• Životná úroveň sa zvýšila a umožnila stovkám miliónov ľudí tešiť sa bývaniu s teplou a studenou vodou, kúrením a elektrinou, cestovať s práce a do práce a mať čas na oddych , šport, dovolenky a iné aktivity, ktoré sú mimo čohokoľvek čo sa dalo predstaviť na začiatku tohto storočia.

Spotreba jedla

Najdôležitejšie komoditné skupiny (1961 – 2006) sú obilniny, cukrové plodiny, krmoviny, zelenina, olejniny, hľuzové plodiny, ovocie, mlieko, mäso …

Podiel na celkovej spotrebe poľnohospodárskych produktov (1970 – 2003):

• krmivo – pokles množstva oproti roku 1970, nárast rastlinných, pokles živočíšnych produktov
• osivo – pokles
• odpad – mierny pokles
• iné použitie – pomerne stabilné, mierny nárast
• potravinárstvo (výroba) – nárast
• jedlo – nárast spotreby rastlinných aj živočíšnych produktov

Nerovnosti

Podľa posledných dostupných údajov z roku 2008, 20% najbohatších na svete vytvorilo spotrebu na úrovni 86.6% celkovej súkromnej spotreby. Päť najchudobnejších len 1.3%.

Keď to ďalej rozložíme, najchudobnejších 10% tvorilo len 0.5% a najbohatších 10% tvorilo 59% všetkej spotreby.

Presnejšie špecifikované, päť najbohatších:

• Spotrebovali 45% zo všetkého mäsa a rýb, päť najchudobnejších 5%
• Spotrebovali 58% zo všetkej energie, päť najchudobnejších menej ako 4%
• Majú 74% všetkých telefónnych liniek, päť najchudobnejších 1.5%
• Spotrebujú 84% zo všetkého papiera, päť najchudobnejších 1.1%
• Vlastnia 87% zo svetového vozového parku, päť najchudobnejších menej ako 1%

Priority rozvojových krajín

Priority rozvinutých krajín

1. Spotrebiteľ a miesto predaja

Dôvody návštevy a kontakt s miestom predaja

Nákup produktu nevyhnutného na uspokojenie aktuálnej potreby je prvoradým, ale nie jediným dôvodom návštevy predajne alebo iného miesta predaja tovaru. Niekedy spotrebitelia idú nakupovať bez konkrétneho nákupného zámeru. Vedie ich túžba vyjsť z domu, dostať sa medzi ľudí, prezrieť si výklady alebo stráviť voľný čas s rodinou.  Tieto vplyvy môžu byť významné najmä pri návštevách veľkých obchodnospoločenkých centier, ktoré ponúkajú rôzne kultúrne a športové atrakcie.

Prečo ľudia navštevujú miesta predaja

Spoločenské motívy

1. Spoločenské skúsenosti mimo domova. Trhoviská a mestské námestia sú tradičným centrom spoločenskej aktivity, ponúkajú miesto a čas na spoločenskú atrakciu. Dôvodom ich návštevy môžu byť ďalšie spoločenské kontakty.
2. Kontakty s ľuďmi, ktorí majú podobné záujmy.  Maloobchodné jednotky, ponúkajúce služby a výrobky na hobby sú vhodným miestom na rozhovory o osobných záľubách alebo na získanie špeciálnych informácií od obchodného personálu.
3. Stretávanie rovesníkov. Štruktúra stálych zákazníkov niekedy reflektuje želanie stretnúť sa a stráviť čas s rovesníkmi, s referenčnou alebo ašpiračnou skupinou.
4. Status a autorita. Sú zákazníci,  ktorí vo vzťahu k obsluhujúcemu personálu získali pocit nadradeného postavenia či moci a pri nákupe požadujú alebo očakávajú mimoriadnu pozornosť a rešpekt.
5. Vyjednávanie. Mnohí kupujúci majú potešenie z procesu vyjednávania alebo sú presvedčení, že takýmto spôsobom sa im podarí úsporne nakúpiť. Sú hrdí na svoju schopnosť urobiť výhodný nákup.

Osobné motívy

1. Získanie poznatkov o ponuke tovaru. Produkty mnohokrát slúžia ako symboly vyjadrujúce postoj alebo životný štýl. Prehliadka predajní môže poskytnúť informácie o novom tovare, štýle, trendoch a ponúknuť symboly, ktoré spotrebiteľom budú blízke.
2. Plnenie rolí. Pre mnohých kupujúcich je nakupovanie plnením úloh, ktoré vyplývajú z ich postavenia alebo roly. K takýmto patria pravidelné nákupy domácej panej alebo tzv. rodinné nákupy. Sú prejavom očakávaného a akceptovaného naučeného správania.
3. Nákup tovaru za mimoriadne nízke ceny. Mnohí spotrebitelia vynakladajú malé úsilie, aby nakúpili za ceny oveľa nižšie, než sú ceny porovnateľných bežne predávaných tovarových položiek. Uskutočnenie takéhoto nákupu považujú za zaujímavú a podnecujú aktivitu.
4. Rozptýlenie a zábava. Nakupovanie môže priniesť zmenu do rutiny každodenného života, ponúknuť rozptýlenie, teda reprezentuje určitú formu relaxácie.
5. Sabauspokojenie. Niektorí ľudia zmierňujú svoje depresívne stavy tým, že niečo urobia pre seba, napríklad si niečo kúpia. V tomto prípade dôvodom na nákup nie je očakávaný úžitok zo spotreby produktu, ale užitočnosť samotného nakupovania.
6. Fyzická aktivita. Nakupovanie a prezeranie výkladov býva, najmä pre ľudí žijúcich v mestskom prostredí príležitosťou na voľný pohyb a dôvodom na prechádzku.
7. Stimulácia zmyslov. Prevádzkové jednotky maloobchodu intenzívne pôsobia na zmysly kupujúcich. Ich návštevníci majú vizuálne zážitky tešia sa z manipulácie s tovarom, počúvajú hudbu tvoriacu zvukovú kulisu, stretávajú sa s vôňou parfumov, kvetov alebo pripravovaného jedla.

Typy nákupu a stimuly v predajnej miestnosti

1. Špeciálne plánovaný nákup – o nákupe určitej značky alebo položky sa rozhodne pred návštevou predajne a nákup sa realizuje podľa plánu.
2. Všeobecne plánovaný nákup – rozhodnutie o nákupe produktovej kategórie, nie však konkrétnej položky, sa uskutoční pred návštevou predajne.
3. Náhrada – ide o výmenu špeciálne alebo všeobecne plánovanej položky funkčným sustitútom.

Neplánovaný nákup – nákup položky, o ktorej kupujúci pred vstupom do predajne neuvažoval.

Stimuly v predajnej miestnosti

Realizáciu pôvodného nákupného zámeru a rozhodovanie o značke v rámci ponuky konkrétnej maloobchodnej jednotky spravidla ovplyvňuje – samotne, ako aj v kombinácii – 5 premenných:

1. Displeje v predajnej miestnosti,
2. Cenové redukcie,
3. Dispozičné riešenie a vybavenie predajne,
4. Obchodný personál a
5. Situácia, keď požadovaný tovar nie je v aktuálnej ponuke predajne

Atmosféra v predajni

Významným faktorom výberu predajne a rozhodovania o nákupe je atmosféra v predajni. Jej dôležitosť sa uznáva z hľadiska psychologického vplyvu prostredia a nachádza svoj výraz v cieľavedomom navrhovaní priestoru predajne tak, aby určitým spôsobom pôsobil na kupujúcich.

Snaha o kontakt alebo apetitívne správane označuje pohyb smerom ku, kým vyhýbavé správanie označuje pohyb smerom od určitého prostredia a stimulov.

Takéto správanie spotrebiteľov sa vo vzťahu k predajni prejavuje zo štyroch aspektov, ktorými sú:

1. Fyzický pohyb zákazníka – na primárnej úrovni súvisí so zámerom spotrebiteľa navštíviť predajňu.
2. Záujem o poznanie, napríklad o získanie informácii o ponúkanom tovare.
3. Komunikácia, ktorá sa môže prejaviť v interakcii s obchodným personálom.
4. Realizácia nákupných aktivít a spokojnosť, týka sa predovšetkým frekvencie opakovaných nákupov, dĺžky času a finančných prostriedkov vynaložených v predajni.

Nákupná orientácia a vernosť predajní

Na zvýšenie frekvencie návštev predajne napríklad Peter a Olson (2008) odporúčajú:

1. Zaradiť do ponuky zriedkavo ponúkané produkty alebo špeciality, ktorých predaj sa nepodporuje externou reklamou. Tieto osobitnými atribútmi sa vyznačujúce produkty dávajú do pozornosti zákazníkov až vnútri predajne označením: špeciálna ponuka, naša špecialita, ponuka dňa a pod. Pokiaľ pri návšteve predajne spotrebiteľ nájde obľúbenú značku alebo dlho hľadaný produkt, môže to zvýšiť pravdepodobnosť opätovnej návštevy predajne aj pri hľadaní inej špeciality.
2. Podobne stimulujúco môžu na spotrebiteľov pôsobiť variabilné ceny, upravované podľa dní, resp. hodín predaja. Sprístupnenie prehľadu takýchto cien môže byť dostatočne silným impulzom na vytvorenie relatívne vysokého stupňa vernosti predajni.

Z hľadiska vernosti maloobchodnej predajni je rozhodujúca spokojnosť zákazníkov. Možnosť vzniku po nákupnej disonancie alebo nespokojnosti sa môže týkať nielen produktov, ale aj miesta nákupu. Pre zaistenie spokojnosti zákazníkov maloobchodných predajní sú osobitne významné:

1. Výkonnosť personálu predajne
2. Politika a úspešnosť špeciálnych predajov
3. Dostupnosť produktov a služieb.

1. Právna ochrana spotrebiteľa: Základné spotrebiteľské práva, Európska legislatíva v oblasti ochrany spotrebiteľa

Spotrebitelia sú najväčšou ekonomickou skupinou, ktorá priamo alebo nepriamo ovplyvňuje každé verejné alebo súkromné ekonomické rozhodnutie a je ním ovplyvňovaná. Spotrebitelia sú jedinou ekonomicky záujmovou skupinou, ktorá nie je organizovaná vo veľkom a efektívne, avšak ktorej názory nie sú často vypočuté. Medzinárodná organizácia spotrebiteľských zväzov iniciovala, aby sa  15. marec slávil ako Svetový deň práv spotrebiteľov.  O dva roky neskôr 9. apríla 1985 Valné zhromaždenie OSN prijalo Smernice pre ochranu  spotrebiteľov. Smernice obsahujú základné hodnoty, ktoré EÚ podporuje v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom v každom členskom štáte.

Každý spotrebiteľ v rámci svojej sebaobrany voči nepoctivým výrobcom, distribúcií a obchodníkom by mal mať aspoň základné poznatky o svojich základných spotrebiteľských právach, ktorými sú:

1. Ochrana zdravia a bezpečnosť spotrebiteľa

Na trhu sa majú nachádzať len výrobky a služby, ktoré neohrozujú zdravie, život a celkovú bezpečnosť spotrebiteľa. To znamená, že musia existovať špecifikácie bezpečnosti a normy, ktoré musí prijať každá krajina pre každý výrobok alebo službu., teda spotrebitelia musia byť chránení pred akýmkoľvek poškodením, ktoré by mu mohol spôsobiť výrobok alebo služba. preto predajca musí informovať spotrebiteľa o akýchkoľvek možných nebezpečných následkoch výrobku, najmä potravinárskeho.

• Ochrana ekonomických záujmov spotrebiteľa

Každý spotrebiteľ musí byť chránený pred ekonomickými podvodmi napr. u nás nedávna aféra s nebankovými subjektmi. Musí si dávať pozor napríklad na to, aby nebol klamaný rozličnými reklamami, inzerátmi a podobne,  napr. pri hľadaní práce, výživových doplnkov k strave/, kde môže okrem iného byť aj zmanipulovaná aj cena

• Prístup k informáciám

Aby mohol spotrebiteľ robiť dobré a kvalitné rozhodnutia, musí byť dobre informovaný najmä cestou médií. Je to evidentné napríklad vtedy, ak predajcovia informujú správne o špecifikácií, kvalite a cene služieb alebo tovaru.

• Právo na vzdelávanie

Aby bol spotrebiteľ schopný posúdiť a vybrať si „kvalitný a správny výrobok alebo služby“ z množstva ponúkaných na trhu, musí byť schopný porozumieť a spracovať informácie skôr, než sa rozhodne o kúpe a to sa dá len správnou a kvalifikovanou výchovou a vzdelávaním spotrebiteľov už od útleho veku.

• Právo na zastupovanie

Každý spotrebiteľ a to aj v najnižšej sociálnej skupine by mal byť riadne zastúpený pri rozhodnutiach, ktoré sa ho dotýkajú napríklad na súdoch a podobných náležitostiach. Spotrebiteľ a jeho zástupca majú právo vyjadriť svoj názor v rozhodovacom procese priamo alebo nepriamo na miestnej, národnej úrovni alebo na úrovni Európskeho spoločenstva.

• Právo na nápravu

Spotrebiteľ musí dostať jasné a zrozumiteľné odpovede na sťažnosti a kompenzácie za nedostatky pri nákupe vadných  tovarov vrátane potravín.

• Prístup k legislatíve

Spotrebiteľ by mal byť schopný kontaktovať autorizované orgány  určené na posudzovanie kvality výrobku v prípade priamych sťažností a musí mať k dispozícií , aby bol schopný urýchliť vybavenie sťažnosti, najmä v prípade, ak bol poškodený výrobkom alebo službou finančne, zdravotne alebo dokonca ohrozený na živote. Okrem toho musí mať prístup k jednoduchým, finančne nenáročným a rýchlym postupom, ktoré mu majú pomôcť napraviť škodu.

• Právo na zdravé životné prostredie

Spotrebiteľ by mal žiť a pracovať v prostredí, ktoré neohrozuje jeho zdravie ani zdravie jeho budúcich generácií.

V právnej úprave možno identifikovať tieto primárne subjekty:

• spotrebiteľ – FO, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby na priamu osobnú spotrebu
• združenie spotrebiteľov a iné PO založené na ochranu spotrebiteľa – je PO založená občanmi na ochranu spotrebiteľov, ktorá je oprávnená spolupracovať s príslušnými orgánmi štátnej správy
• predávajúci – podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby (za úplatu). Podnikateľom sa rozumie:
• osoba zapísaná v OR
• osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia
• osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia
• osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov
• FO, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu
• výrobca – je ten kto má sídlo alebo miesto podnikania na území SR alebo na území členského štátu EÚ a výrobok vyrobil, obnovil alebo upravil
• dovozca – podnikateľ, ktorý doviezol výrobky do SR zo štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ
• dodávateľ – je každý podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobky
• orgán verejnej moci – je subjekt, ktorý  zabezpečuje plnenie zákonom vymedzených úloh

Právna regulácia ochrany spotrebiteľa

Na území SR sú prameňmi práva:

• medzinárodná zmluva o pristúpení SR
• zákony a iné normatívne právne akty
• medzinárodné a iné zmluvy, ktorými je SR viazaná
• Európske právo je obsiahnuté v bezprostredne záväzných prameňoch práva

Európska legislatíva v oblasti ochrany spotrebiteľa

Voľný pohyb tovaru, ľudí, služieb a kapitálu je základným princípom Európskej únie. Tieto štyri slobody tvoria základ jednotného trhu, ktorý prospieva ekonomike každého členského štátu hlavne odstraňovaním prekážok vo výrobe a obchodovaní, čo vedie k znižovaniu nákladov na výrobu, obchod a distribúciu, ako aj k zvyšovaniu konkurencie a stimulovaniu efektívnosti. Prospieva spotrebiteľom, podporuje tvorbu pracovných miest, čím sa zvyšuje ich životná úroveň. V celom spoločenstve existujú tiež situácie, kedy konkurenčný boj prerastá rámec morálnych hodnôt a spotrebiteľovi sú ponúkané tovary, čo je smutné aj potravinárske, ktoré sú vadné a môžu poškodiť nielen jeho zdravie ale niekedy ohroziť jeho  život. K tomuto účelu bývajú často zneužívané rôzne reklamy, inzeráty, cestou médií, ale aj takzvaní manažéri prvého kontaktu, skupinový alebo podomový obchodníci. Preto bolo veľmi potrebné,  aby  EÚ pristúpila  k vypracovaniu Európskej  legislatívy v oblasti ochrany spotrebiteľa.

• Všeobecná bezpečnosť výrobkov

Hlavným nástrojom na regulovanie bezpečnosti výrobku je Smernica 2001/95/ES. Táto tvorí horizontálny legislatívny rámec, ktorý ustanovuje všeobecné a špecifické povinnosti predpísané všetkým členským štátom a inštitúciám v trhovom dozore a v prípadoch vážneho a priameho rizika. Jednoznačne sa aplikuje na výrobky určené pre spotrebiteľa, alebo tie, ktoré nie sú určené priamo spotrebiteľovi, ale ním za určitých okolností budú používané. Napríklad  na trh sú dodané počas obchodnej aktivity ako nový alebo už použitý alebo upravený výrobok. Tovary z druhej ruky tzv. second-hand sú z príslušnej smernice vylúčené za podmienok, že dodávateľ jasne a jednoznačne  informuje spotrebiteľa o tejto skutočnosti.

Základným princípom definovaným Smernicou je povinnosť všeobecnej bezpečnosti , ktorá požaduje, aby výrobcovia dodávali na trh len bezpečné a zdraviu neškodné výrobky. Za bezpečný výrobok Smernica pokladá taký tovar, ktorý spĺňa príslušné národné normy /neharmonizované oblasť/ alebo európske normy /harmonizovaná oblasť/. Okrem toho sa od výrobcov požaduje poskytnúť spotrebiteľom také informácie, aby sa im umožnilo posúdiť riziká, ktoré výrobok obsahuje počas normálneho alebo predpokladaného obdobia jeho používania, napríklad u potravinárskych výrobkov doba výroby, konečnej spotreby, obsah základných živín a ďalšie údaje určené Potravinárskym kódexom SR.

• Zodpovednosť za vadné výrobky

Smernica o zodpovednosti / 85/374/EEC/  za vadné výrobky definuje princípy objektívnej zodpovednosti za bezchybnosť. Podľa nej má každý výrobca vadného výrobku povinnosť poskytnúť kompenzáciu za akúkoľvek škodu spôsobenú fyzickému zdraviu alebo majetku jednotlivca, nezávisle od toho, či zo strany výrobcu to bolo spôsobené jeho nedbanlivosťou alebo nie.

Osoba poškodená vadným výrobkom má právo brať na zodpovednosť výrobcu bez toho, aby musela dokazovať jeho vinu. Musí však dokázať poškodenie, chybu a príčinné vzťahy medzi chybou a poškodením. Napríklad  pri kúpe vadného potravinárskeho tovaru /zmrzlina, pokrm, mäsový výrobok, alebo v spoločnom stravovaní a podobne ,/ ak príde k ochoreniu a poškodeniu zdravia, niekedy aj k infekčnému,  musí poškodený dokázať, že poškodenie mu bolo zapríčinené vadným výrobkom vzorkou z potraviny alebo označením, kde potravinu konzumoval.

1. Euro spotrebiteľ ekologických potravín

Ekologické poľnohospodárstvo podľa definície IFOAM je systém výroby, ktorý udržiava zdravie pôdy, ekosystémov ľudí.  Opiera sa o prirodzené procesy, biodiverzitu a cykly prispôsobené lokálnym podmienkam. Ekologické poľnohospodárstvo spája tradíciu, inováciu a vedu s cieľom prospešne ovplyvňovať prostredie a propaguje korektné vzťahy a dobrú kvalitu života pre všetky zapojené subjekty.

Výroba v ekologickej poľnohospodárskej farme prebieha v súlade s princípmi vyváženého vývoja, aktivizuje biologické procesy vďaka použitiu naturálnych výrobných prostriedkov a zaručuje trvalú úrodnosť a zdravotný stav pôdy, zdravotný stav rastlín a zvierat. Táto výroba spočíva najmä:

1. v správnom striedaní plodín a iných naturálnych metód, ktoré udržiavajú alebo zvyšujú biologickú aktivitu a úrodnosť pôdy,
2. vo využití organických hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a látok, ktoré sa využívajú pri výžive zvierat a získavajú sa iným spôsobom, ako je priemyselná chemická syntéza,
3.  v materiáli na sadenie a v rozmnožovacom materiáli získanom z rastlín, ktoré minimálne v priebehu jednej generácie, a v prípade trvaliek minimálne v priebehu dvoch generačných vegetačných období, boli pestované v súlade s požiadavkami ekologického poľnohospodárstva,
4. vo výbere druhov a odrody rastlín a druhov a rás zvierat, ktorý zohľadňuje ich prirodzenú odolnosť proti chorobám, najmä s využitím miestnych populácií a rás.

Ekologická poľnohospodárska farma je farma, v ktorej sa poľnohospodárska výroba realizuje aplikovaním ekologických metód, to znamená, že v maximálnej miere sa používajú naturálne metódy výroby, ktoré nenarúšajú rovnováhu v prírode. Tento princíp sa týka všetkých druhov výroby – rovnako rastlinnej výroby, ako aj odchovu a chovu zvierat.

V roku 1999 prijala komisia reguláciu, ktorá sa týka európskej značky (logo) na označovanie výrobkov, ktoré pochádzajú z ekologických poľnohospodárskych fariem. Logo môže byť použité vtedy, keď potravinové výrobky pochádzajú z ekologických poľnohospodárskych fariem. Použitie tohto znaku nie je obligatórne. Môže sa používať spolu so znakom, ktorý platí v jednotlivých štátoch alebo spolu so súkromným znakom.

Ekologické poľnohospodárstvo v európskych krajinách

EP má svoj pôvod v koncepcii biodynamického poľnohospodárstva. Táto koncepcia predpokladala úzku súvzťažnosť zeme, človeka a vesmíru.

Významné etapy vývoja ekologického poľnohospodárstva vo svetovom meradle:

• rok 1924 – Kobierzyce pri Vroclave – zrod biodynamického poľnoh. – alternatívne metódy R. Steinera, ktorá bola predchodcom dnešného ekologického poľnoh.
• Rok 1972 – vznik Medzinárodnej federácie hnutí organického poľnoh. (IFOAM), ktorá v súčasnosti združuje vyše 700 organizácií a inštitúcií z takmer 100 štátov.
• Rok 1982 – schválenie amerického zákona o výrobe ekologických potravín.
• Rok 1991 – vydanie Nariadenia Rady číslo 2092/91/EHS o ekologickej výrobe poľnoh. výrobkov a označovaní poľnoh. Výrobkov a potravín.
• Od roku 1991 – začiatok práce Komisie pre Codex Alimentarius FAO/WHO na projekte Smerníc výroby, spracovania, označovania a obchodu s organicky produkovanými potravinami.

Delenie ekologických potravín

EP sú potraviny vyrobené v poľnoh. farmách a spracovateľských zariadeniach, ktoré podliehajú certifikácii podľa pravidiel ekologického poľnoh. a ekologického spracovateľstva. Sú to potraviny, pri výrobe ktorých sa starostlivo eliminujú umelé hnojivá a pesticídy. Ekologické metódy výroby potravín majú zaručiť ochranu zdravia a životného prostredia pre spoločnosť a zároveň tvoriť vyvážený systém, ktorý je:

• Ekologický – nazaťažuje prostredie viac než naturálne ekosystémy,
• Ekonomický – je vo veľkej miere nezávislý od vonkajších nákladov,
• Spoločenský – umožňuje vývoj obce a poľnoh.

V súvislosti s bohatým výberom ekologických výrobkov, ktoré sú prístupné na poľnoh. i na svetovom trhu, existujú mnohé rozdelenia týchto produktov. K najvšeobecnejším patrí rozdelenie podľa miery spracovania a percentuálneho podielu zložiek ekologického pôvodu. Nariadenia Rady č. 2029/91 rozlišuje:

• Nespracované ekologické výrobky alebo jednozložkové výrobky,
• Spracované ekologické výrobky, ktoré obsahujú minimálne 95% zložiek poľnoh. pôvodu výrobku a sú vyprodukované ekologickými metódami,
• Spracované ekologické výrobky, ktoré obsahujú 70-95% zložiek poľnoh. pôvodu výrobku a sú vyprodukované ekologickými metódami.

Často sa berie do úvahy delenie s názvom skupín a produktov, ktoré poznajú všetci spotrebitelia:

• Výrobky z obilia (zrno, múka, otruby, chlieb, cestoviny, kaše a vločky)
• Zemiaky
• Sušené strukoviny,
• Čerstvá a spracovaná zelenina,
• Čerstvé a spracované ovocie,
• Mlieko a mliečne výrobky,
• Mäso a mäsové výrobky,
• Vajcia,
• Ryby,
• Ostatné

Segmentácia spotrebiteľov ekologických potravín:

• Bioaktivista – je zákazník, ktorý sa v ekologických potravinách dobre vyzná, jeho konanie vyplýva zo starostlivosti o zdravie a ochranu ŽP. Najdôležitejšie kritérium pre túto skupinu je zaručená kvalita výrobkov. Zo sociologického hľadiska patrí k tzv. vyššej vrstve, je v strednom veku a patrí k aktívnej populácii. Má rodinu a väčšinou aj deti.
• Biotradicionalista – je to zákazník, pre ktorého sú hlavné kritéria chuť, autentickosť a tradícia. Je to sezónny zákazník. Vyhľadáva autentickosť, tradičné metódy výroby a vysokú kvalitu. Vyskytuje sa vo všetkých spoločenských a profesných skupinách, býva skôr v meste, väčšinou je v pokročilom veku.
• Biodietik – je zákazník, ktorého rozhodnutia spojené s nákupom súvisia s cieľom predchádzať chorobám alebo liečbe. Hľadá produkty, ktoré majú sľubné liečivé vlastnosti. Je to zákazník v pokročilom veku.
• Bionovátor –  je zákazník, ktorý má presné, ale rôznorodé pohnútky. Vyberá produkty hlavne podľa chuti a formy, ale ani záujem o ochranu ŽP mu nie je cudzí. Nie je to stály zákazník, nakupuje prevažne vo veľkých obchodoch a vyžaduje spoľahlivé záruky. Patrí k stredným a vyšším spoločenským vrstvám.  Túto skupinu tvoria hlavne mladí zákazníci.

Segmentácia spotrebiteľov ekologických potravín, ktorú pripravili bádatelia na základe výskumu:

• Stáli zákazníci –  všetky potraviny kupujú v ekologických obchodoch, predstavujú 1% ľudí, ktorí sa zúčastnili výskumu
• Selektívni zákazníci – niektoré výrobky kupujú v ekologických obchodoch, ostatné v obyčajných obchodoch, 3-4%
• Príležitostní zákazníci – poznajú certifikačné značky ekologických výrobkov, zaujímajú sa o výrobky priaznivé pre ŽP a kupujú niektoré eko produkty, 39%
• Zákazníci analfabeti – vôbec nepoznajú kvalitu ekologických výrobkov, 56%

Požiadavky spotrebiteľov ekologických potravín v niektorých európskych krajinách

V súčasnosti takmer 3/4 rakúskych, nemeckých a švajčiarskych domácností uvádzajú, že nakupujú ekologické potraviny. Z rakúskych výskumov vyplýva, že najpočetnejšiu skupinu tvoria ľudia týchto vekových skupín 15 až 49 rokov. Ale v Nemecku a Švajčiarsku medzi spotrebiteľmi ekologických výrobkov dominujú  trochu starší zákazníci. V Nemecku sú to ľudia, ktorí patria k vekovej skupine 40-60 rokov, a vo Švajčiarsku 30-60 rokov (pravidelní zákazníci) a 30-50 rokov (nepravidelní zákazníci). Štvrtina respondentov, ktorí kupujú ekologické potraviny, prejavuje záujem o o kúpu väčšieho množstva týchto výrobkov v priebehu jedného roka a 43% spotrebiteľov v ďalšej budúcnosti. Každý piaty respondent, ktorý v súčasnosti nekupuje ekologické výrobky prejavuje záujem o ich kúpu. Najväčšie percento tejto skupiny predstavujú mladí ľudia vo veku 14-29 rokov.

1. TRADIČNÁ MARKETINGOVÁ KONCEPCIA V POROVNANÍ S MARKETINGOM ZAMERANÝM NA ZÁKAZNÍKA A SPOTREBITEĽA

1. MODELY SPOTREBITEĽSKÉHO SPRÁVANIA: JEDNODUCHÝ, ENGEL-KOLLAT-BLACKWELL, HOWARD-SHETHOV MODEL

Problematike venovanej spotrebiteľskému správaniu sa intenzívne venujú svetoví autori napr. Engel, Blackwell, Simon, a iní, z českých autorov Bártová alebo Koudelka. Spotrebiteľské správanie v rámci vnútorného trhu Slovenska našlo odozvu najmä v prácach Kulčákovej, či Richterovej.

Príprava a implementácia účinných marketingových programov predpokladá poznatky o spotrebiteľoch a faktoroch, ktoré determinujú správanie sa spotrebiteľa pri nákupe a spotrebe.

Modely spotrebiteľského správania sumarizujú poznatky z tejto oblasti a usilujú sa o ich systemizáciu a určitú generalizáciu. Klasické teoretické modely spotrebiteľského správania majú deskriptívny charakter. K známym modelom nákupného správania patria:

1. Model Francesco M. Nicosia,
2. Engel-Kollat-Blackwellov model,
3. Model Keith Crosiera,
4. Howard-Shethov model,
5. Bettmanov model.

Vo všetkých uvedených modeloch stojí spotrebiteľ v centre pozornosti marketingových výskumov. Pre obchodné firmy, ktoré chcú byť úspešné je nevyhnutné zisťovať informácie o potrebách, zámeroch spotrebiteľov, o ich postojoch voči firme, maloobchodnému formátu jej predajného miesta, predávaným produktom, reklame a cenách produktov firmy. Príkladmi metód na meranie spotrebiteľského správania sú napr.:

• zhromažďovanie informácií,
• nákupné správanie v predajni,
• kontakt s produktom,
• realizácia nákupu,
• spotreba,
• komunikácia spotrebiteľov.

Nákupná orientácia, vernosť predajni nákupná orientácia-j.t. všeobecný prístup spotrebiteľa, aby získal želanú značku a zároveň uspokojenie z procesu nákupu, j.t štýl nákupu

1. Model Francesco M. Nicosia

• pôsobenie reklamy na spotrebiteľov, zo 4 hlavných zdrojov ako:
  • od zdroja správy po postoj spotrebiteľa , marketingové a komunikačné úsilie firmy formujúce postoj spotrebiteľa , charakteristika spotrebiteľa, čo je významné pre prijatie reklamy (reklama pre detského zákazníka je taká istá ako  pre dôchodcu)
  • hľadanie a hodnotenie informácií a hodnotenie produktu firmy s konkurenciou, značkami, čoho výsledkom je motivácia k nákupu firemnej značky (dnes sa predáva značka nie produkty či služba)
  • akt nákupu
  • spätná väzba vo forme firemných údajov o predaji , skúsenosti s výrobkom alebo word-of-mounth propagácia (teda odporúčanie známeho)

 
2. Model ENGEL-KOLLAT-BLACKWELL (EKB)

Model EKB ukazuje zložky nákupného rozhodovania, vzťahy a interakcie medzi nimi. Uvedený EKB model zahrňuje ako informácie a ich spracovanie, tak aj kultúrne a spoločenské vplyvy vo vzťahu k motivácií sú rozhodovacím procesom a tiež vedú ku konečnému výsledku v správaní zákazníkov. Rozlišuje 5 základných častí spotrebiteľského nákupného rozhodnutia:

1. motivácia a uznanie potreby: informačný input – informácie marketingového (prestup známeho futbalistu do klubu, vyvolá u pravidelného fanúšika potrebu kúpiť si dres s jeho menom, a klubu to prinesie výrazný príjem peňazí z predaja dresu t.j. marketing)  alebo nemarketingového (Amway: ktorý do reklamy neinvestuje takmer nič, Avon: reklama je pre neho dominantná aj na úkor kvality) charakteru prechádzajú spotrebnou pamäťou a sú súčasťou poznania problému, ide o proces motivácie a potreby, ktorý si vyžaduje identifikovanie potreby a túžby niečo si kúpiť.
2. hľadanie informácií, komparácia cien, obalov, world-of-mounth (ústne podanie).
3. alternatívy pre spracovanie informácií – pôsobenie na spotrebiteľa a jeho pozornosť, vnímanie, zapamätanie si výrobku, správy nejakého minimálneho detailu. Táto fáza sa skladá zo spotrebiteľovej pozornosti, vnímania, prijatia, uchovávania a prichádzajúcich informácií.
4. proces rozhodovania o nákupe
   1. poznanie problému na základe motívu alebo vonkajšieho podnetu,
   2. hľadanie informácií: najprv interné hľadanie v pamäti a potom externé hľadanie
   3. hodnotenie alternatív – informácie získané v procese hľadania sa porovnávajú s hodnotiacimi kritériami, v priaznivom prípade nasleduje nákup
   4. výsledok – porovnáva sa výkonnosť produktu s očakávaniami

Táto fáza sa skladá z individuálnych a environmentálnych vplyvov, ktoré ovplyvňujú všetkých päť fáz rozhodovacieho procesu. Medzi individuálne charakteristiky patria motívy, hodnoty, životný štýl a osobnosť, sociálne vplyvy ako kultúra, referenčné skupiny a rodiny. Situačné vplyvy, ako je finančná situácia spotrebiteľov, tiež ovplyvňujú rozhodovací proces.

1. výsledné premenné ovplyvňujúce rozhodovanie – faktory jednotlivca a prostredia pôsobiace na všetky štádia rozhodovania.

3. Model Keith Crosiera

• ľudia dobrovoľne alebo uvážene využívajú reklamu, spotrebiteľov chápe ako aktívne súčasti produktu (preto známa osobnosť v reklame, či zvieratko alebo rozprávková postavička)
• model zobrazuje rozhodovanie o nákupe a spotrebe ako proces získavania, organizovania a používania informácii.

4. Model HOWARD-SHETHOV MODEL

Tento model navrhuje tri úrovne rozhodovania:

1. rozsiahle riešenie problémov. Na tejto úrovni spotrebiteľ nemá žiadne základné informácie alebo znalosti o značke, nemá žiadne preferencie pre akýkoľvek výrobok. V tejto situácii, bude spotrebiteľ hľadať informácie o všetkých rôznych značkách na trhu pred nákupom.
2. spracovanie nákupných informácií. Táto situácia existuje pre spotrebiteľa, ktorí majú len málo informácií o trhu, alebo čiastočná znalosť o tom, čo chcú kúpiť. Aby bolo možné dospieť k nejakej preferencií značky porovnáva sa so značkou inou.
3. reakcia nákupného správania. V tejto úrovni spotrebiteľ vie veľmi dobre, o rôznych značkách a môže rozlišovať medzi rôznymi vlastnosťami každého výrobku, tradícia a viera v odskúšaných produktoch.

S pokusom integrovať všetky ovplyvňujúce faktory do jedného modelu sa môžeme stretnúť u Howarda a Shetha.

1. prvky vnímania a učenia (interné premenné) – rozumejú sa nimi motívy, postoje, očakávania a pripravenosť k učeniu u osôb v danej cieľovej skupine. Centrálna časť modelu sa zaoberá psychologickými premennými zúčastnených, keď spotrebiteľ zvažuje rozhodnutia. Napríklad ako vníma zákazník produkt, ktorému nerozumie, lebo obal je popísaný v cudzom jazyku, percepčné skreslenie dochádza vtedy ak spotrebiteľ vníma skreslené získané informácie.
2. stimuly: spotrebiteľ je podnecovaný stimulmi, ktoré vychádzajú z kvality, ceny, osobitosti a dostupnosti výrobku alebo služby, dobrý imidž mena výrobku resp. značky, rastúce tržby spoločnosti, Stimuly sú výsledky vnímania a učenia ako spotrebitelia budú poznať odpovede na tieto premenné (pozor, značka porozumenia, postoje, a zámer).
3. externé faktory: ako je rodina, príslušnosť k sociálnej triede, časový tlak, význam nákupu, rysy osobnosti spotrebiteľov, náboženstvo, finančná situácia pôsobiaca na nákupné rozhodnutie, vplyv sociálneho prostredia.
4. výstupy: na záver je správanie spotrebiteľa vyjadreného stupňovitým procesom začínajúcim pozornosťou vedúcou cez nákupné úmysly k samotnému nákupu.

1. Výberové prednášky z 24. apríla 2012

1. Neverbálna komunikácia situácia v tvárou v tvár: študovanie tejto komunikácie začalo v 60-tych rokoch. Charles Darwin študoval výrazy emócií u ľudí a u zvierat. Komunikácia môže byť verbálna, neverbálna, osobná a kultúrne aspekty.

Formy zákazníckej starostlivosti:

• v tvárou v tvár so zákazníkmi,
• rokovanie cez telefón,
• rokovanie písaním,
• rokovanie s problémami a sťažnosťami.

Skupiny gest: gestá musia byť v spojení, podľa okolností. Napríklad: škrabanie hlavy, potenie, neistota, zábudlivosť, nevinná lož.

Medzi faktory ovplyvňujúce interpretáciu gest patria: miesto, čas, kultúra, choroba v niektorých profesiách, oblečenie, fyzická bariéra, slabosť, sociálne pozície, vplyv, vek.

Plochy a zóny používania gest: Edward T. Hall  robil vyšetrenie a prieskum. Najprv študoval priestorové potreby ľudí.
Plocha = plocha alebo miesto, kde jedinec má svoj vlastný, určitý vzdušný priestor okolo tela, svoj osobný priestor.Jeho veľkosť závisí od individuálnej kultúry, kde vyrastal v akej oblasti.

Ísť do intímnej zóny:  príbuzný alebo priateľ sa blíži, možno to pôsobí sexuálne, nepriateľstvo, povedie útok votrelcov.
Osobnostná a sociálna oblasť: dovoľujeme cudzím preniknúť k nám , ale ak je intímne zóna porušená, ľudské telo sa pripravuje na boj, útek. Napríklad: výťah alebo verejná doprava tu sú pravidlá: môžeme hovoriť s nikým, dokonca ani známymi, vyhnite sa stretu očí,  nemôžeme ukázať žiadne emócie von, ak máme knihy alebo noviny, mali by sme vzbudiť dojem, že sme hlboko ponorený do čítania, väčšia hmotnosť, tým menej sa môžeme voľne hýbať.

Slávnostné sedenie: v kine, divadle, na palube lietadiel, okolo stola.

Súkromné ​​pozemky a nehnuteľnosti: pre mužov je to súkromie kancelária, auto,…U žien kuchyňa, kúpeľňa. Napríklad: hlava rodiny má obľúbenú stoličku doma. Podnikateľ rokovací stôl, perá, popolník.

Gestá sú klasifikované: na rameno gestá, tvár a gestá rúk, aby sa presadzovali pohyby očí na rukách a nohách gestá, ako obranný mechanizmus.

• Obchod maloobchod – poľský trh: číslo jedna v poľskom maloobchode v 1900

miestach sú diskontné predajne Biedronka a drogéria Hebe  majú 8 distribučných centier a je to 5. najcennejšia značka v Poľsku. Výdavky na základné potraviny aj naďalej rastú s Private Label získavajú podiel.  Počet obchodov s potravinami sa znižuje. Obchod (maloobchod) v Poľsku je vedený nadnárodnými hráčmi. Nezávislé malé potraviny a hypermarkety sú najväčšími kanálmi v rámci obchodu s potravinami.

• Regionálny marketing a potravinárske výrobky:

Pozorované trendy: v globalizujúcom sa svete, regióny a ich identity sú vystavené veľkému tlaku. V súčasnej dobe sa zaoberá veľa miest procesom „územnej súťaži v integrovanej svetovej ekonomike. Stále sa zvyšujúci počet spotrebiteľov prikladá väčší význam kvalite potravín vo svojej výžive než ich množstvo. Toto vyhľadávanie špecifických výrobkov vedie k vzniku dopytu po poľnohospodárskych výrobkoch alebo potravinách s určitým zemepisným pôvodom.

Definícia kvality: špecifické vlastnosti produktu, sú často spojené so zemepisným pôvodom, alebo produkčnou oblasťou (napr. horské oblasti), plemená zvierat, alebo spôsob produkcie (napr. ekologické poľnohospodárstvo), špeciálne prísady, výrobné metódy často vyplývajúce z miestnych odborných znalostí a tradícií, pozorovanie vysokých ekologických štandardov, alebo dobrých životných podmienok zvierat, pri spracovaní, príprave, úprave a označovaní spôsobmi, ktoré zvyšujú atraktivitu produktu pre spotrebiteľa.

Ciele:

• podporovať rôznorodú poľnohospodársku výrobu
  • zlepšovanie príjmov poľnohospodárov a udržanie vidieckeho obyvateľstva v týchto oblastiach
  • ochrana mena pred zneužitím a imitáciou
  • pomôcť spotrebiteľom pochopiť osobitnú povahu výrobkov

Spôsob ochrany: časovo neobmedzená ochrana v rámci EÚ. Názov produktu sa nemôže stať druhovým a je to ochrana najmä proti:

• napodobneniu alebo vyvolaniu domnienky („štýl“, „typ“, atď.),
  • zavádzajúce údaje (pôvod, vlastnosti, atď.),
  • ilegálnym priamym alebo nepriamym obchodným používaním,
  • overenie zneužitia príslušným orgánom,
  • pomôcť výrobcom získať prémiovú cenu za svoje produkty výmenou za záruky poskytované spotrebiteľom v rámci výrobného procesu a kvality,
  • zvýšenie výroby a vytvorenie miestneho rozvoja,
  • umožniť lepšie prerozdeľovanie pridanej hodnoty výrobného reťazca,
  • priniesť hodnotu ku krajine pôvodu,
  • zabrániť opätovnej lokalizácii výroby,
  • podpora diverzifikácie produkcie, a tým zachovanie biologickej rozmanitosti, know-how a prírodné zdroje,
  • mať pozitívny vplyv na cestovný ruch.

Štítok „kvalita juh“: predstavuje osvedčené kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín. To zaručuje pôvod z Južného Tirolska a kvalitu, ktorá je výrazne vyššia, pretože poskytuje právnu normu. Obmedzujúce ustanovenia práva EÚ, bola vzatá do úvahy:

• vyššie a stabilnejšie príjmy z poľnohospodárstva,
  • viac pracovných miest a bohatstvo boli ponechané na miestnych ekonomikách,
  • lepší prístup k čerstvému ovociu a zelenine,
  • znížená náchylnosť k rozsiahlemu znečisteniu,
  • väčšia zodpovednosť a výber,
  • diverzifikácia a trvalo udržateľná výroba.

Je treba neustále vzdelávať verejnosť o výhodách nákupu na miestnej a regionálnej štruktúre.

Identitu regiónu je možné použiť ako východiskový bod k značke oblasti a odlíšiť ju od ostatných. V regionálnom branding procese, región ako celok sa stáva produktom, alebo značkou a ponúka „kôš“ regionálnych výrobkov a služieb.

• Národná značka v post – komunistickej krajine – prípadová štúdia Kofola: vývoj trhu po roku 1989, významný rok pre zmeny v Československu na príklade tradičnej koly od výrobcu Kofola a.s. Ako prežiť dramatické zmeny a súťažiť so svetovými hráčmi, ako je Coca- Cola a Pepsi. Marketingová stratégia spoločnosti Kofola a.s. vychádza predovšetkým z jej tradície, COO efekt, diferenciácie a spotrebiteľov etnocentrizmus.

Ciele:

• popísať históriu Kofoly,
  • zistiť zjednocujúce prvky,
  • zistiť kľúčové faktory marketingovej stratégie,
  • popísať vývoj kolových nápojov na trhu po roku 1989,
  • analyzovať trhy, na ktorých Kofola pracuje.

Rešerše I.: COO efekt sa týka toho, ako zákazníci vnímajú výrobky vyrobené v danej krajine. COO slúži ako poznávacia narážka pre spotrebiteľov na odvodenie si  svojich názorov týkajúcich  sa ďalších atribútov výrobku, a pre celkové hodnotenie produktu. COO pojem je bežne používaný medzi spotrebiteľmi pomocou frázy „Made in __“ a názov krajiny.

Rešerše II.: COO medzi spotrebiteľmi je etnocentrizmus. Občania jednej krajiny stelesňujú niektoré pozitívne alebo negatívne postoje voči výrobkom v inej krajine. Domáca výroba je prezentovaná ako kvalitnejšia, hodnotnejšia, zdravšia a zabezpečuje zamestnanosť v danej lokalite.

História I.: v roku 1957 vláda formulovala požiadavky na vývoj a výrobu mäkkých nápojov, ktoré by boli schopné nahradiť „Imperialistické“ cola nápoje. Prvý nápoj Kofola bol vyrobený v roku 1960 a potom sirup Kofo bol dodaný ako  nealkoholický nápoj výrobcami v celom Československu. Zlatá éra tohto nápoja sú 70-te roky. Ochranná známka bola zapísaná v roku 1966. Do roku 2003 bola postupne známka zapísaná na Úrad priemyselného vlastníctva, a Známkový úrad priemyselného vlastníctva SR.

História II.: situácia na trhu nápojov cola sa dramaticky zmenila po roku 1989, kedy bol útok zahraničných značiek na  kolové nápoje. V rovnakom čase imitácia Kofoly a lacných kolových nápojov sa začala objavovať. Pozitívna zmena nastala na konci 90-tych rokov a Kofola nápoje boli dané do potravinových reťazcov. V roku 2001 vtipná televízna reklamná kampaň začala s heslom „Keď ju miluješ, nie je nič riešiť. „a Kofola začala viac a viac populárnieť.

Inovácia: prvá inovácia tradičného nápoja Kofola bola vykonaná 40 rokov neskôr, ako variant Kofola Citrus. Rok 2006 predstavoval dôležitý medzník v postavení na trhu, Kofola sa stala český a slovenský najpredávanejší cola nápoj v dvojlitrových fľašiach. V roku 2007 bola limitovaná edícia Kofola škorice. Na začiatku roka 2008 Kofola bez cukru bola zavedená.

Produktové portfólio spoločnosti:

• tradičný nápoj cola s pôvodným receptom Kofola
  • niekoľko ovocných štiav, koncentráty a sirupy Jupí
  • deti pijú Jupík a Jupík Aqua
  • prírodná pramenitá voda Rajec a Rajec Herb
  • hroznový nápoj Top Topic a Vinea
  • pravá americká RC Cola
  • ľadová káva Nescafé Xpress
  • Capri Sonne, Chito Tonic.

Značka stratégie Kofola: po roku 1989 – na oživenie napoly zabudnutej značky a dostať sa na popredné miesto v predaji bývalé krajiny východného bloku a tvár konkurencii lacných kolových nápojov Made in Czechoslovakia. Teraz – Česká republika a Slovensko – stratégia je založená predovšetkým na COO (nápoje tradície kola). Stratégia bola silná v roku 2010 (50 rokov po existencii) – retro motívy na podporu Značka osoba vynálezcu Kofola sa používa špeciálna edícia reklamné predmety a historické logo značky. Centrálna kampaň slogany boli „Stále spolu“ a „Láska nie je žiadna veľká veda, Kofola to vie už 50 rokov. „